Komentár
Peter61 k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou Gusto @ 18. 5. 2024 o 18:32 je tam riziko kontaminácie z priesaku starších žúmp, hnojísk a pod. Domáci na to môžu byť zvyknutí. Sú tam zavesené výsledky vyš …
+ 13 ďalších príspevkov
Diskusná téma Výšková choroba, horská choroba, AMS, HAPE, HACE , výškovka
Diskusná téma Výšková choroba, horská choroba, AMS, HAPE, HACE , výškovka
obcas sa tu pise o problemoch pri postupe do vyssich nadmorskych vysok. Takze šušup s prispevkami do jedneho vlakna. Sorry za "synonyma" v titulku, nadatloval som to tak, aby sa vyhladavac co najlepsie chytal.
Vyskovka na Rysoch hwww.hzs.sk/?lang=sk&site=archivsprav&id=2426
Vdaka Peter za otvorenie temy,ktoru sme nacali rano.Teda dam to aj sem:Tiez som pocitoval nieco podobne pri vystupe na Rysy.Prakticky od domu na stit som prekonal prevysenie 2300 m.Prejavilo sa to miernou bolestou hlavy a slabsou nevolnostou.Nemyslel alebo teda neuvedomoval som si ze to moze byt z vysky.
aj ja som to mal z Rysoch slabo som pocul a boleli ma usi.Je aj tym ak je vysoky tlak vzduchu
Ak som ja bol mal 1040 hpa a to je dost vela
No ja do Tatier chodim tak 4-5 krat do roka.Inak len nizsie pohoria.Myslel som si ze nebudem tak citlivy na vysku.Inak este sa mi to nikdy nestalo vo VT...
Poznam to len z vyssich pohori ako VT, ostatne sme to v Dolomitoch prvy den po prichode citili vsetci. Info ze sa to moze stat aj na Rysoch, aj vysvetlenie preco (nadpriemerne vysoky tlak) je pre mna cenna, vdaka. Kto vie, ako je tomu mozne predchadzat inac ako aklimatizaciou (myslim skor na byliny kt. vplyvaju na nas tlak krvi a pod.), a ako si vieme pomoct ked nas to chyti (co mat v lekarnicke a pod.), nech nam nevzdelanym :) napise, vopred velmi pekne dakujem.
Hoši, máte to pomýlené, tlak vzduchu s rastúcou nadmorskou výškou klesá.
Na zvýšenie/zníženie tlaku podľa mňa skôr viac pôsobí zmena počasia (slenčné počasie->daždivé počasie) ako nadmorská výška, Tatry sú príliš nízke :) Aj saturácia kyslíka je vraj najvyšších polohách cca. 98% normálu...
jedine, že by ste tých 2300 výšk. metrov prekonali v priebehu pár minút, tak to by bolo cítiť v úšiach :)
Myslim si ze spominane tazkosti nie su vyskovou chorobou v pravom zmysle slova (kedze je to v Tatrach). Skor si myslim ze tie problemy mohli byt sposobene nahlou zmenou tlaku vzduchu, (niektori ludia, hlavne s nizsim krvnym tlakom su na to dost citlivi), momentalnou indispoziciou turistu (niekedy ti to skratka nejde, premahas sa pri kazdom kroku, myslim ze kazdy z nas to obcas pocituje), pripadne ked je clovek pred turou velmi najedeny (alebo az nazrany)... Alebo kombinacia viacerych faktorov :-)
Ucinky nadmorskej vysky som si na vlastnej kozi vyskusal v Juznej Amerike, vo vyskach nad 3400 - 3500 m a bola to pekna sranda :-)
Ako človek trpiaci ischemickou chorobou srdca a pár "ďalšími" srdečnými problémami môžem napísať, že výškovka v Tatrách áno, žiaľ, ale aklimatizácia v podstate jedna noc. Príznaky: Zývanie, tlak v ušiach, nutkanie na spánok, veľmi krátke dýchanie, trošku problém zo zorným poľom, nadmerné potenie a občasná bolesť a tlak na hrudi. V Alpách to bolo horšie, Pri 3500m n.m. to trvalo 2 dni. Pomáham si neštandardnými prostredkami. (injekcie).
Pravdepodobne pri srdečných ochoreniach problém nastupuje aj v nižšej nadmorskej výške.
primar.sme.sk/…/vyskova-choro…
@clarion noo moze byt.Ja mam selest na srdci,tak mozno to bolo tym.Ale ako som pisal podobne som sa este vo VT necitil.
linky v dalsom prispevku
majo105 11:24: So zmenou tlaku vzduchu pri zmene počasia v porovnaní so zmenou tlaku vzduchu s nadmorskou výškou by som to až tak jednoznačne netvrdil. Vôbec najvyšší atmosférický tlak vzduchu redukovaný na hladinu mora bol nameraný 31.12.1968 na Sibíri v Rusku, mal hodnotu 1083,8 hPa. Vôbec najnižší atmosférický tlak vzduchu redukovaný na hladinu mora s hodnotou 870,0 hPa bol nameraný 12.10.1979 počas tajfúnu Tip v Tichom oceáne. Rozdiel týchto dvoch hodnôt je 214 hPa a pochybujem, že by sa na jednom mieste na Zemi mohli v priebehu niekoľkých hodín vystriedať dva takéto extrémy. Za bežného počasia sa atmosférický tlak vzduchu redukovaný na hladinu mora zväčša pohybuje v rozmedzí približne 980 - 1030 hPa, čiže bežná zmena tlaku vzduchu sa pohybuje v intervale okolo 50 hPa. Pri výstupe z výšky 0 m nad morom do výšky 2000 m nad morom poklasne podľa MSA tlak vzduchu z 1013,3 hPa na 795 hPa, ten rozdiel je 218 hPa.