Nenavazoval som ho - to by som musel liezt pred nim a nijako by som na neho nevidel. Liezol prvy - tak som mal moznost ho navigovat a ja som liezol tesne za nim, aby som mohol hned brzdit nejake posmyknutie. Myslim si, ze Priecne sedlo nie je take tazke technicky (samozrejme bez snehu), nezvyknuti ludia maju skor psychicke problemy. Ja sa spat nadol nepozeram - tak som v pohode... :)

re Kajinka: veď práve preto by mali mať dospelí rozum... :-)
re MisoB: a mal si ho aspoň nejako uviazaného???, lebo aj môjho syna to baví...

to jonathan:
syna uz v tom veku bavilo lozit po skalach, nie ze by som ho tam vliekol nasilu :)

to Kajunka:
samozrejme, ze je to Pfinnova kopa (hoci na nejakej mape som videl aj tvar Pfinová kopa) - to tlaciarensky skriatok... :)
Co sa tyka obiehania na retaziach: mozno ani nejde o to niekoho predbehnut - vo vseobecnosti pri VYSTUPE sa radsej chytim poctivej skaly ako hompalajucej sa retaze. Snazim sa ctit pravidlo troch bodov a ta retaz pripomina pevny bod dost vzdialene. Vynimocne su take useky kde nie su k dispozicii ziadne chyty a treba sa vyslovene splhat po retazi.
Pri ZOSTUPE vsak retaz vyuzivam s radostou, lebo sposob zavesenia sa na retaz pripominajuci zlanovanie je najbezpecnejsi a najefektivnejsi.

Priecne sedlo je urcite jedna z najkrajsich tatranskych tur. K clanku mam len jeden postreh. Je to Piniova kopa ? Doteraz som zila v tom, ze sa nazyva Pfinnova.

to Jonthan : male deti su omnoho odvaznejsie ako dospeli jedinci, pretoze si este celkom neuvedomuju nebezpecenstvo.

skor ma zarazilo to obiehanie na retaziach...nemyslim, ze je to spravne...predsa kazdy skuseny a ohladuplny turista vie, ze retaz moze mat uchopenu vzdy len jeden clovek a preto je niekedy nutne aj pockat...

ísť so šesťročným svišťom cez Priečne sedlo je riadna odvaha...,len neviem či nie nič netušiaceho... :-)

Vdaka Pietro za postreh, forum o Priecnom sedle som prilinkoval. Mimochodom, co je to zac ta vlhkost sajuca zinkova mast?

Este som si spomenul ze sme stretli toho vysinuteho reportera Jojky Kubaniho. Vysplhal sa s kameramanom na snehove pole pod Pysnym stitom a sankoval sa. Potom o tom bola urcite dalsia adrenalinova reportaz...

Najobľúbenejšou túrou vo Vysokých Tatrách, ktorú sme so synom nikdy nevynechali je prechod cez Priečne sedlo (prvýkrát tadiaľ Miloš preliezol ako šesťročný). Keď podrástol, predĺžili sme si klasickú trasu vedúcu zo Starého Smokovca Malou studenou do Veľkej studenej doliny – pridali sme prechod cez sedlá Prielom a Poľský hrebeň do Velickej doliny s ukončením opäť v Smokovci. Tento krát nám však plán úplne nevyšiel.