Po trošku strastiplnom večere som nakoniec svoju "starú známu" búdu na peknej rozľahlej lúke našiel. Zobudil som sa do slnečného rána ale chvíľu ma mrzelo že som prepásol východ slnka. To však len do okamihu kým som otvoril dvere. Strhujúco úžasný pohľad na kompletný hrebeň Vysokých Tatier a okolie zaliate výrazným ranným oranžovým svetlom mi doslova vyrazili dych. Keď som sa spamätal tak som začal fotiť a fotiť a užívať si famózne ráno kdesi v zabudnutých končinách hôr.