Komentár
Peter61 k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Pencurák: tak tak, aj majster sa utne
+ 51 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Pencurák: tak tak, aj majster sa utne
+ 51 ďalších príspevkovK článku: Vône jari: z Plaveckého Podhradia cez Starý plášť na Vápennú
nová témaMatobee k článku: Balkánsky trip 2023: Národný park Kiskunsági v Maďarsku Zaujímavé končiny Soňa. Dobre ste to vymysleli. Takéto prostredie je pre nás zo zeleného Slovenska veru exotika. Teším sa na pokračovanie. :-)
nová témaMaroš 1982 k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Vau, tak toto som zhltol na jeden nádych. A pri čítaní prežíval akoby som tam bol. V pohorí, ktoré som mal celý život ako Nitrančan priamo za oknom, som bol veľ …
nová témaK článku: Okolím kúpeľov Nimnica I.
nová témaMisoB: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizácia Boli aktualizované priebehy TZT na mapy.dennikn.sk a výpočtové dáta pre službu HIKEPLANNER. Stav ku koncu apríla 2024. Ďakujeme za pomoc všetkým pr …
+ 3328 ďalších príspevkovPaliT k článku: Salaš Smrekovica Môžete niekto odmerať priemer tých rúr na piecke a priemer otvoru cez stenu? Tiež približné rozmery jednotlivých častí dymovodu, my by sme to v rámci OZ Sloboda …
+ 182 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Chodník Pavla Jozefa Šafárika Nie tadeto. Porovnaj okolie Zahajnice v mape hikingu s mapy.cz. Aktualna trasa je na mape hikingu, ja som vsak siel podla tej druhej a asfalt som si predlzil o …
+ 14 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Hladké sedlo z Troch studničiek Co to tu pleties? Ta sucha predsa vobec nebola sucha. To je predsa jasne ... ci? :-D
+ 9 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Chata pod Rysmi zrekonštruovaná súťaž na toalety spis.korzar.sme.sk/…/architek…
+ 165 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Jarný ťah z juhu na sever: Šahy – Hontianske Nemce No teda, ja by som toho revizora v pohode nebral. Asi by ma rozdrapilo od jedu. Pred 2 rokmi som obehaval juznu hranicu a cestoval som (je to vlastne ta ista tr …
+ 28 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (3) – z Veľkej Fatry k mohyle na Bradle Noo, ale ked ste sa hore kopcom vyviezli, tak ste celu cestu SNP nepresli. O rok by ste si ju mali zopakovat, ale uz bez svindlovania :-).
+ 6 ďalších príspevkovMatobee k článku: Hrebeňom Volovských vrchov z Košíc do Poproča v zime Martin hehe. Ako aj v texte spomínam, nebolo to nijaké hrozné. Bolo to z tých príjemnejších zimných bivakov. Mohlo byť zo cca - 5 °C. Natrafil som na celkom prí …
+ 11 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Pamätník Vladimíra Holíka nad Račou – túra inšpirovaná túrou Najviac ma zaujalo to U-cko. Vobec si nepamatam, ze by som tam cosi take videl. Uz som tam vsak velmi dlho nebol. Inac fascinuju ma novostavby domov na strmych …
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Hlava, Sásky vrch a Mesiac kameň Pekna prechadzka krasnou oblastou. Pred 3 rokmi som robil okruh zo Zibritova cez Buzalkov vrch, Sixovu stran, Stangarigel, Hlavu a Mesiac kamen. Ale na Saskom v …
+ 4 ďalšie príspevkyMisoB k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Máš pravdu, opravené vo faktoch.
+ 2 ďalšie príspevkyMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Ako vraví klasik: "všetko plynie a mení sa." Dakedy si dával predpokladám 2000 + km ročne, čo dedukujem z toho všetkého, čo si prešiel. Pred tým klobúk dolu. :- …
+ 21 ďalších príspevkovK článku: Tri Vody
nová témaAde.e k článku: Májový prechod Šípskej Fatry Velmi malo znama a navstevovana, no krasna oblast. Ja som ju, okrem Ostreho, este nenavstivil, ale uz par rokov mam v plane. Oplati sa vsak ist aj neznacene od …
+ 8 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Sinec na jeseň Výborná správa ! Pamätám Sinec pekný potom rozjazdený ťažkou technikou, viac razy som tam vtedy poblúdil.
+ 17 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Voľakedy dávno som si zmyslel, že vyleziem na najvyššie vrcholy všetkých slovenských pohorí. Tohoto roku som myšlienku oprášil a na jeseň som vyšiel na najvyšší bod Ostrôžok. Popri tom som si spravil okružnú prechádzku cez Kriváň a Detvu krajom podpolianskych lazov.
najsevernejšie detvianske kríže na Slovensku sú na symbolickom cintoríne pod Ostrvou v Tatrách, ale v Európe najseverovýchodnejšiu polohu drží Litva - Hora krížov (Kryžiu kalnas)https://vladimirbencik.blog.sme.sk/c/518249/litva-najlitovskejsie-mesto-kaunas-a-hora-krizov-s-farebnym-krizom-z-detvy.html
Na ten úsek so zničenými značkami na Rudnej magistrále som aj ja narazil počas túry v septembri t.r. Dal som o tom mailom avízo aj na KST - sľúbili, že to postúpia miestnemu značkárovi.
Značky sú zosekané asi sekerkou a jeden domáci turista mi povedal, že to je zničené už pár rokov, vraj krátko po pretrasovaní úseku Rudnej magistrály medzi Detvou a Sliačskou Poľanou.
P.S. Nevie niekto presnejšie kedy bolo to pretrasovania realizované?
Pre TDD: teda to je prekvapenie ! Detviansky kríž v Podunají, južnejší už byť nemože !
Dik za tip, to mame len kusok od chalupy :)
Ahoj Sona,
To GPS je (vytiahnute z mapy hikingu):
N48°36.28' E17°14.292'
V skutocnosti ten kopec "nema meno", no na vrchole je mala kaplnka Marie Magdaleny. Su tam stare stromy, lavicky, a nedaleko pekna osada Habany. Carovne miesto.
Martin, a mozes sem hodit GPS suradnicu tej Marie Magdaleny? Diky :)
Pre Karola:
Je mozne ze v lete je ta hrdzava triangulacna tyc tak zarastena, ze ju nevidno. O kameni pod nou som nevedel, nehladal som ho. Mna v podstate potesilo, ze vrchol je zhruba tam, kde som ho pred mnohymi rokmi neuspesne hladal.
Pre Dalibora:
Sice netusim co je "geodynamika", ale asi mas pravdu. Len ked uz coskoro obeham vrcholy pohori, chcem mat dalsiu zabavku :-). Naviac, myslim si, ze aj kotliny a roviny mozu mat pekne kopce (hoci male). Ako deti sme v Turci chodili na "Attilov hrob" (dnes je uz obstavany panelakmi) a nik mi nevyhovori, ze to nie je zaujimavy "kopec" :-). A taka Maria Magdalena (najvyssi kopec Borskej Niziny) leziaca na Ceskej ceste stoji za navstevu ovela viac, ako vrcholy viacerych pohori. Mozno su z hladiska geografie vrcholy kotlin nezaujimave, ale to su (z hladiska geografie) aj feraty :-D.
@MariánO:
Zobrať si mapy, najmä geologickú a pôdnu a sledovať zmeny parametrov tam, kde by mohli byť uvažované hranice. A ísť si to následne overiť do terénu. Na realizáciu je to hrozne ťažká a prakticky v podstate nemožná úloha. Je jasné, že ani prof. Mazúr s Luknišom to pri svojom členení nemali podrobne preskúmané a viedli na viacerých miestach hranice iba hrubým odhadom podľa najvýraznejších zmien v pôdnom a horninovom kryte, apod.
@Martin:
Som naozaj rád, že na PrifUK si dostal takú istú odpoveď. Ja som tamojším odchovancom, tak ma to vnútorne celkom potešilo :D Ale nebude to jediný pádny dôvod, uvažovať nad najvyšším "kopcom" nížiny/kotliny/brázdy myslím nemá hlbší význam ani z hľadiska geodynamiky, atď.
možno najjužnejší...
hiking.sk/…/sluzby-galeria-na…
knor:vlani som robil Rudnú magistrálu a pri Piešti pred Siroňom som aj ja narazil na zničené značky,blúdil v kríkoch a nakoniec som musel ísť podľa mapy.Niekto ich úmyselne zničil a ten kto je slabší v orientácii tam môže mať problém.Žiaľ,aj takýto ľudia sa nájdu...
Vrchol Ostrôžka sme chceli navštíviť počas našej Karpatiatour 2013. V neprehľadnom teréne s vysokou trávou sme však vrchol nenašli. Ostrôžka s okolím predstavujú veľmi pekné idylické prostredie. Veľká škoda, že na vrchol nevedie turistická značka (vzhľadom k tomu, že ide o najvyšší vrchol pohoria je to dosť nepochopiteľné). Na vrchole by sa oplatilo postaviť rozhľadňu, ktorá by umocnila výhľady (na Slovensku sa stavajú rozhľadne, z ktorých okrem stromov nič nevidno – tu by z rozhľadne bolo vidieť široko-ďaleko).
Pripájam úryvok z mojich zápiskov Karpatiatour 2013, týkajúci sa okolia Ostrôžky:
„V sedle Stará Huta - Poľana odbočujeme doprava na štrkovú cestu. V stálom stúpaní s občasnými výhľadmi prichádzame do usadlosti Sliačska Podpoľana. Sú tu zaujímavé staré štýlové domy, stromy, záhrady - to všetko pôsobí veľmi sugestívne. Prechádzame popri starých kamenných domoch k rázcestiu. Cesta vľavo vedie smerom na Ostrôžku (876 m) najvyšší kopec pohoria Ostrôžky, v ktorom sa nachádzame ...
Stúpanie cez pekné lúky vyšliapeme v sedle bicykla, vyššie sa nám otvárajú pekné výhľady. Na najvyššom bode prejazdenej lúčnej cesty nevieme kadiaľ ísť na samotný nevýrazný vrchol. Čurdo zastavuje s tým, že ostane na tomto mieste a naje sa, ja už len pešo pokračujem ďalej s cieľom nájsť najvyšší bod. V hlbokej tráve chvíľu chodím sem a tam, vrchol však nenachádzam. Nakoniec prieskum vzdávam. Neskôr som sa od Tomáša Trstenského dozvedel, že najvyšší bod nie je ľahké nájsť. V maili mi napísal: „Vrchol Ostrôžky je označený kamenným pätníkom a tiež triangulačnou tyčou (v čase mojej návštevy tam bola), ale je pravda, že samotný vrchol bol zarastený malinčím, tak sme vrcholový kameň chvíľu hľadali, no nachádza sa pri starej zvážnici.“
Je veľká škoda, že na Ostrôžku nevedie turistická značka, zaslúžila by si to (rovnako ako aj turisti a cykloturisti : ).
Martin, odoslané.
Dalibor, poraď, ako čo najpresnejšie určiť hranice členenia.
Ahoj Marian,
Prosim Ta, posli mi to na knor@math.sk, tam mi to zatial neprislo. Ja som prezrel co ponuka Internet, nasiel som kde tie kopce su (dobra fuska) a ked sa mi nepacili, navrhol som svoje a poslal Tomasovi. On to posudi, poupravuje podla seba a zrejme sa to objavi na hikingu.
Pre Dalibora.
Ano, to co hovoris mi volakedy povedali na PF UK, ked som sa tam bol pytat na cosi :-). No mna nezaujima najvyssi "bod", ale najvyssi "kopec". Tiez sa mi nevidi ak je ten najvyssi kopec iba uplaz z pohoria. Ohladne Podunajskej pahorkatiny, Brezina je na kraji, Dlhy vrch pri obci Cechy sa mi ako najvyssi kopec paci viac (uf, pozeram ze Tomasovi som to poslal v obratenom poradi :-( ). Samozrejme, su aj oblasti, ktore najvyssi "kopec" nemaju, lebo v nich ziaden kopec jednoducho nie je.
@knor:
Kedysi som sa nad podobnými vecami tiež zamýšľal a vyšlo mi, že podľa mňa nemá zmysel brať do úvahy aj najvyššie body relatívne znížených resp. poklesnutých geomorfologických útvarov/celkov ako sú v geomorfologickom členení SR roviny, kotliny a brázdy. Najvyšší bod týchto teoreticky môže ležať kdesi na úpätnici, ktorá je hranicou, oddeľujúcou ich od priľahlého susedného vyvýšeného útvaru (pohoria). A takýto bod môže mať väčšiu nadmorskú výšku ako nejaká vrcholová kóta, ktorá (celkom) spadá do danej roviny/kotliny/brázdy. Veľa závisí práve od toho, ako a tým pádom kadiaľ je úpätnica vedená.
Toto tiež môže platiť aj pre len mierne vyvýšené útvary reliéfu, ako sú napr. pahorkatiny, typicky napr. pre Podunajskú, kde celkom pochybujem, že jej najvyšším bodom musí byť Brezina ( mapy.hiking.sk/?x=18.32608… ), ako sa zvykne uvádzať.