Ahoj,

Nie som lesnik (hoci som sa nim v istom veku chcel stat :-)) a nerozumiem tymto detailom. Moj pohlad je cez dopyt a ponuku. A to sa nakoniec presadi, lebo sa jedna o ekonomicke zakonitosti. Hradzu tomu moze postavit stat (napriklad ako som spominal formou sankcneho poplatku), ten vsak o to nema zaujem. Stat tu zlyhava, podobne ako v mnohych inych oblastiach. (Podla mna nejde vzdy o korupciu, casto je to jednoducho totalna neschopnost.)

Ale trochu ma vytacaju poznamky o "sanacnej tazbe na hornej hranici lesa v NP". Nedavno som videl masivny holorub nad Dedosovou dolinou pod Bielou skalou. Take cosi z mojho pohladu jednoducho nie je pripustne. Ked taketo vyruby nedokazu zastavit lesnici, bude sa do toho musiet masivnejsie opriet verejnost.

Martin,

nevyjadril som sa dobre v rentabilite.

Ak chceš, paradoxne sa ťaží aj z "lásky", ale tá láska je "iná", má "inú" motiváciu. A inak povedané, ťaží sa aj "z podstaty".

Ekonomicky slabo rentabilné ide práve väčšinou o sporné ozdravno-sanačné ťažby v jadr. zónach NP, kde aj napriek dotácii z PPA je nielen vyšší náklad, ale predovšetkým nižší výnos. Niekedy pre horší stav drev. hmoty, no tiež menší objem k hor. hranici lesa. No btw sa tam ťaží aj veľmi kvalitná hmota pre konštrukčné účely, rezivo naozaj kvalitné, hranol poriadne hutný (tam ešte ani neboli také jalové dusíkaté prírastky, btw tie pre zakladanú generáciu sú zlou perspektívou, aj práve čisto len ekonomickou). Ale je ho objemovo málo, tam je les aj menej zapojený, uplatniteľného reziva tam získaš málo, aj keď môže byť veľmi kvalitné.
Tak celkový výsledok z takejto ťažby nie je nijak dobrý, naopak negatíva z dopadov silnejšie. Primárne pre perspektívu pre lesníctvo i ochranu prírody, čo nakoniec celú makroekonomiku.

No k tej "láske" u nás motivácia, že sa dá ukradnúť, že sa dá vymyslieť tunel zo štátnej platob. agentúry, a to aj zväčša na úplne zbytočné činnosti, stavby, aj to ako spomínaš. Plus je u nás veľký tlak z kapacity spracovávateľov, ktoré narástli po kalamitách. Dostanú sa napr. i do Rakúska, ale len pramalý zlomok (btw tam spracovávajú i také obrovské stromy, s ktorými nemali skúsenosť u nás).

Ak sa z platob. agentúry konštruovalo aj niečo rozumné, zase len to skončilo zle (napr. známa kauza 5 dní so zmenou formulácie na NLC, zjavná korupcia), resp. sa k nim dostali len "naši ľudia". Výsledkom pre ostaných boli len jalové platby pre sprostredkovateľov, spracovávateľov nezmyselne obrovskej agendy. Žiaľ aktuálny program r. 14-20 má ešte horšie výsledky ako 06-13.

Veď i ja som zdôraznil, že práve čisto ekonomická rentabilita môže byť tým pozitívom. No musí byť lesníctvo jednak transparentné a naozaj mať širší kontext. Inak to vyzerá ako za čias vikingov, len s rozdielom, že sa uplatňujú poznatky z čias J. Dekréta (samozrejme, že zveličujem, no len pre zvýraznenie, že lesníctvo je u nás s aplikáciou vedy naozaj výrazne pozadu). Aby samotné lesníctvo nečakala iba perspektíva "z podstaty".

Ono aj tazba moze vyzerat rozne. Prave Rakusko je dobry priklad, ako sa to da robit citlivo. Lenze u nas casto predaju drevo na koreni a taziarov si objedna kupujuci, co dal najvyssiu cenu v aukcii. Tym padom seka naklady na minimum a podla toho to aj vyzera.

Ale no ... keby sa im to neoplatilo, tak to nerobia. Roky sa u nas tazilo relativne malo a teraz taky boom. Nevrav mi, ze tak masivne tazia z lasky k lesu. Naviac, cesty im na rozdiel od Rakuska financuje EU cez Eurofondy (ako protipoziarne - kolko len skladok dreva som uz u nas videl vedla tych takzvanych protipoziarnychj ciest...)

Moja poznamka je jasna. Maju naklady podstatne nizsie ako v Rakusku a pri cenach komodity sa orientuju cenami v Rakusku. To roztvara take cenove noznice... naozaj si nemyslim, ze sa pri tomto nastaveni pristup taziarov zmeni.

Inak, viem si predstavit ze stat vyrubi za kazdy ar holorubu akysi sankcny poplatok. Aby sa preferovala tazba inymi sposobmi. Dovod takeho poplatku by bol zrejmy - napravanie skod sposobenych privalovymi dazdami ap. Myslim, ze treba zapojit ekonomicke nastroje, aby boli taziari motivovani tazit drevo ekologicky.

Martin,

až tak nízke náklady rúbania všade u nás zrovna nie sú. Presnejšie k tržbe. Pre náročné podmienky sú nákladné. Práve napr. v NAPANT-e sú mnohé vyťažené lokality, kde bola ťažba pre ŠL až na hrane rentability (a nielen pre prekupníctvo).
Práve s problémom rentability sa boria v lokalitách s ťažšími (nákladnejšími) podmienkami v aplských krajinách. Nemajú tak ani ekonomické pohnútky k väčšej ťažbe.

Pritom vôbec v tom nie sú početné dotačné položky na infraštruktúru, sanačné práce apod.
A žiaľ už vôbec nekalkulujeme s extrenými nákladmi - dopadmi. Pritom metodika existuje. Od popraskanej omietky domu, plota, ciest, cez pôdu, vodu, mikroklímu po záplavy i nakoniec zdravie, životy.
Žiaľ plne platí aj pre lesných hospodárov: hospodárime kapitálovo, ale dopady si riešte sociálne. Tj. všetci daňoví poplatníci.

Btw i ten pondelkový dokument ukazuje silne ďalší fenomén. Okrem zastrašovania až fyzic. poškodzovania majetku aktivistov, ochranárov, aj ich mediálne kriminalizovanie. Zaznieva od štátnej správy, od vedenia ŠL, od NLC. Posledne som bol svedkom v diskusii na Envirofilme. Mentálne na úrovni komunistickej propagandy.
To je prax známa pre banánové republiky tváracie sa ako demokratické, napr. Rusko či zo spomenetých čias budovania komunizmu. Akoby kopali z posledného podobne ako vtedy komunisti.
Pardón, že som trošku zašieľ inde, ale mám to za príznačné. Prax u nás v totiž v neskutočne silnom rozpore s vedeckými poznatkami známymi už dlhšie.

Ako sa viacerí zhodujete, čistý tunel, korupcia. Bez toho by lesníctvo aj u nás bolo úplne okrajové. Nakoniec tvorí cca 1% hdp i po značnom zvýšení po kalamitných ťažbách. Btw o čo viac má potenciál mäkký cest. ruch u nezničeného ekosystému. Také Slovinsko či Nórsko je príkladom. Tam idú práve "tvdršie" prírodnou cestou.

Peto, pri Kecerovciach. Je to dost velka obec :-).
Pisal som to ako reakciu na svk.

Martin,
v ktorej lokalite ste boli ?
K tej poslednej vete :
preco by som ja nemal vykrikovat, kym ja nezaplatim robotnikom ?
Ja predsa v tom Biomasakri nepodnikam.

Ked sme sa pred 2 rokmi tulali po Slanskych vrchoch, sli sme lesom, ktory vyuzivaju osadnici na palivo. Kedze im musi zhoriet drevo v ten den co ho beru, brali iba suchare, ci starsie stromceky. Na tom lese sa dalo sotva rozoznat, ze ho vyuziva cela dedina na kurenie. No kusok vedla naklusali lesnici a vytazili cely les. Zostal po nich holorub a sirocizne pne.

Preco to pisem? Aj keby u nas vsetci ludia chceli kurit kvalitnym drevom, tak taky masaker aky dnes pachaju lesnici tym nedosiahnu.

Uvedomte si, ze u nas sa drevo tazi za smiesne peniaze, ale predava sa draho. (Robotnikovi zaplatia u nas asi tretinu toho, co v Rakusku, ale pri predaji sa orientuju podla cien dreva v Rakusku.) To je jednoducho taky rozdiel, ze bez zakonnych pak to takto bude pokracovat kym bude co tazit. Dokonca z toho vyjde lesnikom aj na drahe kampane o tom, ako sa oni staraju o les, pritom tu ide len a len o prachy. Ja vravim, zaplatte robotnikom to co v Rakusku, postarajte sa aby to po tazbe vypadalo ako po tazbe v Rakusku a potom mozete vykrikovat.

Tu je relácia v archíve: rtvs.sk/…/159727

jjano,
svk si asi myli kurenie drevom v rodinnych domoch na vidieku so spalovanim kvalitneho dreva v kogenerackach a pod., rovno so statnou dotaciou.
Svk : kuknes sa na nalyzu v clanku ? Dotacia napr. Bioenergy s.r.o 4 mio €, pokuta za spalovanie kvalitneho dreva 15 000 €. No nekup to, když je to tak levný !

Máš dojem, že tými vydrancovanými slovenskými lesami sa kúrilo?

Nuz treba chranit nase lesy , hlavne treba spalovat ropne produkty a plyn , v peciach v zime kurit plastami stare topanky satstvo obaly petflase apod, toje top .Bude to zachrana pre nase lesy.

Film Biomasaker z cyklu Biele vrany - hrdinovia medzi nami vysiela Dvojka pondelok 18. júna o 21.35.

Čítajte viac: kultura.sme.sk/…/reziserka-ja…

"Politici zapáchajú smradom po moci a peniazoch, sú to nabrífované bábky, ktoré majú presne vypočítané, čo im prinesie politický kapitál"

nrsr.sk/…/hlasklub&ID=39…

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána BUDAJA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 586) - prvé čítanie. Hlasovanie o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní.
Výsledok hlasovania : Návrh neprešiel

strucne, J.Budaj navrhuje tuto zmenu:
Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení takto:

V § 2 ods. 1 písm. a) bod 5 znie:

„5. biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania, okrem dreva, ktoré nepochádza z energetických porastov a okrem dreva, ktoré nie je odpadom z drevospracujúceho priemyslu,“