Komentár
Basso k článku: Via ferrata Megyer-hegy v skalách priamo nad jazerom na Zemplíne Nepamätám si, že by tam boli lezecké cesty. Určite by bolo super, keby sa to o ne rozšírilo, hlavne tá zadná stena jazera bola celkom vysoká. Ale nechcel by som …
+ 3 ďalšie príspevky
Diskusná téma K článku: Divoký čučoriedka
Diskusná téma K článku: Divoký čučoriedka
Keď prešla krutá a likvidujúca zima roku 1979, hrozilo našej chate, že sa položí. Žiadny lyžiarsky zájazd, žiadna škola oddávajúca sa kúzlu hôr. Preto sme boli nadšení, keď jedného dňa prišiel chatár a prehlásil: „Tak v druhom, treťom a štvrtom týždni prázdnin budeme mať detský tábor a dúfam, že sa nám aspoň čiastočne podarí nahradiť zimné straty.“ Boli sme naozaj veľmi radi. Chatár nás informoval o podmienkach detského tábora, pretože tento krát naozaj nešlo o „pioniersky tábor“.
Pekne, ako vzdy od Bora. Inac, rad by som sa konecne dozvedel, ako to bolo naozaj v poviedke Elixir. Kedze vysla uz pred 5 rokmi, mohol by autor daco prezradit :-)
Pocas citania clanku sa na mna kolega obcas divno pozrel a stale som to nechapal. Az po hodnej chvili som si uvedomil, ze sa cely trasiem ako sa po tichu smejem :) Kraasny clanok, chcem robit chatara :)
Krása, to musel byť riadny zážitok :)
Prečítať, dočítať a zostať pritom bez mierneho bruchabolenia? Kúzlo, čaro minulosti skutočne navždy stratené v nenávratne? To boli krásne časy, keď žili ešte ľudia, a medzi ľuďmi... Je niečo krajšie, než: "Títo ľudia mali absolútny prehľad o deťoch, deti ich milovali a rešpektovali a oni im nahrádzali rodičov, ktorí zostali doma... Mali veľmi radi deti..."? Improvizácia, dnes nemysliteľná? (Dnes by možno vedúci už len po prvom, druhom z takýchto problémov skončil div nie pred súdom...) Pokiaľ sa rečová inakovsť vníma iba takto, je dobre... Ach, keby takýchto príspevkov bolo čo najviac!
Mam knihu aj s podpisom autora, dostal som ju od syna na Vianoce. Su tam krasne prihody a je mi luto, ze autor nebol na Holiach pred 2 tyzdnami :-(.
fajné ...
Skvelá citanie :)
jeeeej, prekrasne spomienky! :-)
tiez som z juhu, tiez som bola v takom tabore na zaciatku 80. rokov, len na martinskych holiach. nejedla som divoky cucoriedka, ale napila spinavy voda pre ovce, tiez ma chceli zobrat do nemocnice do martina :-D pamatam sa, zjedla som tolko cucoriedka, ze aj po dvoch tyzdnoch som mala fialove zuby :-D v zivote som nejedla tolko palacinka, lebo pani kucharka nas mala velmi rada, stale chcela s nami rozpravat, a my sme nechapali preco sa rehotala az jej slzy tiekli :-D za to kazdy bozi vecer nam spravila palacinka :-D aj burku sme chytili ked sme odisli na turu. na chate sme nemali cuvaca ale bernardyna. dovtedy som nevidela ani obrovsky hora, ani cucoriedka, ani bernardyn, tak ten clanok sedi do slova i do pismena :-))))))
obrovska vdaka autorovi!
bolo by fajn keby sa tu nasiel ucastnik tabora z radov deti :-)
Pribeh znama z ta kniha Horka Karpata ale ku kava na rano bol dobre precitat ;)
Poznám z knihy, no pobaví to stále. =0)