Preto som sa ešte nikdy neodvážil ísť na hory sám. Mám rešpekt. Aj keď ... sem-tam to láka...ale sám asi nikdy.

Tak už som to prečítal druhý krát a nie posledný. Parádny zážitok, až sa mi nohy z toho trasú :). Viem si predstaviť, že ja by som si do takejto situácie zabudol zobrať čelovku :)

Čau, najprv ti pochválim fotky, výborné a počasie ani nehovorím, to sa nezažíva každý deň. K tomu záveru, pravdepodobne si si návratom na chatu zachránil život. Sám v takom počasí, bez navigácie v neznámom teréne nemáš šancu. My sme s partiou zažili podobné tiež V MF pri zostupe zo Suchého na Chatu na Klačianskej Magure, keď nám tento zostup trval 5 a pol hodiny a to sme boli 5-ti a mali sme GPS. Tiež sme sa mali otočiť a vrátiť sa na Chatu pod Suchým, ale chvala Bohu sme to zvládli. Prajem veľa pekných zážitkov a čo najmenej skúseností zo záveru tvojho článku.

Perfiš článok i foto. Jeseň a zima 2011 bola na takéto počasie ako stvorená.

článok som ešte nečítal, ale pri fotkách som si zaspomínal na ten deň. Bolo to nádherné divadlo. Dokonca sme sa na hrebeni míňali a netušili sme, že sme hikingáči :-)

Takúto úžasnú inverziu som prvý krát zažila práve v MF. Vidmo 2.x v živote. MF je na neho štedrá. Článok super, prechádzala som kopečkami s tebou. Ten záver ? Milujem samotu na horách, preto chápem, no všetko niečo stoji. Dôležité je, včas sa správne rozhodnúť.