Minule niekde na strankach tanapu som narazil na projekt revitalizacie tatranskych chodnikov. Prvym krokom by bolo riesenie Sedielka pri vystupe od Modreho plesa, takze sa potvrdil moj scenar - bud sa Sedielko uzavrie alebo sa spravi novy chodnik. Ci sa navrh projektu ujal, to neviem, neboli pri tom uvedene zavery, ale myslim si ze by to bola chyba nechat to tak ako to je.

Ahojky :)

zazitkov bolo teda dost, ved napokon cestovanie a turistika su cinnosti, pri ktorych ich clovek zaziva azda najviac.
Prielom som robila tuto jesen v oktobri 1x a velmi sa mi to pacilo. Aj ked bol jeden usek, teda jedna retaz konkretne, kde by som mala mensi problem, kebyze mi nepoda ruku priatel Asi mam kratke nohy...:( Dokonca som videla na jednej quasi sukromnej stranke, flesko.cz/tatry/html/index.htm
dost sialene fotky z Prielomu a pod. stoji to v kazdom pade za to najst si cas a pozriet vsetky fotky toho odvazneho al. blazniveho Cecha, kt. dokonca stanuje v nasich velhorach, a konkretne aj pod Sedielkom, teda v Javorovej doline :) NEUVERITELNE ...
no a on ma nafotene aj Sedielko aj Prielom v snehu, a dokonca robil aj Priecne sedlo v snehu...aj ked je pravda, ze tam su retaze, ale aj tak...je to dost sialene

Prechod Velickou a Velkou studenou solinou cez Prielom je velmi pekny, a co je vyhodou, ze sa nevracias tou istou trasou, co mne vyhovuje, a my s pritelmi preferujeme taketo trasy, kde sa ''kruh uzaviera'' :) Vystup na Polsky hreben nie je technicky narocny, a nie je to od Sliezsekho domu ani az tak dlho, myslim, ze sme to nesli viac ako 1,20 - 1,30 a s mnohymi zastavkami pri foteni a sledovani horolezcov a kamzikov :) Potom nasleduje zostup do tzv. Zamrznuteho kotla, tam bolo trosku cerstvo napadnuteho snehu a na severnej stene aj lad, ze som davala skutocne obrovitansky pozor, lebo tam slniecko nezasvieti, a teda ten lad sa drzi...po tomto miernom zostupe nasleduje traverz s miernym stupenim az k serpentinkam, a potom zase retaze...cestou k serpentinam bolo jedno vacsie snehove pole a radsej som ho naokolo obisla po suti, a potom, ako sme sa blizili k exponovanej casti do sedla, zacal fukat silny narazovy vietor, bol to uz oktober, a aj ked svietilo slniecko a bolo teplo, vetrisko uz bol zimny...my sem robili Prielom v sobotu a vraj v nedelu 8.10. menili retaze :) takze by mali byt zbrusu nove ;) a mozno aj vyriesili to jedno miesto, kde som si sama nevedela pomoct...teda som tam maturovala, ze tak dam nohu ontak, ale nijako mi to nevychadzalo, aby som mala tri pevne body :) a tak mi pomohol priatel...a v tom mieste mali problem aj dievcata, ktore schadzali, a tiez im pomohli priatelia, ze im dali ''stupaka''...skutocnost, ze niektore sedla, a zvlast taketo exponovanejsie, su obojsmerne priechodne, je nebezpece najma v tom, ze zvyknu mozno neopatrnostou, al. neprezieravostou spustit skalnu lavinu...a uz som to zazila teraz na Prielome, minuly rok na Priecnom sedle, predtym na Krivani, skratka vzdy sa niekto najde, kto je menej ohladuplny...
a aj na retaziach, neznasam ked je niekto tak netrpezlivy, ze ti je schopny ''porvat'' retaz, ktorou ty prave ides. To sa mi stalo aj teraz pri vystupe na Polsky hreben, ze ten chlap co siel za mnou, prudko trhol retazou, ktoru som drzala a potom som mala peknu modrinu :) no a vrchol bol minuly rok na Priecnom sede, kde sme videli dokonca sa obiehat Cechov na retaziach...tak to je uz fakt chore, nech sa na mna nikto nehneva...pretoze v tomto pripade nielen ze ohrozuju svoj zivot, ale, a to hlavne, aj zivot ostatnych...no pre nich je to asi adrenalin...
miernejsie stresy som zazila ked som sla prvykrat retazami na Jahnaci stit a bolo to jednak po burke a bola strasna hmla a jednak to bolo prvykrat co som sla retazami, a aj ked nie su technicky najtazsie, aj tak som predsa mala trochu strach a moji skveli priatelia ma nechali ist poslednu... ;) ale zvladla som to v pohode...osobne sa mi ten vystup velmi pacil, len skoda tej hmly :( odporucam v kazdom pade Jahnaci, aj Prielom, je to velmi pekne, aj ked zasa frekventovanejsie.
Teraz v oktobri sme este robili prechod Koprovksou, Hlinskou a ces Vysne koprovske sedlo sme potom pekne zisli Mengusovskou dolinou. Bolo to tiez velmi pekne, aj ked nam najvacsi problem robilo sa dopravit do Troch studniciek. Pretoze mimo letnu sezonu ti cez vikend nepremavaju busy, a tak bolo jedinym vychodiskom vziat si taxi ;) no mne to pripada velmi smiesne zacat turu rano taxikom :) takze zo strbskeho ta zavezie taximan za pausalne stanovenu taxu 350 sk.
Takisto ak sa skor spoliehas na cestopisy, je si dobre aj kliknut tu na web, lebo predsa, jednak uvadzane dlzky tras castokrat nesedia, zvacsa su nadsadene, ale aj poddimenzovane a napr. viem, ze ja som raz nahovorila ist Malou Svistovkou, pretoze bol hnusny uprsany den, a tak sme si dali oddychovku Skalnate pleso a potom vravim, tak podme Malou Svistovkou, lebo som si pamatala, ze v popisoch to bolo ze v pohode. ale aka to bola obkluka, ach jaj, keby si pocul to hundranie a vsetky poznamky :))) ale sa necudujem, lebo to skutocne nebola good idea :)
a takisto si pamatam, ze ako pisal niekto tu vo fore ku Jahnaciemu, ze by sa zisli retaze aj na inych mietsach, tak s tym plne suhlasim, a podla mna sa to tyka viacerych tur. Teda ja sa citim istejsie a lepsie ked je retaz, lebo inak to riesim kadeako po zadku :)
a este som mala predsa len jeden pad, ale to bolo uz davno. Bolo to cestou na Ostrvu, prsalo, a potom, si predstav, som sa podkla na rovnom chodniku na magistrale :) neviem a dodnes nechapem ako :))) nastastie nic vazne, lebo som spadla len pred seba a odniesla si to brada.

Mna velmi lakaju teraz zimne tury, take jednoduchsie, lebo som zatial v zime nic poriadne nerobila. Tak hadam nieco psravime, urobim pekne fotecky a prispejem niecim kvalitnejsim :)

JJ, pridavam sa k Vilovej ziadosti. Dobrych cestopisov nie je nikdy dost. :-) Ja osobne preferujem to osobne, kedze turu si naplanujem podla mapy a z cestopisov cerpam to, co sa z mapy nedozviem tj. osobne dojmy a postrehy ucastnikov.

Ahoj, Kajinka,

ako vidím, tých túr a zážitkov máš oveľa viac a literárny talent ti nechýba, prečo nepíšeš častejšie? Čo takto napísať niečo o tom Prielome, tentokrát "na ostro" aj s osobnými pocitmi? Nemusí to byť článok, však je tu aj rubrika fórum... (nebuď taký sebec, podeľ sa so svojimi zážitkami, aj my chceme! hehe... -)))))))))))))

Ahojte. Prečital som si najprv článok na www/hory.sk a určite ma oveľa viac zaujal ako tento. inač vdaka za túto stránku. Je fakt super.

Ahoj Pietro,
ano bolo to presne tak, aj ked to nebolo namierene proti nemu priamo, skratka som sa potrebovala ''vyventilovat'' po tom soku :)

Dakujem, ciao ciao

Som rad, ze si sa podelilo o svoj neprijemny zazitok. Ak by sa to teda dalo sklbit podla hore uvedeneho navrhu, to by bolo asi najlepsie riesenie, s podtitulom .... Styl mi vcelku vyhovuje, bolo to napinave to je pravda. Dufam,ze si svojho sparingpartnera poriadne vyhresila a vzapati vystiskala.
Tak zatial ahoj

A prosim tam zvyrazni to, ze je to ako vystraha a nie ''navod'' PREBOHA :)
lebo vies, niekto by si to este mohol vylozit ako superadrenalin ...

Ahoj Lubo, jasne, necham to na teba, aj urob potrebne korekcie, prosim,
mas moju plnu moc :)

Ahoj Vilko,

si mily :) dakujem, nie v ziadnom pripade ma to neodradilo, dokonca v septembri bola u mna na navsetve kamaratka z Polska, ktora este nikdy nebola v Tatrach, ani v polskych, a sli sme same dve, aj ked je pravda, ze len dolinou Kezmarskej bielej vody kvoli chladnemu pocasiu.
A prvy septembrovy vikend sme robili s priatelmi Prielom od Polskeho hrebena a Hlinsku dolinu, ktora je tiez poriadne dlha :)
Sedielko skutocne odporucam, mne sa velmi pacilo, najma to, ze nestretnes vela ludi a tak je skoro cela dolina len ''tvoja'' :)
inak po tom pade som sa zacala viac zaujimat o problematiku snehovych poli, a tiez som si urobila lustraciu padov na snehovych poliach v lete s nasledkom smrti, a si predstav, ze tohto roku v juni sa zabil 18rocny !!! Poliak pri schadzani z Prielomu,sa posmykol, bolo to asi tesne po otvoreni chodnikov v juni. Strasne....nehovorim, ze je rozdiel ci sa zabije 18 al. 50 r. clovek, lebo je to vzdy ludsky zivot, ale aj tak, pri pomysleni, ze ten chlapec mal cely zivot pred sebou...no hroza...
takze teraz som urcite aj ja opatrnejsia, a aj ked som sa velmi na Prielom tesila, mala som obavy zo snehu, bolo jedno snehove pole, ale to som radsej naokolo obisla, za Zmrlym kotlom.

Aj mne sa tvoj zazitok velmi paci, ci sa to dobre. Co tak ho pridat do clanku pod odstavec "O TOM AKO SOM SLA OPACNYM SMEROM"??? Ak s tym suhlasis, urobim potrebne upravy.

Kajinka,

ufff, keď som čítal o tom páde, tak som mal normálne strach spolu s tebou... No, chvalabohu, že to dobre dopadlo a dúfam, že ťa to neodradilo od ďalšej turistiky (hm, kedysi v starších turistických sprievodcoch radili, že cepín a mačky sa v Tatrách často hodia aj v lete. Vtedy som tomu ešte nerozumel...).

A čo k tej druhej verzii článku? Hm, či veríš alebo nie, ale číta sa to ďaleko lepšie ako len zbierka suchých údajov. Ideálne by bolo spojiť fakty so zážitkami, teda nejaký kompilát tvojho prvého a druhého článku. Bolo by to síce dlhšie, ale pravý turistický fajnšmeker by si rozhodne prišiel na svoje.

Ja sa na Sedielko chystám už dlhšie, chcel som ísť presne tvojím smerom aj tohto roku v auguste, lenže po dažďoch náhle napadol sneh a pokryl všetko nad 2000 metrov. Absolvoval som potom ešte jednu krátku túru v snehovej brečke k Hincovým plesám, kde som mal aj menší pád (v porovnaní s tvojím bezvýznamný), ale od augustovej zimnej turistiky ma to dokonale odradilo. Takže snáď nabudúce...

Nedalo mi to, tak oridavam svoju aj ked dost osobnu vypoved, tu sa vsak o faktoch nedozviete :)
p.s. Pietro, vyhovuje Ti takyto styl ?? :)

Sedielko 2005
Po mojom skvelom navrate z Francie sme sa dlho dohadovali kedy spravime Tatry 2005, az z toho nakoniec vypalil jul, a sli sme len ja a Lakynko. Rozhodli sme sa vzhladom na ine povinnosti zostat len na jednu noc v nasich krasnych horach.
Prvy den sme robili dost unavnu, ale peknu Monkovu dolinu, a na druhy den Lakynko vybral Sedielko.
Vyrazili sme za pekneho svitania, a pekne sme stupali Zadnou javorovou dolinou. Ako sme predpokladali, vela ludi sme na chodniku nestretli, len asi dvoch mladencov, s ktorymi sme sa obiehali pocas celeho vystupu. Po prekonani prvych dvoch stupnov sa zacalo zmrakat a nad Vysokou a Rysmi bolo zretelne vidiet hustu oblacnost. Predstava burky v sedle ma hnala vpred co najrychlejsie ako sa dalo, aj Lakymu som videla v ociach mierne obavy, a to sme este nevedeli co nas caka...
Spominani chalani vysli do sedla skor, navliakli si nepremokave bundy a hned to otocili spat.
Bolo mi to zvlastne, ale myslela som si, ze mozno sa im nechce schadzat sutoviskom. No ked som konecne dosla do sedla, hned som to pochopila. Pred sebou, resp. pod sebou som sa neveriacky pozrela na snehove pole. To vsak nebolo obycajne snehove pole, s akym sa tradicne stretavame aj uprostred leta, ale doslova zjazdovka. Zjazdovka zo Sedielka. Laky mi vravi, no pod...neverila som, ze to mysli vazne. Kedze muzi byvaju racionalnejsi v takychto situaciach a vedia sa rozhodovat zvacsa spravne, som bez vacsich vahani nasledovala svojho sparingpartnera...
Po prvych nesmelych krokoch sa mi to zacalo pacit, az na to hromobitie a dazd. Neznasam hrmenie v meste, a nieto na horach, kde je clovek taky malinky...Teda sneh bol fajn, dobre sa donho borilo, kym neprisiel ten osudny okamih...Laky zrychlil tempo zostupu, a nevsimol si, ze som trochu zaostala. Trochu som ho srdila tym, ze jeho slapaje nie su dokonale a ze mi nepasuju. Prisiel jeden balans, ktory som ustala, ale ten dalsi nie...mala som na sebe debilne poncho, a paralyzovana celou bizarnostou situacie, som ani nebrzdila. Vzdy som sice verila, ze mne sa nic zle stat nemoze, ale ako som sa rutila po snehu na velke sutovisko, som tusila, ze to bude moj koniec. Pamatam a zrejme si budem este dost dlho pamatat ten rev, ktory sa mi vydral z hrdla. Ked som ''obiehala'' :) Lakyho, sa nam ruky minuli o niekolko centimetrov a bolo mi jasne, ze ak ma nezachyti, nedopadne to so mnou dobre. Pohlad, ktory som mala pred sebou bol strasny, ale pamatam si uz len ako som dopadla na bok. Mala som obrovske stastie, ze som si neporanila hlavu, ani chrbticu. Najprv som sa nemohla nadychnut, a citila som sa ako svetlomet rozbity na marne kusky. Zrazu sa za mnou zosmykol Lakynko a so strachom v hlase sa ma opytal co mi je. Po boji s nadychnutim sa, zo mna vyslo, ze zijem. Lakynko ma ukludnil, podporil, po soku sa mi vyplavil asi adrenalin :) a viem, ze som na neho nie pekne vystartovala, prepac Lakynko.
Najprv som razantne odmietla dlasi zostup po snehu, ale hned som si to rozmyslela po prvych roztrasenych krokoch po suti...Tak mal Lakynko o pracu postarane. Schody, ktore mi doslova do snehu vytesal, boli dokonale. Zvladli sme to, ked sme konecne boli na rovnej zemi, som bola asi najstastnejsi clovek v danej chvili. Cela premocena, ubolena, ale ziva.
Na Terynke sme si dali vydatnu kapustovu polievku, a mlcky sme si vymienali pohlady, pocujuc frajerske reci od vedla.
Nas zostup nebol ziadnou naivitou, ani frajerinou, ale vychodiskom, ktore sme zvolili (ano, aj ja, hoc konkludentne) v tiesnivej situacii. Urcite nam chybali macky, iste aj informacie, ak by Horska sluzba zvrejenila, ze zo Sedielka nie je mozny zostup, len za pomoci zimneho vystroja, resp. minimalne maciek, ale nic take nikde nevyselo.
V ten den okrem nas zisiel zrejme uz len jeden typicky odvazny Cech, ktory nas obiehal smykajuc sa, po mojom pade. Odporucal nam to skusit. Ze je to sranda. Ano je, pokial sa vam neprihodi nieco ako mne. Potom sa uz divate na vsetko trochu inak. Nikdy som nemala laxny pristup k zodpovednosti, no teraz vynakladam co najvacsiu opatrnost pri kazdom pohybe, pretoze clovek vopred nikdy nevie, co sa mu moze prihodit.
Co je vsak dolezite, moja laska k horam je este vacsia, aj minuly vikend som stravila v Tatrach, robili sme Prielom a Hlinsku dolinu.
Sedielko si chcem urcite zopakovat, no uz za lepsich podmienok :)

Dakujem Lubos a Misko,

myslim, ze viem byt k sebe kriticka a som schopna sebareflexie. Ano, mozno fakty boli, a ak nabuduce niecim budem chciet prispiet, urcite si najdem viac casu, aby bol clanok zaujimavejsi a dynamickejsi.
Inak o Sedielku a svojom pade som mozno osobnejsi prispevok dala na hory.sk$ret
tak ak budete mat cas, si pozrite v rubrike reportaz.
Este raz dakujem za povzbudive slova ;)

Kajinka, ja tiez dufam, ze to beries sportovo a nenechas sa odradit od dalsich prispevkov. Pietro chcel povedat priblizne to, ze cisto technicky opis tury sa da najst vo vselijakych sprievodcoch. Citatelia hikingu su uz "rozmaznani" a cakaju v clankoch cosi naviac - vlastne postrehy, zazitky, mozno trochu humoru ci napatia... Tym by sa mali clanky odlisovat od tych rydzich opisov.
Myslim, ze keby si do svojho clanku bola farbisto (svetlocervena krv na tmavobielom snehu...) opisala svoj smyk, clanok by to prilis nepredlzilo - ostali by aj fakty a citatelia by si viac vryli do pamati nebezpecenstvo snehovych poli... a nevyvolo by to mozno ani taku vlnu tsunami ako teraz.