Na tejto veži som mal prvýkrát pocit, že som našiel to, čo mi na Cerovej vrchovine doteraz chýbalo pri návštevách v slovenskej časti pohoria. Jej centrum - hlavnú a najdôležitejšiu časť. Pri dobrom počasí sa z veže núkajú ďaleké výhľady a popri malebnosti vás prekvapí aj relatívna mohutnosť tohto malého pohoria. Na západe je to vysoký Karanč, na severe majestátny Šiator, vedľa neho hrad Šomoška a na východe pokojná a rozľahlá planina Medveš. V zelených dolinách bukových, dubových a agátových lesov sú schované tiché dedinky tohto kedysi baníckeho a hutníckeho kraja a tiež dva zaujímavé umelé kopce z vysokopecnej trosky. A celé to na juhu ohraničuje hrebeň Mátry.