Hodne dlhe prispevky...

Prial by som si, keby sa rozvinula (vecná) diskusia o týchto súvisicich otázkach:
• kým neskúsiš, nemôžeš (kto neskúsi, nemôže) tomu dobre rozumieť (alebo nenásilná, príťažlivá propagácia najkrajšieho a zároveň najlacnejšieho zimného športu), propagácia bežiek a behu (či turistiky) na bežkách na školách, v rodine atď.;
• hľadanie skrytých alebo netušených existujúcich možností a ich zlepšovanie, vytváranie nových možností pre bežkárenie v blízkosti miest a dedín;
• estetika krajiny, estetika bežeckej stopyv krajine a estetika vlastne bežeckej stopy (alebo o tom, či má zmysel zaoberať sa tým, na čom, chtiac-nechtiac, principálne, musí byť bežkár "prilepený očami" väčšinu času počas túry; kadiaľ viesť/robiť trasy z hľadiska krajinárskeho ako aj z hľadiska trvanlivosti stopy, predovšetkým expozície vetrom na otvorených miestach, a teda vynakladanej námahy, resp. investície, ak ide o stopu strojovú);
• bežkovanie na kvalitných, strojových ale krátkych tratiach vz. vo voľnej prírode na stopách urobených samotnými bežkármi vz. v čerstvom snehu (lyžiarska turistika, návrat k prírode), resp. kombinácia týchto možností;
• globálne klimatické trendy (neustále sa skracujúce obdobia s využiteľnými snehovými podmienkami) a optimálna resp. maximalistická stratégia (využívanie akýchkoľvek, všetkých možností na bežkovanie, "aj keď sa na prvý pohľad nezadajú")
• "posvätná bežecká stopa", bežecká stopa na sísliskách a v ich blízkosti ale aj kdekoľvek všeobecne vz. "nevidiaci" - chodci, najmä psíčkari ale aj motorizované bytosti (alebo ako efektívne, lacno a dostatočne trvanlivo označovať stopy (pre tých, ktorí ešte nezaregistrovali existenciu bežiek), ako otvárať oči nevidiacim, čo s bezohľadnými egoistami, ktorí sú schopní terénniakom rozbiť čerstvo urobenú bežkársku korčuliarsku trasu ešte pred tým, než na ňu prídu prví víkendoví bežkári (zdokumentovaný vlastný zážitok z vlaňajška!));
• neopakovateľné príhody na bežkách (biela tma v rozľahlom rovnom priestore, kde sa človek môže cítiť chvíľu ako v polárnej krajine a podobne).

Kto nezažil tú veľkú tesknotu pri návrate z túry, ktorá bola v tej sezóne zjavne poslednou (pretože úseky, kde bolo treba bežky zopínať a prenášať v rukách, boli už také dlhé, že túra bola viacej (nepríjemnou, mokrou) turistikou, než lyžovaním)? Smútok nad tým, že na ďalšie také zážitky bude treba čakať desať, možno ešte viacej mesiacov, ba možno i dva doky...?

Poznámka: Ak som chcel mať priestor na bežeckú stopu až od paneláku, musel som odpracovať niekoľko (nie málo) brigádnických hodín na úprave niektorých kritických úsekov (v "území nikoho", ktoré však umožňuje odizolovať stopu od "nevidicich" akým-takým porastom). Teoreticky som mal ešte možnosť osloviť niektorého z poslancov v mestskom zastupiteľstve, aby našiel prostriedky na to, aby tieto úpravy urobil nikto za náhradu. Túto druhú (alebo presnejšie prvú, základnú) možnosť som zavrhol bez váhania. Pretože by mi veľmi pravdepodobne pohltila viacej času, a pritom bez akejkoľvek záruky nejakého hmatateľného výsledku. Zvolený postup má však tú nevýhodu, že je "nekopírovateľný", ba dokonca môže byť i nebezpečný (riskoval som, že sa pri mne zastaví nieto, kto sa predstaví ako majiteľ pozemku, a dôrazne sa bude pýtať, čo mám na také úpravy (vrátane malých zemných prác) povolenie...). Boj s veternými mlynmi sa nedá vyhrať. Veterné mlyny moju stopu nepoužívajú a najskôr tiež ani "nevidia". Veľmi ma však teší, že stopu uvideli, objavujú a používajú ďalší a ďalší bežkári. Moja práca mala zmysel. Škoda len, že zo stopy každý deň ubúda, resp. že pribúda úsekov, ktoré "vtiahli" do seba nemysliacich "nevidiacich".

Pre tých, ktorí nepostrehli alebo len váhajú
Je načim oprášiť tému z minulej sezóny. (Ešte lepšie by bolo tému premenovať, nejako univerzálnejšie, napríklad Zima a bežky, Zima bez bežiek? a podobne.)
Áno, je tu znovu (najvyšší) čas bežiek.
Že je málo snehu? A možno už ani viac nebude. (Veď aj v minulosti najviac snehu váľalo zvyčajne koncom zimy, v marci, takého ťažkého, mokrého, na nič súceho, iba ak na znepríjemňovanie života na cestách alebo na olamovanie haluzí bezmocných stromov.) Podstatné je však to, že s tou trochou snehu je teraz aj taký akurátny, slušný ba priam ideálny mráz. Kto čaká na niečo lepšie, ideálnejšie, možno zostane len pri tom čakaní.
Znovu prebehol očami brožúrku Beh na bežkách (1984) z niekdajšej edície Ako začať vydavateľstva Šport a pripomenul si jej trvalú sviežosť, aktuálnosť. A potvrdil si vlastnú, neraz preverenú, no najmä celkom čerstvú skúsenosť, že na bežkárenie stačí (na rovnom podklade) desať – dvanásť centimetrov snehu. A práve toľko ho máme teraz na Liptove. Teda presnejšie v Mikuláši. Pod horami ho je dvakrát viac.
O bežkárení nepočul som, nečítal žiadnu negatívnu správu, všade samé chvály, samé superlatívy. Potvrdzujem opätovne, že plným právom!
Že nie sú urobené dobré stopy? Pred týždňom boli na Sihoti aj stopy strojové, ale zasypal ich nový sniežik. Keď nie sú stroje, musia stačiť vlastné nohy - ak je, pravda, dostatočne veľká chuť. (O chuti vieme dobre, že s jedlom narastá.) Aj vlastné robenie stopy má svoje čaro: umožňuje krátky čas byť projektantom i staviteľom, podľa vlastnej fantázie. Že to fuška poriadna je? Áno, fuška, drina – ale veď aj o to v športe, turistike ide: vyhnať trochu zásob, ktorých každý, ale ozaj každý máme menej a či viacej nazvyš!
Takže jediné a to najsprávnejšie resumé: neváhať, vybrať lyže z kúta a vyjsť von, hoc aj v podvečer. Dni sa o oznanie predlžujú, do plného súmraku je toľko času, že na začiatok var´ ani viacej nebolo by správnejšie.
(Či uplatňujem toto múdre pravidlo aj sám? Ozaj úprimne: veru ani nie. Skôr naopak. Na také správanie sa často používa prirovnanie: ak odtrhnutý z reťaze... Nešliapem si teda po jazyku? Ani nie. Pľuzgier po prvej jazde sezóny, ktorá veru netrvala hodinku, lež plné štyri hodiny(!), už spľasol, aj keď ešte stále svieti, pripomína, varuje. Tak ako tomu rozumieť? Tajomstva v tom niet, podstata je prostá: také z reťaze odtrhávanie sa týkalo snáď len toho palca na ruke (a možnože len nespôsobnej rukavice), nie však komponentov ostatných. Taký prístup neublíži tomu, kto si dlhodobo pravidelne udržuje „paru” (najčastejšie behaním, skoro denne). Najmä však nie tomu, kto má dostatočný talón túr už za sebou, a v nich je aj nemálo úspešných. Nie vždy sa túry musia vydariť, no človek naladený od prírody tak, že viacej vníma a si dlhšie udržiava v mysli túry (aj iné akcie), ktoré boli úspešnejšie, je víťazom. Tie pekné túry sú odmenou aj za túry menej vydarené; nabíjajú naše vnútorné emocionálne batérie.
Nezdá sa byť prioritným riešiť témy technické. Hoc sú dôležité, niektoré dokonca kľúčové, mnohé snáď až pričasto a priveľmi sa rozpitvávajú. Na zlepšovanie drobných detailov je vždy dosť času, priebežne. Najskôr treba zistiť, čo je jadrom bežkovania, čo sú bežky, aký majú zmysel, čo umožňujú, čo možno od nich právom očakávať a čo nie. Najskôr treba „privoňať” bielej stopa (a hoc aj zblízka, len nie za veľkej rýchlosti).
Po minulom víkende i po skúsenostiach predchádzajúcich sezón sa dá predpokladať, že na Sihoti pod Žiarskou dolinou už je obnovená aj strojová stopa (včera bola obnovená iba skalnými bežkármi). Je tu zopár okruhov, aj na rovinkách, aj do kopca, aj zjazdy z kopca; terén nedovolí zázraky. No ak si spomenieme, ako vyzerali sviatky, potom je tu dneska pre bežkárov takmer raj.
Pre bežkárov z Mikuláša sa núka nádherná trasa cez Kobyliny a Kamence ponad Smrečany, na Hubáni potom buď priamo na Lánište alebo uprostred krížom cez pole s krátkym zostupom (po ceste v lesíku) a na Žiaroch za Vrbičkou už by mala byť urobená strojová stopa po Zálaznom až na Sihoť. Zdatnejší si tu môžu urobiť jeden - dva okruhy po obľúbených stopách a potom sa vydať stopou po Tatranskej magistrále popod celú Ráztoku až na Lánište. A z Lánišťa, z výšky 890 m vás čaká nádherný vyše päťkilometrový plynulý zjazd až nad Smrečany, s neustálym miernym klesaním asi 200 metrov! Za dobrých podmienok tu stačí len trochu "veslovať". A utierať si slzy, čo vám pri tej rýchlosti vietor vyženie na líca. My, Mikulášania-Podbrezinčania, odbočujeme na pomezí Kamncov traverzovou skratkou pod Kobyliny k Smrečianke a na druhej strane cesty nás čaká ešte posledný bonbónik, 1300-metrová stopa na lúke Zámostia. Ostatní Mikulášania sa musia popasovať s menej príjemným otvoreným úsekom k Zadnému Háju, ktorý býva obyčajne vyfúkaný, ale potom si môžu ešte užiť rýchly zjazd až železnici. Tí, ktorí začínajú, alebo sú slabší v kondícii, majú skvelého pomocníka: sadnúť na autobus a získať čistých tristo metrov výšky, až pod horu, k cviku Sihote! Od konečnej zastávky treba síce trochu popracovať popod Ráztoku, čosi vyše tri kilometre a asi 60 metrov výšky, ale potom si každý môževychutnať už len zjazd z Lánišťa.
Sú aj iné možnosti, mnohí radi spomínajú pochody po Magistrále, lenže tie nie sú dneska až tak veľmi používané, sú dlhé a vhodné iba pre veľmi zdatných bežkárov, ktorí sa neboja ani neprešľapaného snehu.
*
Lepšie podmienky možno už ani (bývať) nebudú.

Co hovorite na toto: youtube.com/watch?v=E--ZVEAv2… ja to mam objednane...

MichaeIS je !

Atomko - pozri nabezky.sk$ret alebo bezkar.sk$ret Zevraj od Bieleho kriza smerom na Somara sa da...

To pf69 ... nic ve zlém, ale není to jedno?

neviete da sa momentálne ísť niekde v okolí BA na bežky (Pezinská baba atd.)

Priatelia ,ako na bežky? Casto a s chutou!! Ešte k tomu že turistika vlastne nieje šport, a teda len pohyb. To platí aj pre ostatné aktivity, ako napr korčulovanie celoročne ,plávanie, beh .A teda ak sa ma lekár opýta, či športujem , rezolútne odpoviem že v žiadnom prípade už nie . Ale ak sa to opýta mladších kamarátov čo hrajú futbal za dedinu , a teda absolvujú niekolko tréningov a zápasov , tak dostane odpoved že športujú .Pardon že odbočujem od témy. Ale túto dilému mám už dlhšie . Tak je trek spotrs alebo nie ?!

Lubo - odznacky sa daju brat aj ako motivacia, dokumentovanie vykonov/vrcholov a pod.
Ak to dakde funguje tak, ako pises, tak to moze byt aj pozostatok dob "nedavno minulych".

Uchadza mi zmysel odznaku za vykonnost. Pride mi to ako snaha vykazovat cinnost byrokratickeho aparatu, ktory blahosklonne udeluje odznaky (Miro Svitek by vedel rozpravat). Vykonovo moze byt turistika (a teda aj lyziarska) na urovni narocneho sportu. Ideovo to vsak nie je sport a tieto vykonnostne voliviny vnimam ako snahu tabulkovat ludi podobne ako v "sportovejsich" sportoch.

2 Pjano : palec hore !

... Konfrontácia s hodnotami uvádzanými v literatúre z čias, keď sa ešte hovorilo o turistických zápočtových cestách a o výkonnostných triedach a odznakoch (nie je podstatné, aké bolo celkové zarámcovanie týchto trendov vo vtedajšom politickom systéme) veľmi rýchlo ochladí priveľké nadšenie. Pretože len na získanie bronzového odznaku bolo treba dosiahnuť métu 400 km! Z dnešného pohľadu požiadavky na vyššie stupne - strieborný 1 000 km s jedným ťažkým prechodom, zlatý 1 500 km s troma ťažkými prechodmi - sa zdajú byť takmer nereálne! Dosiahnuť ich môžu len snáď len „mladí dôchodci“, ktorým ešte slúži telo, nemusia riešiť existenčné problémy, nemajú iné záujmy... Ťažko však možno pochybovať, že by tieto hodnoty boli stanovené "z luftu", že nevychádzali z reálnych, fyzicky dosiahnuteľných možností normálnych, zdravých ľudí.

V literatúre sa uvádza vzorec na výpočet ťažkosti túry:

N = (L + 0,02V) . (0,9 + 0,1n) : n = (L + 0,02V) : (0,1 + 0,9/n),

kde je
N - ťažkosť lyžiarskej túry, body
L - dĺžka túry, km
V - prevýšenie, m
n - počet dní.

Túra s N do 50 je ľahká, s N = 51 až 65 je stredne ťažká a s N = 66 a viac je ťažká.

Za prevýšenie 50 m sa (do zápočtu) pripočítava 1 km (alebo 2 km na 100 m).

Asi by sa dalo oprávnene namietať, že vzorec nevystihuje kvalitu podkladu, teda či ide o prechod v úplne neporušenom snehu alebo túra v existujúcej stope. A vieme dobre, že vyrábanie úplne novej stopy býva spravidla ozajstná robota, často priam drina. V prachovom alebo naopak mokrom, ťažkom snehu klesne rýchlosť na "smiešny" zlomok hodnoty, ktorú aj priemerný lyžiar dosahuje vo veľmi rýchlej stope!

Takisto vzorec nehovorí nič o tom, keď túra ide "hore" a potom rovnako "dole". Že medzi hore a dole je rozdiel, netreba osobitne vysvetľovať. Snáď len zdôrazniť, že aj medzi "jedným hore" a "druhým hore" môže byť veľký rozdiel.

Vidieť, že niektoré parametre lyžiarskych túr sa nedajú vyjadriť exaktne. Avšak je užitočné, ak existujú, ak sa podarilo sformulovať nejaké základné vodidlá, návody, ktorú umožnia pomerne dobre, uspokojivo objektivizovať inak veľmi subjektívne vnímanie a posudzovanie túr.

Otázka: Boli vari v minulosti aj zimy pravšie, „zimovejšie“, aby sa takéto výkony dali stihnúť? (V súčasnosti sme radi, ak sa za celú sezónu vydarí desať dní, dva týždne...)

Pri priemernom dennom výkone 20 km po rovinatom teréne by sa zlatý odznak dal dosiahnuť až po 75 dňoch! Ak sa zohľadní väčšia členitosť terénu, potom by postačilo možno 60 dní. Ale také dlhé zimné podmienky môžu byť nanajvýš vo vysokohorskom teréne. Tam sa však bežky, s výnimkou snáď Štrbského Plesa a jeho okolia, v podstate nedajú uplatniť!

V oných časoch minulých sa v tejto súťaži akceptovali len túry oficiálne evidované na predpísaných formulároch. Bolo s tým trochu papierovania (čo by sa dnes dalo elegantne obchádzať cez internet), ale malo to svoj význam. Určite i tento systém, aj keď "prebyrokratizovaný", "výkaznícky", nezanedbateľným dielom prispel k celkove vyššej úrovni výkonnosti a vyššej úrovni zdravia ľudí. Aj tým, že bol jednou z čiastkových motivácií pre tých, ktorí sú váhavejšími, alebo sa nedokážu sami "vyhecovať" k významnejším výkonom. Masový (alebo kto chce, davový) efekt je významný faktor, ktorý ovplyvňuje aj rozhodovanie, aj samotný priebeh aktivít.

Takéto a podobné vzorčeky majú však nadčasový (kto má problémy s minulosťou, aj apolitický) význam. Pomáhajú objektivizovať a porovnávať výkony. Ak som absolvoval napríklad túru 16 km s prevýšením 300 m v priebehu 2 hodín (teda jedného dňa), podľa tohto vzorca je náročnosť túry "len" 22 bodov a do zápočtu by som si mal pripísať 16 + 6 = 22 km.

(Všetok "šport" sa dnes odsťahoval už len k televíznym a počítačovým obrazovkám? V existujúcej stope vonku sa stretávame stále zopár tých istých skalných? Ostatní čakajú ne čo? Na aké "lepšie" podmienky? Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody?)

este ked o tom mazani sa tolko bavime, mne pomohol velmi tento clanok aj s instruktaznym videom: cestovani.idnes.cz/…/ig_zima.…

sport.idnes.cz/…/lyzovani.asp…