To nemyslíš vážne. Veď Rainerka to je Petras. Bez neho si chatu neviem predstaviť. Ako sa tomu streštenému nápadu dá zabrániť ??? bože môj :-(.

Nakladanie s majetkom vo svojom vlastnictve alebo sprave povazujete za nieco hanebne?

V tomto debilnom štáte zdravý rozum takmer nikdy nezvíťazí!!!

Ach, v tejto bananovej republike je všetko mozne. V spravach som sa dopocul, že chcú vypísať SL TANAPu, ktorému chata patrí, vyberove konanie na nového chatara. Výhra ten, ktorý ponukne najvyššiu cenu. Hovorkyna lesov povedala, ze moze prist rovnako sikovny clovek ako pan Petras. Ten povedal, že sa bude brániť aj na sude, ale cez mrtvoly nepojde. Dufa, že zvitazi zdravý rozum. Tak teda: "nech žije zdravý rozum."!!!

Chatár Petras napísal knihu príbehov o horských nosičoch
poprad.korzar.sme.sk/…/chatar…

Rainerka bude mat tento rok 150 rokov. Pekne jubileum. poprad.korzar.sme.sk/…/chatar…

No najsampoctivejsi horec zostal tusim uz iba na Rainerke, vsade inde vam naleju .as family, co moc nemusim...

poprad.korzar.sme.sk/…/tatran…

desaťmetrový goral korzar.sme.sk/…/na-rainerke-o…

pridam aj svoje dojmy. Poprve, neustale sa bavim nad nazvom "chata", mne to chatu nikdy nepripominalo a ani pripominat nikdy nebude. Dokonca aj utulna by bola prehnana, je to taka "chyza" alebo "pivnica". Co sa tyka pristupu, s petrasom sme si iba pozdravili,takze ho neviem zhodnotit,ale zas som mal tu "cest" s pani Petrasovou,a bol som velmi sklamany, bola kysla ako citron, snazili sme sa trosku nadviazat nejaku debatu,no evidentne nemala zaujem. nabuduce zacnem po nemecky,asi bude privetivejsia...( a stazovat sa na kvantum ludi je blbost, pretoze v ted den bolo uprsane pocasie a na rainerke sme boli dokopy asi piati...)

Cítila som sa tam veľmi dobre. Chatár Petras je veľmi príjemný. A že sa tam zastavujú len sviatoční turisti v lakovkách, nie je pravda. Ja (a poznám aj iných takých)sa tam rada vždy zastavím,keď idem do oboch Studených dolín,cez Priečne sedlo, na Slavkovský štít... tam sa "turisti" v lakovkách nezvyknú driapať, a napokon,prečo by v Tatrách nemohli zažiť pekné chvíle aj ľudia,čo majú radi hory,ale napr. zdravotné dôvody im nedovolia náročné túry, alebo deti či už na škol. výletoch, či s rodičmi. Veď treba v nich pestovať lásku k horám už odmalička.

Rainerova chata je veľmi príjemná, minulý rok som si tú atmosféru s interiérom aj nafilmoval.

Ak mi je čohosi ľúto, to je chata Kamzík vedľa. Pamätám si ešte, keď stála. Že bola zlikvidovaná kvôli neexistujúcej čističke odpadových vôd, nad tým mi zastáva rozum (chápal by som, keby napríklad padla za obeť požiaru, hoci aj to je smutné...). Hodnotím to ako jedno z víťazstiev ochranárskeho fanatizmu nad zdravým rozumom...

Caute,

Tono diky :-)

Funttomas, mas pravdu, co sa tyka tej miniexpozicie a som rada, ze si to doplnil. Ja som si az tak detailne nepamatala, co tam presne je, a nechcela som pisat hluposti :-)

Funttomas, mas pravdu, ze by sa hodil aj popis pozoruhodneho interieru chaty. Daju sa tam vidiet naozaj zaujimave veci, ktore by ste inde tazko nasli.
Zmienka o horskom caji na Rainerke vo mne vyvolava krasne spomienky na minulorocnu zimu. Boli sme tam v marci a vtedy to boli super zimne podmienky. Ked sme sa po "prechadzke" do Vekej Studenej az skoro ku chate vracali dole, konecne sme vystihli aj otvorenu Rainerku. Zastavili sme sa len na caj a nakoniec z toho bolo asi viac ako hodinove posedenie az do zaverecnej s fajn ludmi. Potom sme este druhy den rano, pred odchodom z Tatier, prisli odhadzat sneh a narubat drevo, len aby sme sa v horach zdrzali co najdlhsie. Dufam, ze sa tam coskoro vratim.

Na Rainerke majú vynikajúci horský čas s jedinečnou chuťou. Jeho skvelá vôňa sa šíri útulne zariadeným interiérom. Oplatí sa tam naň zastaviť hlavne teraz v zime a obzrieť si snežné výtvory pána chatára.
Škoda, že si Soňa nespomenula v texte, že okrem informačného centra je chatka hlavne miniexpozíciou tatranských nosičov a historickej vysokohorskej výbavy.
Pri retroposedení v Rainerke možno vidieť okrem iného aj vývoj horských nosítiek, skôb i karabín, dnes už nepoužívané konopné laná, kované stúpacie železá, kladivá, cepíny, lyže, snežnice, fotky legendárnych nosičov a zmienky o viacerých rekordných vynáškach na chaty.