Komentár
K článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov
nová témaK článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov
nová témaMuska k článku: Salaš Obrubovanec Ten prameň sme si všimli keď sme šli okolo na bajkoch, chystáme sa ho ísť porobiť.. Vody je tam bolo dosť, len donesieme novú dlhšiu rúrku, aby sa dalo vyriešiť …
+ 162 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Tri Vody Prechádzal som okolo 1.5.2024, oddychoval a skrýval som sa tu pred silným slnkom. Prístrešok je pekný, na spanie len v núdzi, ale pred dažďom by mal ochrániť do …
nová témaDexter K k článku: Poľovnícka chata Vartáš Stav k 7.5. 2024 Terasa je stále na tom zle, treba opatrne cez ňu. Všetky okná sa dajú zavrieť. Aj okenice dať. Dve izby ideálne na spanie aj int. dvere sa dajú …
+ 10 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Fjällräven Kaipak 28 a 38 – dva nenápadné batohy niečo aj o školských taškách closer.sme.sk/…/logo-polarnej…
+ 20 ďalších príspevkovBasso k článku: Via ferrata Megyer-hegy v skalách priamo nad jazerom na Zemplíne Nepamätám si, že by tam boli lezecké cesty. Určite by bolo super, keby sa to o ne rozšírilo, hlavne tá zadná stena jazera bola celkom vysoká. Ale nechcel by som …
+ 3 ďalšie príspevkyAde.e k článku: Ján Budaj o tom, či je medveďov priveľa a o výjazdoch na horské chaty Zaujimava informacia ohladom toho medveda z Talov a najma, ak to bol on, co nahanal tu Bielorusku.
+ 118 ďalších príspevkovAde.e k článku: Hláska na Kramárskom vrchu Urcite odporucam. Ako ta uz poznam, su to lokality, ktore sa ti urcite budu pacit. Ja som uz v tejto oblasti bol a obehal asi vsetko, co sa dalo. :) Este aj ten …
+ 6 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Tatranský ľadový dóm na Hrebienku Lučše pozdno kak nikogda
+ 128 ďalších príspevkovLubo k článku: Nič je pre prírodu všetko Rc, tvoj prispevok obsahoval urazku na ochranarov s linkom na text na Postoji o teme z nemeckej energetiky, ktora nijako nesuvisela s prispevkom, na ktory si re …
+ 61 ďalších príspevkovSona k článku: Pešo zo Štúrova k Egejskému moru 1: Maďarsko Pri tom kostole v Balatonfurede som minuly rok bola tyzden aj s detmi, Pobehali sme viacere zaujimave miesta, len som sa este nedostala k ich popisaniu. Naprie …
+ 12 ďalších príspevkovMiroslavskacel89: Zoznámenie Ahoj volam sa Miro a tiez hladam niekoho z Ke. Moje cislo je :0944444240. Mam 43 rokov. Chodil som do skautu a taboril som v lese aj mimo neho.
+ 1233 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nová ferrata cez Priečne sedlo v Tatrách Pacek a Brejčák o feratách sita.sk/dockame-sa-ferraty-na…
+ 27 ďalších príspevkovK článku: Veličova kopanica pod Valingou
nová témaMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Maťo veru, neznalého nástupištie M potrápi trošku. Ja som zas opačne v Makove a na Chate Kmínek nikdy nebol ale raz sa verím posuniem aj tam. Spomínam si na tvo …
+ 23 ďalších príspevkovDoxaD k článku: Stolické vrchy – Ostrá a Sinec Dnešný 53. ročník výstupu na Ostrú- paráda. Šli sme z Rim. Píly zelenou- bezproblémové značenie -do sedla Prieslopky, tam na smerovníku je chybne označená Koka …
+ 12 ďalších príspevkovMatobee k článku: Prístrešok Petrovka Prístrešok je vynovený. Išiel som dnes okolo. Hore na doskách sa dá aj spať.
+ 9 ďalších príspevkovSamuel Backady k článku: Chatka pod Strážovom zdravím vie niekto povedať či je stále otvorená? dik
+ 11 ďalších príspevkovSamuel Backady k článku: Útulňa pod Ostrým vrchom ani sa nečudujem ak sú informácie o permanentnom bordeli pravdivé
+ 10 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Cerová vrchovina je pohorie s magickým hradom a skalným vodopádom. Pozrite si deväť najkraších túr v ňom Fiha, a to som si myslel, ze Cerovu vrchovinu celkom dobre poznam. Teda, s vynimkou Besianskej kotliny, kam sa uz roky planujem vybrat. Ale pridan este jedno ca …
+ 6 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Oravská vrchovina a Chočské vrchy
Diskusná téma K článku: Oravská vrchovina a Chočské vrchy
Napriek nie veľkej vzdialenosti Chočských vrchov od bydliska sa im moje kroky akosi vyhýbali. A to sa v ňom nachádzajú také perly ako (doteraz nenavštívené) Prosiecka a Kvačianska dolina... a na Veľkom Choči som bol tiež len raz. Koncom augusta som sa rozhodol rázne to napraviť a počas troch horúcich dní som si Chočské vrchy vychutnal plnými dúškami.
Vďaka, išlo mi najmä o to, že ak je to nová značka, radi by sme ju zaintegtovali do údajov na hiking mape a hikeplannera. Podľa všetkého to ale nie je oficiálne vyznačená turistická trasa.
Ahoj MisoB.
Červená značka nie je v celom úseku,aspoň z tej strany odkiaľ chodím na vyhliadku ja.Ale najjednoduchšie ako sa dostať na vyhliadku je že sa najprv vyberieš z ústia Svätoanskej doliny hore dolinou a po cca 200 metroch odbočíš cez malý mostík doprava na lesnú cestu ktorá začne pomaly stúpať južným smerom.Táto cesta sa pomaly zatáča doľava popod masív Čerenovej.Keď sa Ti po pravej strane otvorí pohľad cez malú čistinu na Liptov treba sa pozerať a hľadať vľavo začiatok červeného chodníka.Chodník je dosť vychodený takže sa dá v pohode nájsť.Tá červená značka ide asi niekde s pod Prosieckej doliny,ale neviem to naisto lebo som z tej strany už veľa rokov nešiel.Dúfam že som Ti aspoň trošku pomohol :)
bucco, odkiaľ vedie tá červená značka? Na rázcestníku v Lipt. Anne je len zelená smerovka na Pravnáč a ďalej.
Ahojte.Chodník na vyhliadku na Čerenovej je už dlhšiu dobu značený červenou značkou.Z obce Liptovská Anna sa na vyhliadku dá vyšľapať pohodovým tempom za 45 minút,aj keď niektoré úseky obzvlášť tesne pod bralom sú dosť strmé.Bol som tam tento rok 2x a poviem Vám,tie výhľady sa nedajú opísať to treba vidieť a zažiť :)Tento rok som si prešiel aj zelenú značku cez Pravnáč a Lômy na Svorad a späť cez Prosiecku dolinu-je to troška náročnejšie hlavne časovo ale oplatí sa to prejsť.Fotky z tejto turistiky si môžte pozrieť na mojej stránke na Fcb /Chočské vrchy/.
Medzitým sa pomery zmenili v tom, že sa sprísnili podmienky ochrany prírody a na časti opisovaného územia bola vyhlásená prírodná rezervácia. Na bralo Čerenovú (Čereňovú) nevedie ZTCH, avšak vzhľadom na vynikajúce vyhliadkové parametre, jedny z najkrajších na Liptove, sem ľudia chodia a, myslím, že sa tieto návštevy mlčky tolerujú. Bralo neleží v rezervácii, avšak je veľmi zaujímavé a cenné predovšetkým tým, že sú tu najlepšie vyvinuté vápencové škrapy. Na brale rastie vzácna kvetena, ktorá si plným právom zasluhuje ochranu i úctu.
C. Zostup južným hrebeňom do Lipt. Anny (neznačkované, 1 hod. 15 min.)
...Z vrcholovej poľany južným smerom zostupujeme širokým chrbtom južného hrebeňa ... do širokej hôľnatej hrebeňovej priehyby ... na J predvrchol, ktorý je len o málo nižší ako hlavný (severný) vrchol... na druhý hrb hrebeňa a nasleduje vlastný zostup. Hrebeň sa spúšťa strmým klesaním, je pomerne ostrý, miestami už aj skalnatý s riedkym porastom trávy a krovia. Mierime priamo na vrchnú plošinu mohutného charakteristického baštovitého brala, Čereňovej, kde sa vlastne J hrebeň končí. (Zo S vrcholu na Čereňovú 45 min.) Bralo lomí sa príšernou kolmou stenou do závratnej hĺbky a veru neradíme nikomu, kto len trocha trpí závratom, približovať sa príliš k jeho okraju. — Z vrchu brala pokocháme sa veľmi pekným, voľným rozhľadom na Liptovskú kotlinu, do bralnatej Svätánskej doliny a na malú obec Lipt. Annu tesne pod našimi nohami. Ak na Čereňovej ozaj stála kedysi pevnôstka, ako to húževnaté tvrdia miestni ľudia (priamych stôp po nej niet), nuž mali jej obyvatelia do vôle čo užiť prekrásnych výhľadov, nehovoriac o tom, že dokonale ovládali celý okolitý kraj...
Z Čereňovej zostupovať na západ do Svätánskej doliny naskutku nemožno odporúčať: je tu strmý skalnatý žľab s veľmi nepohodlným a pre neskúsených vari aj nebezpečným zostupom. Preto vrátime sa z plošiny Čereňovej zopár krokov naspäť, prekrižujeme J svah so žľabom V smerom na susedný hrebienok a dolu ním ľahko zostupujeme, až natrafíme na ľahkú úžľabinku, ktorá nás zvedie na pasienkové južné úpätie východne od Lipt. Anny. (Z Čereňovej 30 min.) Odtiaľ buď do Lipt. Anny a potom poľnou cestou cez obce Dušany, Bobrovník, Nežitovce a Sestrč na žel. stanicu do Parížoviec, alebo vých. smerom poliami do Prosieka na autobus.
Zostup cez Čereňovú je veľmi zaujímavý a scenericky vďačný, aj keď v spodnej časti trocha nepohodlný. Na výstup ho rozhodne neodporúčame, naproti tomu kombinácia: smer A na výstup a smer C na zostup je krásnou, ľahkou jednodennou túrou, ktorá nám umožní dokonale poznať a vychutnať tento málo známy kút Chočského pohoria.
Poznámka: Pre tých, ktorým by Lômy boli málo na jednodennú túru, máme návrh na veľmi krásnu, ale dosial vôbec nepodnikanú kombináciu: Po výstupe na Lômy z Prosieckej doliny zostúpiť smerom opisu B na sedlo Ravne a z neho hneď zas vystúpiť od SV na Eliáš a hrebeňom na Pravnáč, zostup do Sestrčskej doliny. Jedna z najkrajších kombinácií v celom pohorí, pravda už hodne náročná (8 hod. čistej chôdze).
Zdenko Hochmuth: Chočské pohorie, podrobný turistický sprievodca, 1955, Št. TV nakl., n. p., závod Bratislava, s. 144 - 148:
LÔMY (1278 m)
...Svojou podobou sú Lômy pomerne nenápadný vrch. Zo všetkých strán je prevažne zalesnený, najviac od juhu a severu. Spodné časti jeho východných a západných svahov, preťaté kaňonmi Svätánskej a Prosieckej doliny, sú bralnaté a rozryté početnými žľabmi. Vých. smerom opiera sa o vlastný masív Lômov trávnatá kupola Senné, z JZ svahov vyrastá zasa obrovské bralo Čereňová. Vrchol nie je výrazným bodom... V dôsledku trochu zvláštnej konfigurácie terénu je rozhľad z vrcholu Lômov akosi neskoncentrovaný, hoci aj to má svoj pôvab: aby sme totiž videli na východ do Prosieckej doliny a na bralné steny Košútovej v Prosečnom, musíme stáť na SV konci vrcholovej „šatky\"; na západ od Svätánskej doliny, na Eliáš a Pravnáč najlepšie vidíme zase zo SZ cípu, na juh do Liptova z južného konca poľany, resp. z južného samostatného predvrcholu... Rozhľad z Lômov nenúka sa, nenatíska sa, ale treba si, akoby preň ísť, treba ho objaviť. — V skutočnosti treba však objaviť nielen rozhľad, ale celé Lômy — lebo ony sú turisticky skoro úplne neznáme, hoci práve po prechode Prosieckou dolinou núka sa najlepší výstup na Lômy...
A. Od konca Prosieckej doliny (zo Svoradu) SV hrebeňom (neznačkované, 1 hod. 20 min.)
Výstup na Lômy začíname pri hornom vyústení Prosieckej doliny na lúky zvané Svorad, teda v mieste, kde, skalnatý kaňon Vyšného Strazu prechádza vo dve plytké trávnaté korytá... Najprimeranejšie je, pravda, spojiť výstup na Lômy s prechodom Prosieckou dolinou... Neobyčajne príjemný, ľahký a pohodlný výstup, vedúci krásnym krajom... Odporúčame každému pridať si k Prosieckej doline Lômy touto cestou...
bucco: ale je to oficiálne vyznačená trasa KST?
pre MisoB: chodník k vyhliadke na Čerenovej je už vyznačený červenou značkou :)
Milujem ten kraj.
ale jo, uz jsem to nasel
a kde je tedy to Cerenovo bralo?
Nuž, domáci isto vedia cestu aj na Čerenovô bralo, ale my cudzinci sa len značkovaných chodníkov držať musíme :)
My sme v Malatinej zbehli smerom dolu k lesu, kde sa blišťala plechová strecha senníka a tam sme aj prespali. A potom sme cestou (lesnou) ktorá kopírovala okraj lesa postupovali okrajom Svoradu a mali úžasné vyhliadky na salaše a koliby, aké môže poskytnúť len a len Svorad a spol. Prišli sme až na zákrut cesty, ktorá sa pohýňala kamsi na juh a kde sme my isto nechceli a tak sme sa chodníčkom pustili cez menší potôčik, o ktorom sme sa dozvedeli, že je vlastne napájacím potokom pre vodopád v Prosieckej doline a tým sme sa dostali do situácie, kde nám miestny bača povedal, že treba ísť " LEN TUTO ĽA TOU DOLINôčKOU" a budeme na vstupe do Prosieckej doliny. Bolo to úžasné. Ten jeho vstup a naša láska k tejto doline. Jój, ako je mi to všetko ľúto.
no tak, dokonalá kompletka by musela istoiste obsahovať Čereňové bralo, bo to je jeden z najlepších výhľadových bodov celých Chočských vrchov ak nie úplne najlepší, teda okrem Choča :-) ... ináč dosť veľká časť spomínanej trasy je super aj na horskom bicykli