re tomash: Si myslíš , že každý má dvojičky?
My starší máme hypotéky, nie dvojičky.
Btw: už ani Amerikánci nemajú dvojičky!

Palo, ak sa nepada vyslovene do vzduchu - nezosmyknes sa z platne dole do doliny a pojdes presne dole v kyvadle, mozno to vydrzi... Na postupove istenia v pripade padu na dynamickom lane posobia relativne smiesne sily, mozno 2 - 4 kN a preto vydrzia (okrem vratneho bodu, kde to je viac). Tam padas vzdy do dynamickeho lana, nie do statickeho spagatu...
Ale viem si predstavit, ze je asi lepsia ako nic, aspon pre ten pocit :-)
Ja by som si radsej zobral tenke polovicne lano, alebo jeden pramen este tensich dvojiciek prelozeny na polovicu. Vaha skoro identicka, bezpecnost neporovnatelne lepsia.

Ešte spomeniem jeden „zmierňujúci“ faktor. Vyzerá to možno hrozivo, ale väčšinou tam boli perfektné chyty a stupy. Len ich bolo treba nájsť a vyhrabať spod snehu. Ak človek stále dodržiaval pravidlo troch pevných bodov, ako spomínam v článku, nebol moc dôvod padať. O hodne horšie ale je, ak treba v takýchto podmienkach zliezať dole. Ale aj to sa pri troške opatrnosti dá, ak sú dobré chyty. Pre mňa boli hádam najhoršie „neskalné“ úseky, kde sa nedalo chytiť žiadneho chytu a kde by sa pád na strmom svahu nedal nijako zabrzdiť. No a takýto bonus príde ako vyvrcholenie na záver v 3. pokračovaní.

To Vrana: Tazko na cvicisku, lahko na bojisku :) Nejake ferratky a dobra kondicka mi len prospeju a bude aspon dobra motivacia :)

Parádna túra .. tak podľa fotiek a popisu vyzerá dobre namáhavá..ja som sice zvládol Trasu: Rohačské Plesa zo severu -smutné Sedlo Plačlivo - Ostry Roháč, volovec ,Rákoň, Taliakovu chatu a navrat k súčasne startu a cielu Chaté Zverovka a to na jeseň.. ale Orlia Prť tak to je asi iná káva.

Klobúk dole Páni

2 Sona: to nie expedicia na K2 ;-) Iste je dobre mat nieco nachodene ale zas nejaka dlhodoba priprava specialne na Orliu Perc, no neviem to asi netreba.

2vrana dik za odpoved
to zneje uz trochu lepsie:-)Paradoxne, 1.krat som siel na Banikov a dalej,po precitani clanku od pg a pocity na zaciatku boli podobne..ale lepsie je asi hory trochu precenit..

Kto v letných podmienkach zvládne normálne Priečne sedlo, Baníkov, Tri kopy alebo Ostrý Roháč, nemôže mať problém ani na Orlej prti. Určite by tam ale nemal ísť človek, ktorý má závrate. Mal by mať aj určitú kondičku, lebo je to dosť dlhé a namáhavé. Tie úseky bez reťazí preleziete rovnako ako podobné úseky na Baníkove. Tu rozdiel spočíva iba v tom, že je to dlhé (celá trasa 4,3 km) a možno polovica z tejto trasy (v lete !!!) sa nejakým spôsobom lezie. V zime sa ale lezie, ako vidíte v článku, skoro všade. Predstavte si, či by ste dokázali ísť napr. to Priečne sedlo, ak by bolo napr. 1 alebo 2 km dlhé. Samozrejme s určitými krátkymi prestávkami, lebo reťaze nie sú v jednom kuse. Článok nerieši Orliu prť v normálnych, letných podmienkach, tú by mal zvládnuť každý, kto nemá závrate a má aspoň akú takú kondičku. Článok ale varuje, že počas babieho leta po napadnutí prvého snehu sa tento sneh na severe už nikdy celkom neroztopí a niečo podobné tu môžete zažiť aj vy. V takejto alebo o niečo miernejšej podobe. Liezť v ľade, aj keď nemusí byť sneh, nie je o moc príjemnejšie a treba na to byť pripravený a náležite vystrojený. No a ak v Poľských Tatrách leží sneh a vy sa rozhodnete pre Orliu prť, potom môžete čakať niečo také, ako sme zažili my. Za normálnych, letných podmienok ale nie je dôvod na prehnané obavy. Je to nádherné a stojí to za to.

Aj treti diel ma velmi vyzivne fotky. Tak ja uz mam kopec predsavzati - ten tok, ked tam pojdem, mat od jari uz nieco nalezene a natrenovane, ist tam cez tyzden, aj ked rady tam asi budu, na 2 dni, niekedy v juli, aby sme eliminovali nebezpecenstvo snehu a idealne mimo burok.

2 janovarga: hreben ako Banikov, Ostry Rohac, 3 Kopy, ... len je to sakra dlheeee. A urcite to chod, ale v lete. V normalnych podmienkach je to super zazitok a vobec to nie je take strasne nebezpecne. Skor dlhe a narocne na kondiciu.

opat super pokracovanie
ale 3jku uz radsej nedavajte,lebo tam fakt nepojdem,ked mi uz teraz ritku stiska..:-)
Este sa spytam,pre nas menej skusenych-nenaslo by sa aj nejake porovnanie usekov s niecim u nas?Podobne ako v predchadzajucom diely ten s Priecnym sedlom..

To tomaasch: Ťažko tu robiť sudcu. Už som skonštatoval, že ideálne by bolo 9-mm lano. Treba zobrať do úvahy aj fakt, že moje fotenie prebiehalo v dosť tvrdých podmienkach a výsledná fotka ti predsa len trošku „zväčší“ výsledný sklon terénu. Určite by nešlo o pád natvrdo do previsu, skôr by si sa zošuchol po tých zasnežených platniach. Keď k tomu pridáš 2 – 3 medziistenia na rizikovom úseku, ktorý mohol mať 10 – 15 m (čiže nie moc dlhý pád) a deklarovanú nosnosť 700 kg, tak určitá garancia bezpečnosti tam hádam predsa len bola, alebo nie ? Určite ale vyššia ako pri lezení bez istenia. Keby si tej repke vôbec nemal veriť, potom by si predsa nemohol veriť ani slučkám medziistenia. Pri lezení na pieskoch bývajú pády úplne inej dimenzie a často ťa chytí tenká šnúrka previazaná cez biedne hodiny. Samozrejme si naviazaný na normálnom lane, ale medziistenie má nezastupiteľnú úlohu. Ak by si vytrhal všetky tieto medziistenia, tak sa pravdepodobne zabiješ, aj keby si bol naviazaný hoc aj na oceľovom lane. Ak vydrží takáto šnúrka a neroztrhne sa, prečo by sa mala roztrhnúť naša repka, keď drvivá väčšina prípadných pádov by mala charakter zošuchnutia sa po niečom – po šikmej platni alebo v žľabe na strmom snehu ? Samozrejme v tých úplne najhorších miestach by som bol predsa len radšej naviazaný na normálnom lane a tak som si dával pri lezení maximálny pozor, aby som nemusel repku otestovať.

...previsy tam nie sú, takže lepšia repka ako nič.

prvolezec priviazany na statickej repsnure mi pripada tiez fajn... ;-)

Snežnice sú naozaj módna vlna a „snežniciarov“ občas vidím v Žiarskej chodiť v úplne neuveriteľných terénoch. Mňa osobne z toho chytá hrôza a čakám, kto sa kde strepe ako prvý. Tie fotky podľa mňa vyzerajú dosť strašne, lebo to tam „strašné“ naozaj bolo. Orlia prť je nekonečne dlhý psychický nápor. Vždy keď si človek myslí, že už konečne prichádza pohodovejší terén, zakaždým sa objaví nejaké nepríjemné prekvapenie. V našom prípade na konci trasy, po dlhých hodinách trvania, už išlo o niečo medzi trvalým strachom a neustálym psychickým napätím. Napätie bolo priamo úmerné skracujúcemu sa dňu a riziku prípadného bivaku. Dosť ťažko sa to prekonáva, skúsenosti z lezenia a rôzne podobné životné zážitky sú v tejto situácii určite veľkou výhodou. Viacero ľudí tu na fóre už povedalo to isté – každý si na konci Orlej prte hovoril, kedy už bude, pre Boha, koniec ?