Ja by som každému rozprával kde som bol a čo som tam zažil, ale už od čias ťažkých pôrodov semináriek, ročníkových prác a diplomovky je písanie pre mňa v podstate utrpenie. A rozprávanie je utrpenie pre ostatných (ani neviem prečo). Ale niečo dám určite ;-)
Za opis na tomto výlete by ale nestál ani tak ten zjazdo-slalom do Bošace, ako skôr strašná cesta proti prúdu Predpolomského potoka do lopeníckeho sedla. To ešte len bola zúfalosť, keď som sa na pravé poludnie zrazu na posledných posr**ých pár sto metrov začal strácať a motať medzi rôznymi usadlosťami, oploteniami s varovnými tabuľami a dlhými cestami ktoré zrazu končia v žihľave alebo malinčí a treba ísť zase celú cestu späť... Nakoniec som tie oplotené usadlosti obchádzal len tak naslepo cez les ponad ne. A to bol nápad za sto bodov! Takú horúčavu ako od nervov som ani priamo pod slnkom necítil.

Tidoj: fajn zážitky, dobre sa to číta :)
Tak nenápadne ti opäť spomeniem čo som ti už kedysi spomínal, pod nejakou tvojou fotkou. Chcelo by to od teba nejaký článok z výletu, určite by si ním zaujal.

Skratka ma síce zachránila pred nocovaním niekde na Žákovic open (program vyzeral dobre, ale tí ľudia... masové, a zvlášť alkoholové akcie ma desia), keby som nestihol autobus. Ale zážitok to bol hrozný. Bežal som strašným terénom ako kamzík, ibaže obutý v teniskách, sem-tam som padal, strašne som sa potil a presne tam som stratil nenahraditeľného spoločníka – malý froté uterák. A po celom mne, hlavne vo vlasoch, pristávali také hnusné malé chrobáky, čo vyzerajú ako veľký kliešť s krídlami a nechcú sa ma pustiť. Poznáte také? Hnus.