Misko79, neboj, hory v 70.-80. rokoch neboli v zasade prazdnejsie ako dnes, ba dokonca mozno aj naopak - turisti boli aj tam, kde uz dnes nie su (napriklad v rudohoriach sa dalo stretnut viac ludi). Medzi Chopkom a Dumbierom boli take iste davy, medzi Kriznou a Donovalmi sme urcite stretavali viac ludi ako dnes... ale zase faktom je, ze Poloniny vtedy boli prazdnejsie, to ano, to bola terra uncognita ... :-)
Pesia turistika bola za sociku popularna, organizovana a statom podporovana cinnost pre pracujucich, vsetky tie dnesne odznaky a peciatky a zrazy, to su pozostatky boomu pesej turistiky za sociku... aj preto sudruhovia neradi videli trampov, lebo k stastiu nepotrebovali vykonnostne odznaky.

Paráda - fotky úžasné, tiež mám pár v krabici od topánok z pochodu troch tiežturistov z Dukly na Královú - bol pokus o prechod celej červenej naprieč Slovenskom :-))))) - skončilo to na Královej holi. Bolo to v roku 1980 pred mojou vojenskou základnou službou - ale doteraz je to v mojej hlave a aj v hlave obidvoch mojich spolupútnikov. Zostalo nám to na celý život. Tak som rozmýšlal, že tiež ich dám s nejakým príspevkom sem, ale predbehol si ma Boro. Musim však uznať že nám bolo vtedy krásne. Tri týždne bez mobilov a akéhokolvek spojenia s rodinou. Vlastne jedno bolo - telefonom na kluku v jednej cestárskej búde v Slovenskom raji. Dakujem.

super, tie fotky su paradne, v tej dobe museli byt aj kopceky ludopraznejsie, nuz Boro velka zavist ale samozrejme v dobrom :)

Boro,Tvoje fotky mi pripomenuli môj taký prvý ozajstný vander v Slovenskom raji na Celoslovenskom zraze turistov v roku 1976.Stan,ani spacáky sme si nezobrali/kto by sa s tým vláčil!/,len celtovinu a deku. No a zimy sme si v noci užili dosť. A s kotlíkom sme dva dni hrali futbal a potom sme ho opaľovali sviečkou,aby sme tam nevyzerali sťa greenhornovia. Ach jaj...

Borov článoček a najmä fotografie pekne približujú roky dávno minulé, vďaka! Avšak vypočul som si v piatok poznámku od 16-ročnej slečny, že turisti na Slovensku pred 1989 teda boli trampi. Nie je tomu tak. Podobne ako dnes, tak aj pred 20,30,40, 50 rokmi boli "hikeri" (aj ked vtedy sa to tak nevolalo), ktori nechodili v maskacoch, v kanadach a s telatom, ale vo vetrovkach, vo vibramách a s kletrakom. Pešia turistika bola už vtedy masová záležitosť, asi jediný skutočný rozdiel oproti dnešku bol (okrem -texov) nižší počet Poliakov a vyšší počet východných Nemcov. Ale podobne ako dnes frčali hrebeňovky, hádali sme sa o najlepších batohoch, prezrádzali si najkrajšie úseky túr a obdivovali krásne diáky. Akurát tých trampov bolo akosi viac, oveľa viac ...

Pekné, aj ja rád spomínam na moje vandre s partou trampov... bolo to fajn, ahoj.

Ospravedlňujem sa čitateľom
a hlavne autorovi článku za absolutne nevhodný úvod môjho príspevku.Prevaha emocii vyvolaných pekným článkom a umocnených bielym
nevareným, spôsobili, že som vypotil hlúposť.S ubú
dajúcimi emociami nastupu
je racio aby zbilanccovalo
škody, prípadne ich minimalizovalo. A o to sa práve snažím.Nech mi ako poľah
čujúca okolnosť slúži, že
za počítač som prvý krát
sadol v 66.-tke a zrejem jeho dynamiku nezvládam.
Prv bolo treba napísať list
zalepiť do obálky,nalepiť známku,napísať adresu, za
niesť na poštu. Dosť času aby zabrala autocenzúra.Teraz stačí kliknuť a hlúposť je zverejnená. Bude mi poučením, že na úspešné
zvládnutie počítača mi nestačí zveľaďovať iba technickú, ale aj morálnu
zdatnosť.Ďakujem za pochopenie. Ťapo.

No, fajn... tiež rada spomínam...

Prezerajúc si Borove fotky mám návrh pre kompetentných : Nechcete tu na Hikingu založiť fotosekciu "Zo starých šuflíkov" ? (trebars do roku 1990) Niečo by sa isto našlo aj u iných ... A najlepšie by bolo dobré "spárovať" ich s fotkami zo súčasnosti.

-> Boro: až sa mi slza v oku zaleskla... K doterajším pridám ešte komentár k 2. fotke "Slovenskí dobrovoľníci po bitke pri Brezovej v roku 1848".
-> Ťapo: že "peroslepý"... a koľký príspevok si spáchal :)

Ahoj Boro,
škoda, že nie som teplý.
Bol by si mojím milencom.
Hoci aj tak by už bolo neskoro. Presne o dva týž-
dne mám 68. Napriek tomu
milujem Tvoju slobodnú dušu, ktorá sublimuje z
každého Tvojho príspevku.
Neviem spievať, hrať na gitare, nemám hudobný sluch. Napriek tomu cítim melodiu lásky k slovenským horám a ľuďom v ních, ktorá príští z každého Tvojho článku. Vďaka Ti za
ne. Som tulák, viacmenej samotár, milujem slovenské hory, doliny, rieky i nížiny. V čase keď si Ty stískal spúšť
svojho Flexaretu ja som
robil to isté na Yashice 6x6, na mojích túlačkách po Slovensku. Ich princip
spočíval v tom, že na železničnej stanici v Nitre som si kúpil cestovný listok za určitú sumu a potom som si z rubu tej hnedej kartonovej kartičky vybral jednu stanicu, do
ktoréj som cestoval. Takto so spoznal mnoho
krásnych kútov Slovenska.
Po Slovensku sa túlam dodnes. A dochádzam k poznaniu, že i keby mi
moje nohy slúžili i do "matuzalenského" veku spoznám iba nepatrný zlomok jeho krás. Yashica
doslúžila. Slúži digitál.
Ale som asi fotoslepý.Na
mojích snímkoch je len zlomok toho čo vidí moja duša. To čo som v horách
spoznal, by vydalo na veľa rozprávania. Ale na
rozdiel od Teba som aj peroslepý. Takže si netrúfam obťažovať tú dámu "HIKING.SK" svojími
príspevkami. Napriek tomu, že s ňou "obcujem"
takmer každú noc.
Prajem veľa zdravia Tebe
Boro a sebe aby som sa ešte aspoň raz stihol stretnúť s Tebou okrem
internetu aj na niektorom kopci.

Flanelova kosela, ihllickove maskace, polna flaska vo filcovom obale, dyka znacky Mikov, na pleci zrkadlovka Zenit, na nohach Kanady, cez plece plateny batoh s bocnymi kapsami a v ruke lieskova palica. Krasne spomienky. Asi sa pozriem do skrine a vsetko to vytiahnem z nafatalinu a zaspievam si s Wabi Dankom: " Telo sadlem obaleny napasovat do maskacu z mladi". Len ta moja gitarka uz je pri Orfeovi :o(....

Naozaj skvelo napísané, pri čítaní som si zaspomínal na moje turistické začiatky, hoci tie sa datujú do polovice 90-tych rokov. Vždy si rád spomeniem napr. na túru keď sme mali oblečenie po rodičoch a bez mapy sme sa s kamarátom vybrali do hôr, celý deň pršalo a my sme zablúdili a ocitli sme sa v nejakej osade, netušili sme kde je sever, ale nakoniec sme sa dostali domov síce premočený a zablatený ale spokojný.
P.S. fakt dobré fotky...

krasna pripomienka casov minulych - akoby som sa prehrnal fotoalbumom mojich rodicov :)...zaroven som rad, ze napriek vsetkemu pohodliu, ktore nam "pokrok a technika" prinasa, sa stale najde dost ludi, ktori radsej travia svoje volne chvile v objati prirody...

to godman: trafil si klinec po hlavicke :)