Pozor na posudzovanie množstva červených krviniek- stav hydratácie organizmu pri odbere vzorky ho môže ovplyvniť viac ako aklimatizácia, či deaklimatizácia.

Pise sa, ze aklimatizacia "vydrzi" , teda deaklimatizcia trva az cca 6 tyzdnov. Je to individualne. Kosťo mal tuším dva týždne po vrchole sedemtisícovky ( nie po navrate domov) výsledky hematologie a biochemie ako pred vyletom.

príspevok zmazaný pre nesúlad s pravidlami HIKING.SK - príspevok mimo tému

Po 2 týždňoch na Térynke v auguste 82 mi namerali v septembri cca. o 20% viac červených krviniek ako bežne. Ale pulz si už nepamätám, vtedy som mal dlhodobo okolo 50/min.

Ad deaklimatizacia :

merali ste si dakedy bazalne pulzy po navrate napr. z vyletu v Alpach ?

Ak ano, ako dlho trvalo, kym sa vam stupol na povodny stav ?

Universität Innsbruck : Höhenstudie auf dem Jungfraujoch :
termin pre prihlasenie dobrovolnikov do studie je uz "presvihnuty", ale cakam na vysledky:
alpenverein.at/…/2013_09_04hoehenstudie.php

Outdoorguide speciál 1/2013:
otazníky kolem výšky, Koka a Viagra.
cs.publero.com/…/special-hory…

Aklimatizácia, základ úspechu (44)
james.sk/articles.asp?portal_…

Nasledovania(ne?)hodny pripklad. Praha - MB za 36 hod.
lezec.cz/clanky.php?key=117

Hypobaricka komora v Topolcanoch hypobar.sk/index.html

(eLBe - splnili sme marketingove pravidlo 3 sprav)

SteveS:
Ano, presne. Zivotosprava pri (vikendovych?)vyslapoch. Uzitocny prispevok! Sice nema odseky, ale precital som ho naraz.

Tak terminator :), no dobre to som o sebe nevedel este :)))) vsak Erik :)

SteveS pekny prispevocek.
Pretoze ludia tu nevelmi citavaju dlhsie prispevky bez odsekov, pohrajkam sa s Copy/paste. :-D

"Zobnúť si aj napiť sa (nezanedbávať to aj keď si to organizmus sám nepýta) je lepšie často a v celkom malých dávkach"

Pre neznalých a úplných začiatočníkov by som doplnil tu zatiaľ nespomínanú čítanú a dôležitú súčasť a súvislosť s horskou nemocou, stravovanie vo vysokých nadmorských výškach. Dlhodobejší pobyt vo výške a vydávanie energie pri stúpaní potrebujú túto energiu a spotrebované tekutiny aj dopĺňať. Na toto je potrebné myslieť dostatočne dopredu už pri balení a hore konzumovať len ľahko a rýchle stráviteľné poživatiny. Dobré su sušienky, čokoláda, banán, mliečna ryža. Zobnúť si aj napiť sa (nezanedbávať to aj keď si to organizmus sám nepýta) je lepšie často a v celkom malých dávkach. Hlavne pri slabšej či žiadnej aklimatizácii na toto pozor. "Prežratie" a ťažká strava človeka odrovná ako pri silnej opici už aj o 1000 výškových metrov skôr. A ak odíde človeku energia, dych a trávenie, tak je lepšie ešte skôr ako treba človeku grcať, prehodnotiť ďalší pobyt vo výške s dostatočnou sebakritikou. Ísť vyššie sa dá len v prípade bezpečnej lokality kde je veľa ľudí, perspektíva na skorý a bezpečný návrat a krátkodobé vystačenie si s momentálnou energetickou rezervou organizmu. Sám mávam málo času na aklimatizáciu a ľahké 4000-ky som robil len cez víkendy s vyvezením sa lanovkou do 3600 az 3800m, s pocitom nevoľnosti a slabého príjmu tekutín aj jedla, ale vždy tak, aby som bol aj pri pomalom výstupe nazad dole už cez poludne keď už podklad od tepla mäkkne a vrcholové hrany môžu byť po odmrznutí nebezpečné. Za takých okolností, ak teda už vôbec ísť v takom stave, doporučujem vyštartovať už vo veľmi skorú noc už po tme s veľkým predstihom a rezervou.