Na týchto lúkach bolo tak príjemne a ja som „len prechádzal“. Chcel by som tadiaľto prechádzať viackrát. Krížom-krážom, cez lúky, po cestičkách. Chcel by som tu v okolí poznať každú cestu. Odkiaľ kam vedú, ako vyzerajú a kde sa dá aká skratka využiť. Chcel by som tu v okolí poznať každý kopec aj kopček, každý potok aj potôčik, každú osadu. Dokonca aj tú autobusovú zastávku na Zabudišovej Kopanici by som chcel vidieť. Ale cestovať sem kvôli tomu...? Chcelo by to bývať na tej Zabudišovej, alebo aspoň v Zemianskom Podhradí. A chcelo by to psa a s ním ráno a večer na dlhšiu prechádzku – podľa mojej predstavy ideálny spôsob relaxu a zároveň spoznávania tohto kraja.