Komentár
Kubisherc: Práca Na Horách Dobrý deň , hľadám prácu, brigádu možnosť i na živnosť na horskej chate (na každý druhý týždeň). Mám 27 rokov, viem pracovať samostatne aj tímovo, ale hlavne mi …
+ 89 ďalších príspevkovKubisherc: Práca Na Horách Dobrý deň , hľadám prácu, brigádu možnosť i na živnosť na horskej chate (na každý druhý týždeň). Mám 27 rokov, viem pracovať samostatne aj tímovo, ale hlavne mi …
+ 89 ďalších príspevkovMatobee k článku: Prístrešok Kavarcová na Fedorke Sväťo veru krásne tam bolo v januáry a teraz je určite tiež. Tento prístrešok som míňal ešte v januáry. Možno sa raz aj hlbšie do Volovských vrchov dostaneš a u …
+ 3 ďalšie príspevkyPeter61 k článku: Hľadajú jubilejné háje a pamätníky z roku 1928 Odchádza prezidentka, ktorá sadila stromy dennikn.sk/…/?cst=3e791b6a722…
+ 78 ďalších príspevkovK článku: Z Trenčína na Chatu pod Ostrým
nová témaPeter61: kde nechat auto v tatrach Kyvadlová doprava v TL (z Eurokempu) spis.korzar.sme.sk/…/od-viken…
+ 73 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Týždeň v Tirolsku s deťmi Ďalšia skvelá dovča v Alpách :-) Tie obrovské detské ihriská v prírode sú pecka, to som ešte nevidel nikde. Hory samozrejme tiež nádherné aj inverzia.
+ 6 ďalších príspevkovK článku: Za výhľadmi na Veľký Choč, Poludnicu, Martinské hole a do sedla Závory
nová témaJanabilesova k článku: Z Ľubietovej do Slovenskej Ľupče, banský chodník a Ľupčiansky hrad @radim25, cast po prve haldy, ktoru sme isli, nemala ziadne problemy so znacenim, ale ako vyzera naucny chodnik vyssie, to uz neviem. Cast nasej partie isla na …
+ 11 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Psychicky na dne: Zimný Gerlach 13. júna výročie
+ 181 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Poslanci schválili novelu zákona o ochrane prírody Soňa včera: Inšpekcia životného prostredia preveruje mimovládky za exkurzie a živú reťaz v TANAP-e, právnička hovorí o šikanovaní ( odomkol som) dennikn.sk/…/?c …
+ 75 ďalších príspevkovPeter61: Slovensky raj - schodnost zavreté až do odvolania npsr.sk/pristupnost-roklin
+ 27 ďalších príspevkovLubo k článku: Na Gerlachovský alebo Lomnický štít bez horského vodcu? Áno, no nebude to pre každého @.ph vdaka za zhrnutie 👍
+ 6 ďalších príspevkovK článku: Jelenia hora: krátka túra na skok aj z Bratislavy
nová témaMatobee k článku: Menej frekventovanými trasami Súľovských vrchov Maťo no tak v obchádzaní Suľoviek sme to mali roky podobné. Ale čo sa týka lokalít ja som zas oblasť okolo Brady ešte nenavštívil. Hehe tak snáď vyrazíš čoskor …
+ 7 ďalších príspevkovTomas Vohlarik k článku: Šesť brodov vo vnútrozemskej delte Dunaja v okolí Bodík neďaleko Bratislavy velmi pekne, niektore foto vyzeraju ako u nas v dedine pri Vahu. pripomenulo mi to Tonov clanok z Velkolelskeho ostrova. raz sa tam vydam pozriet, len komarov a …
+ 7 ďalších príspevkovMatobee k článku: Turisticky neznáme končiny Revúckej vrchoviny - Urlak, Žufina a Holubín Tomáš díky. Sú to veru dokonale pokojné končiny a Zvarina je úžasná. :-)
+ 13 ďalších príspevkovMirka juhasova k článku: Hotel Choč Ahojte, isiel teraz niekto nedavno okolo salasa? Ami to tam vyzera s prespanim?
+ 35 ďalších príspevkovAde.e k článku: Cesta SNP alebo slovenské Camino (4) – cez Malé Karpaty do Devína Precital som si to az po case, ale na jeden sup. Velmi sa pacili a chvalim clanky ako su napisane. Velmi sa mi pacita ta uvodna fotka z druhej casti, s kamzikom …
+ 3 ďalšie príspevkyTomas Vohlarik k článku: Dva dni v Malých Karpatoch – z Majdanu cez Slepý vrch na Jelenec a späť cast tvojej trasy od Slepeho vrchu po Godovu skalu som presiel 3 tyzdne pred tebou. pocas obeda na slnku na Godovej skale sa od Solosnice prihnal sivy mrak a za …
+ 2 ďalšie príspevkyTomas Vohlarik k článku: Gola di Gorropu na Sardínii je najväčší a najhlbší kaňon v Taliansku krasne, tie balvany na dne su ozaj obrovske. ocakaval som, ze to bude vyzerat podobne ako v slovenskom raji - len suchsie :-)
+ 6 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Voľakedy dávno som si zmyslel, že vyleziem na najvyššie vrcholy všetkých slovenských pohorí. Tohoto roku som myšlienku oprášil a na jeseň som vyšiel na najvyšší bod Ostrôžok. Popri tom som si spravil okružnú prechádzku cez Kriváň a Detvu krajom podpolianskych lazov.
najsevernejšie detvianske kríže na Slovensku sú na symbolickom cintoríne pod Ostrvou v Tatrách, ale v Európe najseverovýchodnejšiu polohu drží Litva - Hora krížov (Kryžiu kalnas)https://vladimirbencik.blog.sme.sk/c/518249/litva-najlitovskejsie-mesto-kaunas-a-hora-krizov-s-farebnym-krizom-z-detvy.html
Na ten úsek so zničenými značkami na Rudnej magistrále som aj ja narazil počas túry v septembri t.r. Dal som o tom mailom avízo aj na KST - sľúbili, že to postúpia miestnemu značkárovi.
Značky sú zosekané asi sekerkou a jeden domáci turista mi povedal, že to je zničené už pár rokov, vraj krátko po pretrasovaní úseku Rudnej magistrály medzi Detvou a Sliačskou Poľanou.
P.S. Nevie niekto presnejšie kedy bolo to pretrasovania realizované?
Pre TDD: teda to je prekvapenie ! Detviansky kríž v Podunají, južnejší už byť nemože !
Dik za tip, to mame len kusok od chalupy :)
Ahoj Sona,
To GPS je (vytiahnute z mapy hikingu):
N48°36.28' E17°14.292'
V skutocnosti ten kopec "nema meno", no na vrchole je mala kaplnka Marie Magdaleny. Su tam stare stromy, lavicky, a nedaleko pekna osada Habany. Carovne miesto.
Martin, a mozes sem hodit GPS suradnicu tej Marie Magdaleny? Diky :)
Pre Karola:
Je mozne ze v lete je ta hrdzava triangulacna tyc tak zarastena, ze ju nevidno. O kameni pod nou som nevedel, nehladal som ho. Mna v podstate potesilo, ze vrchol je zhruba tam, kde som ho pred mnohymi rokmi neuspesne hladal.
Pre Dalibora:
Sice netusim co je "geodynamika", ale asi mas pravdu. Len ked uz coskoro obeham vrcholy pohori, chcem mat dalsiu zabavku :-). Naviac, myslim si, ze aj kotliny a roviny mozu mat pekne kopce (hoci male). Ako deti sme v Turci chodili na "Attilov hrob" (dnes je uz obstavany panelakmi) a nik mi nevyhovori, ze to nie je zaujimavy "kopec" :-). A taka Maria Magdalena (najvyssi kopec Borskej Niziny) leziaca na Ceskej ceste stoji za navstevu ovela viac, ako vrcholy viacerych pohori. Mozno su z hladiska geografie vrcholy kotlin nezaujimave, ale to su (z hladiska geografie) aj feraty :-D.
@MariánO:
Zobrať si mapy, najmä geologickú a pôdnu a sledovať zmeny parametrov tam, kde by mohli byť uvažované hranice. A ísť si to následne overiť do terénu. Na realizáciu je to hrozne ťažká a prakticky v podstate nemožná úloha. Je jasné, že ani prof. Mazúr s Luknišom to pri svojom členení nemali podrobne preskúmané a viedli na viacerých miestach hranice iba hrubým odhadom podľa najvýraznejších zmien v pôdnom a horninovom kryte, apod.
@Martin:
Som naozaj rád, že na PrifUK si dostal takú istú odpoveď. Ja som tamojším odchovancom, tak ma to vnútorne celkom potešilo :D Ale nebude to jediný pádny dôvod, uvažovať nad najvyšším "kopcom" nížiny/kotliny/brázdy myslím nemá hlbší význam ani z hľadiska geodynamiky, atď.
možno najjužnejší...
hiking.sk/…/sluzby-galeria-na…
knor:vlani som robil Rudnú magistrálu a pri Piešti pred Siroňom som aj ja narazil na zničené značky,blúdil v kríkoch a nakoniec som musel ísť podľa mapy.Niekto ich úmyselne zničil a ten kto je slabší v orientácii tam môže mať problém.Žiaľ,aj takýto ľudia sa nájdu...
Vrchol Ostrôžka sme chceli navštíviť počas našej Karpatiatour 2013. V neprehľadnom teréne s vysokou trávou sme však vrchol nenašli. Ostrôžka s okolím predstavujú veľmi pekné idylické prostredie. Veľká škoda, že na vrchol nevedie turistická značka (vzhľadom k tomu, že ide o najvyšší vrchol pohoria je to dosť nepochopiteľné). Na vrchole by sa oplatilo postaviť rozhľadňu, ktorá by umocnila výhľady (na Slovensku sa stavajú rozhľadne, z ktorých okrem stromov nič nevidno – tu by z rozhľadne bolo vidieť široko-ďaleko).
Pripájam úryvok z mojich zápiskov Karpatiatour 2013, týkajúci sa okolia Ostrôžky:
„V sedle Stará Huta - Poľana odbočujeme doprava na štrkovú cestu. V stálom stúpaní s občasnými výhľadmi prichádzame do usadlosti Sliačska Podpoľana. Sú tu zaujímavé staré štýlové domy, stromy, záhrady - to všetko pôsobí veľmi sugestívne. Prechádzame popri starých kamenných domoch k rázcestiu. Cesta vľavo vedie smerom na Ostrôžku (876 m) najvyšší kopec pohoria Ostrôžky, v ktorom sa nachádzame ...
Stúpanie cez pekné lúky vyšliapeme v sedle bicykla, vyššie sa nám otvárajú pekné výhľady. Na najvyššom bode prejazdenej lúčnej cesty nevieme kadiaľ ísť na samotný nevýrazný vrchol. Čurdo zastavuje s tým, že ostane na tomto mieste a naje sa, ja už len pešo pokračujem ďalej s cieľom nájsť najvyšší bod. V hlbokej tráve chvíľu chodím sem a tam, vrchol však nenachádzam. Nakoniec prieskum vzdávam. Neskôr som sa od Tomáša Trstenského dozvedel, že najvyšší bod nie je ľahké nájsť. V maili mi napísal: „Vrchol Ostrôžky je označený kamenným pätníkom a tiež triangulačnou tyčou (v čase mojej návštevy tam bola), ale je pravda, že samotný vrchol bol zarastený malinčím, tak sme vrcholový kameň chvíľu hľadali, no nachádza sa pri starej zvážnici.“
Je veľká škoda, že na Ostrôžku nevedie turistická značka, zaslúžila by si to (rovnako ako aj turisti a cykloturisti : ).
Martin, odoslané.
Dalibor, poraď, ako čo najpresnejšie určiť hranice členenia.
Ahoj Marian,
Prosim Ta, posli mi to na knor@math.sk, tam mi to zatial neprislo. Ja som prezrel co ponuka Internet, nasiel som kde tie kopce su (dobra fuska) a ked sa mi nepacili, navrhol som svoje a poslal Tomasovi. On to posudi, poupravuje podla seba a zrejme sa to objavi na hikingu.
Pre Dalibora.
Ano, to co hovoris mi volakedy povedali na PF UK, ked som sa tam bol pytat na cosi :-). No mna nezaujima najvyssi "bod", ale najvyssi "kopec". Tiez sa mi nevidi ak je ten najvyssi kopec iba uplaz z pohoria. Ohladne Podunajskej pahorkatiny, Brezina je na kraji, Dlhy vrch pri obci Cechy sa mi ako najvyssi kopec paci viac (uf, pozeram ze Tomasovi som to poslal v obratenom poradi :-( ). Samozrejme, su aj oblasti, ktore najvyssi "kopec" nemaju, lebo v nich ziaden kopec jednoducho nie je.
@knor:
Kedysi som sa nad podobnými vecami tiež zamýšľal a vyšlo mi, že podľa mňa nemá zmysel brať do úvahy aj najvyššie body relatívne znížených resp. poklesnutých geomorfologických útvarov/celkov ako sú v geomorfologickom členení SR roviny, kotliny a brázdy. Najvyšší bod týchto teoreticky môže ležať kdesi na úpätnici, ktorá je hranicou, oddeľujúcou ich od priľahlého susedného vyvýšeného útvaru (pohoria). A takýto bod môže mať väčšiu nadmorskú výšku ako nejaká vrcholová kóta, ktorá (celkom) spadá do danej roviny/kotliny/brázdy. Veľa závisí práve od toho, ako a tým pádom kadiaľ je úpätnica vedená.
Toto tiež môže platiť aj pre len mierne vyvýšené útvary reliéfu, ako sú napr. pahorkatiny, typicky napr. pre Podunajskú, kde celkom pochybujem, že jej najvyšším bodom musí byť Brezina ( mapy.hiking.sk/?x=18.32608… ), ako sa zvykne uvádzať.