Tak vidíš, feudál už vtedy nemal čisté svedomie keď mal múry hrubé 2,4 metre. Aspoň mu to na rozdiel od tých dnešných zapadá do krajiny.

Veľmi cenným príspevkom k dejinám Horných Lefantoviec sú výsledky historickostavebného a archeologického výskumu, ktorý sa uskutočnil vo východnej časti obce na miernej vyvýšenine nad ľavým brehom Lefantovského potoka v areáli tzv.malého kaštieľa /Ruttkay-Staník 1983/. Budova v Súpise pamiatok na Slovensku /1967, zv. 1., s.428/ figuruje ako renesančná stavba z r.1618. Zistilo sa, že renesančný kaštieľ vznikol na mieste staršieho, pôvodom stredovekého opevneného komplexu. Rozpoznal sa barbakán, na ktorý nadväzuje vstupná bašta opevneného areálu. Zistené murivá a základy svedčili o tom, že na mieste dnešného kaštieľa sa nachádzalo v 14.-15. storočí vyvinuté feudálne sídlo – opevnený hrad.
O to viac bol prekvapujúcejší nález základov mohutnej kruhovej veže vybudovanej z vápencových kameňov. Vonkajší priemer veže mal 9m, vnútorný priemer meral 4,3-4,4 m. to znamená, že múry boli hrubé až 2,4 n. Spodná hrana základov ležala v hĺbke 120 cm od úrovne dnešného terénu. Z rozboru situácie vyplynulo, že zistená okrúhla obytná veža, datovaná jednoznačne do 13.storočia predstavuje zatiaľ v intraviláne obce najstaršie feudálne sídlo. V ďalších fázach vývoja k hrádku pribudli iné stavby a fortifikačné zariadenie, ktoré svedčia, že prvotne išlo o typický vodný hrad. Výskumom sa zistila aj vodná priekopa, ktorá bola napájaná práve z blízkeho potoka. Priekopa obopínala celý objekt a aj neskoršie bola súčasťou opevnenia renesančného kaštieľa.