Včera blesk v Beskydech zasáhl turisty, jeden mladík má popáleniny
prajem skoré uzdravenie
novinky.cz/…/508311-blesk-v-b…

Hmm, včera som sa zhruba do štvrtej popoludní motal v oblasti Salatína a Ludrovej a okolo cca piatej išiel cez Donovaly a síce okolo bolo dosť tmavo, ale búrka tam nikde nebola a spadlo len pár kvapiek.
Príroda je príroda :-)

búrka je sviňa
hzs.sk/…/uviaznuta-skupina-tu…

Warum sich Gewitter so schwer vorhersagen lassen
alpenverein.at/…/2018_07_20_e…

:-)
to je dovod, preco chodit na Brnčalku aj pri burkovej vystrahe

No pekne! Kam sa hrabu norske vodopady :-).

Po burke na Brnčalke
facebook.com/…/265165330890638

Sasha ten studeny front co bol z nedele na pondelok na prelome jul august uz bol avizovany cca 5dni vopredd preto sme hrebenovku zacali v piatok na vecer aby sme v nedelu boli predpoludnim dolu .Mozem povedat ze shmu maju dobre pocasie pozeram aj meteoblue.com

Dobrý článok, myslím si, že veľmi poučný. Taktiež aj komentáre, no niektoré z nich naozaj naháňajú hrôzu... Pridám aj ja moju skúsenosť. Bolo to v júni 2012 v Kôprovej doline. Po poobednom príchode na hotel som presvedčil priateľku, aby sme sa behli trochu poprechádzať po Kôprovej doline, na druhý deň sme totižto plánovali ľahkú túru na Grúnik. Počasie bolo slnečné a na môj vkus, dosť dusné, ale nikde ani obláčika, tak sme sa vydali na prechádzku a určili sme si ciel: Rázcestie pod Grúnikom, čo je z Podbanského silná hodinka. Cestou k rázcestiu som si všimol, že sa obloha trochu začína zaťahovať, ale nevenoval som tomu zvýšenú pozornosť. Po chvíli v diaľke, niekde za Kriváňom začalo hrmieť, napriek tomu sme vytrvalo pokračovali v ceste. K rázcestiu sme dorazili, trochu posedeli na lavičke, ale vyhnal nás drobný dážď a silnejúce hrmenie. Zhruba 15 minút po tom, ako sme zanechali rázcestie, nás chytila silná búrka. Hodili sme na seba plášte a dúfali, že sa počasie umúdri. Stal sa však pravý opak. So silnejúcou búrkou dorazili aj blesky a ak poviem, že nám lietali hore-dole nad hlavami, nepreháňam. Celú cestu sme bežali a modlili sa aby sme z toho vyviazli živí. Vrchol nás však ešte len čakal. Boli sme už takmer pri horárni, keď cca 100 metrov od nás na polome do osamotene stojaceho smreku udrel blesk. Ohlušujúci rachot, oslepujúce svetlo a azda 50 ročný smrek zlomený na polovicu padá do hustej kroviny... Ten zážitok bol neuveriteľný, na chvíľu som ohluchol a uvedomoval som si len tlkot môjho srdca... Vďaka následnej dávke adrenalínu sme bežali ešte rýchlejšie a pamätám si už len to, že sme na hoteli zmoknutí do nitky. Po príchode sa priateľka dostala do šoku a asi hodinu ležala v posteli klepotajúc sa od strachu. Mne pomohol dúšok domácej v ploskačke :-D. Pre priateľku, dnes už manželku to bola posledná túra v horách, od tejto udalosti sa neodváži ani na kratšiu prechádzku. No ja sa túlam ďalej :-D. Čaute, Miro.

Pamätám sa, že na terénoch z výšky nás pri mapovaní vo VT chytila pekná "morda"-búrka na bočnej rázsoche čo vybieha smerom zo Svišťového štítu k Zbojníčke. Nebolo mi/nám všetko jedno, ale musel som vtedy poslúchať :) Nejak dlho nikto z nás z toho nadudy nebol, lebo "urobilo sa" to už zakrátko na chate po pár ukľudňovacích poldeckách :D Každopádne po tejto exkluzívnej laserovej show na tatranskej žule si dávam sakra pozor nielen na (výrazné) fronty, ale aj nefrontálne búrky. Samozrejme totiž sú situácie, kedy to ľudstvo môže z neba šeredne schytať bez problémov aj z miestnych búrok (tzv. z tepla). A napríklad toto leto ich bolo veru dosť.
Nehovorme ale len o búrkach, nejaká pekná víchrica môže byť tiež kvalitným spúšťačom stavov.
Verdikt z napísaného: rozhodne dôkladná príprava túr na základe predpovede počasia by mala byť absolútne gro šťastného pobytu v horách pre každého jedinca. A to si myslím, že by vlastne mohlo byť aj riešenie Tvojho "problému". Nikdy stopercentne nevieme ako sa situácia okolo nás vyvinie, no keď je človek poctivo na túru pripravený, tak sa Ti takéto veci v horách stávať jednoducho nebudú. Je to trochu beh na dlhú trať, v každom prípade pripravená budeš s každou novou návštevou hôr nadobúdať stále väčší pocit bezpečia a stavy hrôzy pomaly ale isto skončia v zabudnutí. Držím palčáky! ;-)

Klaso, to bolo presne vtedy :-/ išla som hrebeňovku od piatka rána a na nedeľu síce vtedy hlásili dážď, ale búrky vtedy nie. Toho rána, keď som vyrážala z Ďurkovej, tak sme na ten smer šli viacerí, s tým že to má prísť večer a dovtedy to stihneme. Nechytala som tam dáta, takže som si nevedela sama preklepnúť predpoveď. V pondelok malo byť počasie nanič (a aj bolo), to som dala pauzu na Kamienke, aj tak som ešte doobeda mala mokrý výstroj. Veru, podcenila som to, uznávam. Mám dobrú lekciu, verím, že to má svoj zmysel a odteraz budem opatrnejšia.

Ak to bolo na prelome z 31.7 na 1.8 tak vtedy sme uz predpoludnim ukoncovali hrebenovku lebo uz par dni pred tym predpovedali studeny front a velmi silne burky supercely,aj im to do bodky vyslo u nas v meste presli dve brutalne burky a nechcem si predstavit co bolo na horach...

Sasha, to mas teda sakra silny zazitok, ktory ti nezavidim ... Ja mam podobnu predstavu o takej burke, preto ma desi predstava ze by som sa na hrebeni do nej dostal ... Ak hovoris, ze si cely den kracala takpovediac v hmle, tak chapem, ze v tomto pripade sa ju akosi nedalo vytusit, ze prichadza... Na druhu stranu, neviem ci si sla viacdnovku alebo iba na jeden /dva dni, no myslim si, ze uvedenej situacii si sa mohla vyhnut. Z popisu burok, ze boli dost velke a prichadzali po sebe az do noci je evidentne, ze islo o prichod nejakeho studeneho forntu ktory sa da velmi dobre predpovedat a jeho predpoved je uz niekolko dni dopredu pomerne spolahliva. Preto si myslim, ze pre buducnost je lepsie nepodcenit planovanie tury, v takom zmysle, ze ked u vidim rizikovu predpoved ktora hlasi prechod frontu s burkami, tak sa zariadim tak, aby som uz v dostatocnom predstihu pred ocakavanou udalostou bol dolu z kopca ... Neviem presne z kade si isla, ale ak si isla hrebenovku, tak v tvojom pripade by som si asi bud spravil den volna na Durkovej, kde si bola pravdepoobne okolo obeda ... Alebo sa na to, pre danu prognozu celkom vyprdol (predpokladam, ze dalsi den bolo tiez onicom pocasie) a v sedle Polany, alebo, lepsie este skor utekal pekne do doliny na bus :) Ja viem, ze od kompu je kazdy general, ale istym situaciam sa da doslova predchadzat :)

Inac este poznamka k palickam: pocas burky ich nemusis nosit 20 metrov daleko... :P akurat si tym zbytocne stratila cas, za ktory si sa mhla radsej pokusit zostupit co najnizsie pod hreben ... Kovove predmety nepredstavuju riziko z hladiska toho, ze by pritahovali blesk. Jedine riziko je, ze pri pripadnom udere blesku, alebo blizkom udere blesku, sa v nich indukuju velke prudy, ktore ich rozzeravia a mozu sposobit popaleniny, ak sa taketo predmety nachadzaju na kozi postihnuteho. Palicky mozu sposobit uder bleskom ak trebars trcia z batohu nad uroven hlavy, tak predstavuju akysi spic, na ktorom sa dobre akumuluje naboj.

Posledna vec, verim, ze ten pud strachu z burok, sa casom zmierni na prijatelnu uroven :) Ako pise possum, ber to tak, ze tento instinkt ti zabezpeci aby si velmi dobre vazila okolnosti a planovala, aby si sa do podobnej kase nabuduce nedostala ;) pripadne ti nebude robit problem zostupit dole z hrebena ani ked pobezis nizkotatransku stihacku 3 kilometre pred cielom, ked zacujes, ze sa cosi zenie ;)

Moja frajerka raz zazila nieco ako ty. Ja nie. Zda sa, ze je to uzitocna vec, bo teraz, ked sa blizi burka, tak ma zazenie dole z kopca, bez nej by som pokracoval. Takto ma zahnala 2 roky dozadu zo Zapadnych Tatier a potom sme v spravach vecer poculi, ze tam niekoho zabil blesk.

Tak snad si si vybudovala uzitocny instinkt.

Stretol sa už niekto s vybudovaným strachom z búrok?
Nikdy som sa ich nebála, ale keď som na prelome júla a augusta prechádzala hrebeň Nízkych Tatier, chytila ma búrka medzi sedlom Poľany a Derešmi. Smerovala som na Kamennú chatu na Chopku. Mraky sa prevaľovali cez hrebeň aj s únavným južným vetrom už od rána, ale až pár metrov nad sedlom Poľany prišli prvé kvapky. Nahodila som pláštenky a šla ďalej, že to snáď bude len prehánka, resp., že na Chopok to už dám aj v daždi. Avšak ešte cca 20 minút pred Derešmi dážď zosilnel. Skryla som sa za skaly, že počkám kým poľaví. Potom som opäť vyšla na chodník a pokračovala, keď som po pár minútach začula pred sebou v smere na Chopok hrmenie. Zastala som, hodnotila som situáciu, keď ma dobehla štvorica naľahko vybavených Čechov. Zavolala som HZS, že ako u nich na radare vyzerá tá búrka, povedali, že je veľká, na hrebeni a ide na nás, že by sme tam vôbec nemali byť a ihneď zostúpiť do doliny. Kým som to stihla partii Čechov povedať, búrka bola rovno pred nami a opieral sa do nás už neúnosný nárazový vietor s dažďom. Smola bola, že sme boli na náveternej strane, kde chodník išiel z južnej strany pár metrov pod hrebeňom a vracať sa niekam do závetria sme už nezvládali. Tak sme sa schúlili rýchlo na chodník, ja som ešte bežala odhodiť paličky zo 20 metrov od nás a snažili sa to prečkať. Po chvíli sa už cez nás lial potok a prepršané už boli aj pláštenky. Nič proti dažďu nepomohlo. Ocitli sme sa rovno v centre búrky a blesky metalo všade okolo nás. Čupeli sme čelami k doline, keď len pár metrov pod chodník do svahu tresol blesk rovno pred našimi očami. To už som aj ja šťavnato zanadávala. Vtedy som sa seriózne začala báť o život. Hodinu sme tam takto prečkávali, do nitky mokrí, prefúkaní, klepali sa zimou a vyčerpaním, keď som si uvedomila, že ak tam ostaneme ešte dlhšie, tak už sa skrz podchladenie odtiaľ asi po vlastných nedostaneme. Volala som opäť HZS, že ako to vyzerá na radare, lebo sme tam ostali visieť už začíname cítiť podchladenie. Poslali nás na Chopok, lebo sa vraj blížila ešte väčšia a dlhšia búrka a že máme ísť behom, lebo nevedno koľko máme času. Česi - pohoda. Ja - 10/11kg batoh a zúfalstvo v očiach. Jeden z Čechov mi ale vzal pár ťažších položiek z môjho batoha do toho jeho, takže mi to hodne pomohlo. Svaly stuhnuté,triaška, vyčerpanie, do toho nárazový vietor a bež so záťažou! Skoro som dušu vypustila. Ale strach a vôľa prežiť to v zdraví ma hnala ďalej. Dobehli sme na chatu našťastie v poriadku. Klepala som sa zimou ešte ďalšie 4 hodiny po teplej sprche a nad "kýblami" čaju. Tej noci sa na Chopku vyzúrila ešte ďalšia mega búrka, chata sa triasla pod nápormi vetra a dažďa, blesky metalo ako o dušu. Predtým by som ju so záujmom pozorovala z okna...ale tej noci nie. Celá vydesená som sa chúlila s hlavou schovanou pod paplónom. Nemohla som spať, bola som v panike. Myslela som, že to iba kvôli čerstvým zážitkom, ibaže sa mi tieto stavy hrôzy teraz opakujú aj doma, v bezpečí budov.
No neľúbi sa mi ako reagujem :) musím sa toho zbaviť. Nemáte s tým skúsenosť?