Poloniny su uzasne. Bol som 3x v tomto kraji a odchadzal som vzdy nadseny.
Tono

Tak ja som prave absolvoval tuto trasu, ale z opacnej strany. Nova Sedlica - Osadne. No a voda sa nachadza este aj za Pľašou smerom do Ruskeho sedla. Skoda len ze ked sa ide z tejto strany, tak to nevide tak, aby sa spalo v utulniach.

Solinko:
Prechádzať štátnu hranicu SK/PL je možné legálne prechádzať iba na oficiálnych turistických prechodoch Balnica a Ruské sedlo. Prechod na vrchole Kremenca nie je dovolený.

Ja som s kamaratom spal v Novej Sedlici za dedinou na byvalom koncertnom podiu, ktore ma strechu a su tam lavicky, takze celkom v pohode. Mam vsak jednu otazocku, kedze tento vikend planujem opat cestu do polonin. Stale je zakazane prechadzat z Kremenca na Polsku stranu? Alebo ak mam pri sebe potrebne doklady tak mozem prejst?

Ještě k možnostem ubytování pro ty "pohodlnější" - loni jsme strávili několik dní (nocí) v ubytovně obecního úřadu v Uliči s možností vlastního vaření. Pokud nemá zrovna místní mateřská školka prázdniny, tak je prý zajištěno i stravování.Turistické výpady se konaly všemi směry včetně jednodenní Ukrajiny. A na závěr přejezd do Bieszcad - ubytování ve Wetlině v ubytovně turistického svazu a přechod tamních polonin a výstup na Tarnicu. Vřele doporučuji... :))

Mám problém.
Chceme s kamarádem letos o prázdninách vyrazit na vandr po východní části Slovenska, okolní části Polska a nejzápadnější části Ukrajiny a nevíme, jak je to v těch zemích se zákony o volném stanování a volnému pobytu v přírodě! Proto moc prosíme o pomoc a usnadnění pátrání po těchto informacích. Pokud jste někdo informován a chcete se o své vědomosti podělit, prosím pošlete mi je na MarriV@email.cz
Díky moc!!!!!!!!

No a aby tych tipov nebolo malo, tak priamo v Novej Sedlici sa da ubytovat aj v akychsi maringotkach. My sme tam sice nakoniec nezakotvili, ale ak by si velmi chcel, tak ti mozem zohnat cislo na pana co ich ma na starosti. Pokial viem, tak cena je velmi rozumna.

dík za tipy

Ubytko zoženieš aj v Runine v akože penzióne s desiatimi posteľami, telefón môžem zistiť... Len pre viac ľudí.

Výborným bodom pre túry do Polonín je Penzión Kremenec (www.kremenec.sk) v Novej Sedlici, odkiaľ sa dajú robiť pekné túry na Kremenec, do pralesa Stužica, k Medovej babe, na Riabu skalu, hlavný hrebeň a navštíviť drevené kostolíky.

Krásny článok,ďakujem. Do Polonín sa chystáme s kamarátmi dlhšiu dobu, ale sme už ľudia pohodlnejší a volíme skor turistiku "hviezdicového" typu- neviete mi dať prosím tip na vhodné ubytovanie niekde v tejto oblasti tak, aby sa dala každý deň urobiť pekná túra event. nejaká zaujímavá miestopisná prehliadka? ďakujem.

Už sme naozaj zamierili do odborných podrobností. Pre turistu, čo sa vyberie na prechod hlavného hrebeňa sú hydrologické pomery Udavy a Solinky nezaujímavé. Ešte k tomu ani "ochudobnenú" Solinku z hlavného hrebeňa neuvidí.
Áno, pán inžinier Miroslav Buraľ je naozaj vynikajúcim odborníkom na oblasť Polonín. Okrem iného vydal turistického sprievodcu po okrese Snina a turistického sprievodcu Poloniny, z ktorého som prevzal fakty o pomenovaniach vrchu Kremenec do tejto diskusie. Práve pán Buraľ uvádza v sprievodcovi, že: "Kremenec nazývajú miestni obyvatelia Kremenarošom".
Za uverejnené názvy Kremenca v poľštine a ukrajinčine som "veril" uvedeným údajom, ktoré sú na triplexe a v mapách.
V pomenovaní >Domov dôchodcov< a >Domov sociálnych služieb pre deti a mládež< je rozdiel ako medzi ZŠ a ZDŠ. Absolútne nepodstatná vec.
O úpravu turistického chodníka Ďakov-Balnica sa postaralo ÚSpR DO FÉNIX Snina? Aspoň ďakujem Správe NP Poloniny, ktorá im úpravu chodníka úradne odklepla.
A ďakujem aj Janovi za príspevky do diskusie. Lebo len málokto chodí do Polonín, čo som chcel týmto článkom zmeniť. Verím, že Poloniny už nebudú bielym miestom na mape mnohých turistov.

Nechcel som, aby tu vznikla polemika o takmer nepodstatných veciach, ale keď už - Udava naozaj kradne vodu z povodia Solinky (spodnú vodu), dôkazom je aj oveľa väčšie zamokrenie doliny vzhľadom na výšku zrážok, môžte sa informovať u anorganika na Správe NP Poloniny, Kremenaroš je pomaďarčený názov Kremenca ešte z dôb Uhorska, miestni ho tak určite nevolajú, a to ani na ukrajinskej strane, nápis na triplexe pochádza z ich typickej byrokracie od stola s prevzatím chyby z mapy. Mapy som nemal na mysli naše, ale poľské, napr. od Compassu. Môžem vás odkázať aj na výborného sprievodcu po Poloninách od bývalého riaditeľa, dnes zamestnanca Správy NP Poloniny Miroslava Buraľa, známeho odborníka na históriu Polonín.
V článku mi hneď do očí udreli ešte niektoré iné nesprávne fakty - nie domov dôchodcov v Osadnom, ale Domov sociálnych služieb pre deti a mládež, a za upravený chodník určite nevďačíme Správe NP Poloniny, ale jednej sninskej neziskovej organizácii...
No, ale už naozaj dosť kritiky, už sa za seba hanbím, ale ako miestnemu "znalcovi" mi nedalo...

Obsah i štýl príspevku si každý autor volí sám. Nedá sa spomenúť všetko, aby bol článok jednoliaty a nie zlátanina kadečoho. Poloniny sú výnimočný kraj, ktorý na mňa zapôsobil očarujúco.
Ťažba dreva prebieha aj v iných chránených územiach, nielen v NP Poloniny. Napr. v TANAP-e > Západné Tatry (nesmerujem na kalamitu), Slovenský raj, NAPANT (Čierny Váh), NP Veľká Fatra (Harmanec) atď.
Vodný tok Udavy zatiaľ ešte neodoberá vodu z povodia Solinky. Udava posúva hranicu svojho rozvodia smerom k toku Solinky, čím pomaly ukrajuje z masívu Matragona, Balnice, Košiarok a Černín. V ďalekej budúcnosti činnosť Udavy spôsobí to, že tok Solinky presmeruje do svojho povodia. Solinka nebude odovzdávať vody do Baltského mora, ale vďaka Udave odtečú do Čierneho mora.
Presmerovanie modrej značky zo Stropu do Ruského sedla som spomínal ptž. aj v Turistickom atlase Slovenska od VKÚ z 2005 je ešte stále stará verzia značenia. Taktiež v tur. mape VKÚ - 3. vydanie z roku 2003 sa táto nepresnosť uvádza.
K názvu vrchu Kremenec: oficiálny miestopisný názov vrchu v Poľsku - Krzemieniec a na Ukrajine - Kremenaros. Údaje o názvoch vrchu si všetci môžu osobne overiť na styku hraníc troch štátov. Na Kremenci stojí hraničný triplex so štátnymi znakmi a nápismi (názov krajiny a meno Kremenca v jazyku prislúchajúcej krajiny). Prvý názov vrchu bol Rouny verch. V 19. storočí dostal úradný názov Kremeny-Orosz, to je podľa Rusínov - Ruský kameň. A podnes ho domáci Rusíni prezývajú Kremenaroš. Čo je dôkaz rusínskeho nárečia, ktoré nemá nič spoločné s maďarčinou.
Mojím zámerom bolo spropagovať a priblížiť neopakovateľnú atmosféru vzácneho kúska našej krásnej krajiny.