Já bych si hlavně ten tramping za totáče až tak neidealizoval ..... ne že by jezdění na čundr nebylo fajn. Navíc, co si budeme nalhávat, pro většinu z nás to byla do značné míry i z nouze cnost. Pokud člověk nechtěl sedět doma na zadku, a současně nechtěl se "organizovaně, uvědoměle a kolektivně" realizovat, tak moc dalších možností prostě neměl....

D'Ady, určite som tým nechcela povedať, že sa treba vzdať všetkých tradícií a slepo prebrať všetko, čo moderná spoločnosť prináša. Len si myslím, že z princípu nasilu zaznávať všetko nové môže v konečnom dôsledku tiež viesť k zániku trampingu (a v zásade aj čohokoľvek iného), pretože sa ľuďom až príliš vzdiali. Preto by, podľa mňa, aj trampi mali rešpektovať, že svet a spoločnosť sa mení a tieto zmeny brať do úvahy a nájsť akúsi symbiózu medzi starými tradíciami a novým svetom.

mal som tot nedavno taku filozoficku debatu o buducnosti trampingu...
podla mna je dolezite, aby ruka v ruke s novotami a novinkami islo aj dodrziavanie tradicii. A kto to ma mladym ukazat, ak nie my ? Lebo ked my zmastnacime a sceprovatieme, budu si mysliet, ze je to normalne...
jo, a jedna oprava chyby, ked tak po sebe citam predchadzajuci prispevok - smaozrejme myslel som Slunecni zatoku (Foglarovo taborisko) a nie Slunecni paseku (co je slavne taborisko tabornickej unie pod Kremesnikem)

Všetko sa vyvíja a mení a myslím, že je nereálne očakávať prakticky od čohokoľvek, že to bude rovnaké ako pred 10, 20, 30... rokmi. Spoločnosť sa mení, život sa mení, ľudia sa menia, a preto sa zákonite mení i tramping. Ak si správne spomínam, nie je to prvýkrát, kedy "starí" trampi neuznávajú tých "mladých" ich spôsob života a trampingu.

Myslím však, že v prípade trampingu nejde o dodržiavanie zvykov a spôsobu života spred pomaly 100 rokov. Ide o to, aké hodnoty ľudia vyznávajú, čo od života očakávajú, aké sny snívajú. A myslím, že i napriek masovosti a "záhradkárskemu" charakteru osád je to stále únik z mesta do prírody, určitý životný štýl, ktorý je vždy len odrazom doby a spoločnosti, v ktorej sa vyskytuje. A keďže doba a spoločnosť sa za tých x rokov zmenili, zákonite sa to muselo odraziť i v štýle trampovania.

Nechcem teraz za každú cenu obhajovať dnešnú tvár trampingu, len poukázať na to, že tramping ako taký je len odrazom spoločnosti. Ktovie, či by pred 40 rokmi nevyzeral rovnako, keby ľudia mali rovnaké podmienky a možnosti, aké máme my teraz.

A koniec koncov, to, že sa tramping mení znamená, že je živý. Keby sa nemenil, pravdepodobne by zomrel.

D´Ady,to je asi aj príčina, prečo sme tam v rámci naších trampov okolo riečnymi údoliami neišli. Ako sa hovorí,starí sedia na pive a mladým sa vybili baterky.

no, lepsie spominat, ako vidiet :D
iste, najdu sa stale aj idylicke zakutia, ale skor skryte mimo hlavneho toku a ciest, ci chodnikov... za poslednych asi 5 rokov som sa tam vyskytol 3 x, no je to skor na zaplakanie (myslim najma tie "zname veci" - Stvoridla, Slunecni paseka)
a trampi boli asi dobre schovani ...

Vyborny clanok ako i ostatne od autorky.
Uz kujeme plany na valky vander podla tohoto clanku na buduci rok.
Vdaka

Pacifik sám o sobě zas tak pomalu nejezdí....ta výsledná (ne)rychlost je hlavně způsobena velkým množstvím zastávek, kdy co 3-4 km jedna. Takže se vlak buď rozjíždí, nebo brzdí, nebo stojí:-).

len tak na okroaj, ono ten posázavský pacifik este stale tak pomali jazi. Veď 35km cesta z Hlaváku do Jilového trvá aj hodinu ;), ale rohodne sa to oplatí

Štiavnická Anča bola úzkokoľajkou pred vojnou ... teraz je to normálna trať (Trať mládeže), ale stále jej nikto nepovie inak ako Štiavnická Anča :-)

pre boro, KM, jjano: z tych uzkokolajok poznam iba cast ciernohronskej -z hroncoka do hronca. lialo, bola hmla z nej sa vynarali horari, lesni robotnici, posadka masinky bola v lesnickom a bol to iny svet, kam sa nan "hrabu" fantasy filmy. ta stiavnicka anca sa nazdavam nebola tak pred 5 rokmi uzkokolajka - mala bezny rozchod

...ano, ano, a keď bol cestujúci smädný, tak si stihol ešte nadojiť kravu čo sa pásla pri trati.

Pardon: Liptovský Hrádok - Liptovská Teplička

Tie úzkokoľajky boli úžasné, veľká škoda, že sa nezachovali. Inde vo svete si ich chránia a tešia sa im. Ja som ich ešte zažil, zanechali vo mne ozaj hlboké dojmy. A čo sa týka ich rýchlosti, nebolo to až také hrozné: Korytnička išla z Ružomberka do Korytnice trať dlhú 24 km hodinu a štvrť, čiernovážska železnička išla 33 km dlhú trať Liptovský Hrádok – Liptovská Osada dve a štvrť hodiny…Netreba mladých zavádzať : ))

K takým rýchlym úzkokoľajkám ževraj patrila aj Štiavnická Anča:
Kričí strojvodca z Anče na babku s veľkou nošou:"Babka, nasadnyte, odveziem vás!" "Dakujem, synak, pojdem peši, ja sa ponáhlám"... :-)