Komentár
L.siska k článku: Gola di Gorropu na Sicílii je najväčší a najhlbší kaňon v Taliansku A nieje to na Sardinii?
+ 1 ďalší príspevokL.siska k článku: Gola di Gorropu na Sicílii je najväčší a najhlbší kaňon v Taliansku A nieje to na Sardinii?
+ 1 ďalší príspevokĽuboš G. k článku: Tri koruny, veselý cintorín, Kremnický štít a bralo Krasín Ahojte, len malý detail. Správny názov brala nad Dolnou Súčou je Krásin, prirodzene zvádza nazvať ho Krasín, avšak správny názov je Krásin.
nová témaTono k článku: Južnou časťou Považského Inovca s odbočkami Pali a túto poznáš... "Šťal som za pňom videla mi.... " :) :) :)
+ 5 ďalších príspevkovFunTTomas k článku: Zaniknuté dediny (6) – Javorina Javorinská škola zanikla v roku 1972, náhodou som našiel zmienku v klenovskej kronike klenovec.sk/…/page-313.html#
+ 19 ďalších príspevkovPavel Forgáč: vrtulnik na horach RC - stačil by jeden MANPAD a bolo by po probléme 🙂.
+ 66 ďalších príspevkovMatobee k článku: Mičinské travertíny a ďalšie zaujímavosti v okolí Soňa pekná spoznávačka širšieho okolia Banskej Bystrice. Mičinské lúky sú veru parádne miesto. :-) Akurát je v okolí dosť medveďov. Kolegyňa stretla počas nedeľ …
nová témaK článku: Lovecká chata pri Deravej skale
nová témaGusto k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou EE, syn. Ja už som výbehový typ. Len vybehnem a zvalím sa.)) Preto by som už nedal také treky ako ty, alebo Maťo II.
+ 28 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Pečanské Myslím, že už je to jedno.
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Uvod nepoznam, hoci sa na tie male kopceky (Bahorce) chystam uz dlhsie. Zvysok mi je znamy. Ten mur bude pod zeleznicou. Podobne (hoci trochu vacsie) vidno na …
+ 1 ďalší príspevokMartin knor k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Pospomenuli ste mi vandrovku hrebenom: hiking.dennikn.sk/…/nitricke_… Ale odvtedy som bol v okoli Rokosa vela krat. Vzdusnou ciarou to nemam daleko.
+ 3 ďalšie príspevkyK článku: Altánok a základňa v Horšianskej doline
nová témaDaulagiri k článku: Z Čierneho Balogu na Zbojská cez Obrubovanec, Kysucu a Klenovský Vepor Maťo to bolo vtedy dokonalé načasovanie, stačilo pár sekúnd a úplne by sme sa minuli. Na bajku by som sem tiež rád zašiel, už som tie trasy obzeral, len to mám …
+ 23 ďalších príspevkovPeter61: Himalaje - Everest trek - september 2009 Lenka Vacvalová už v BC ! instagram.com/…/?utm_source=i…
+ 80 ďalších príspevkovSona k článku: Štyri razy na októbrový Schneeberg: s deťmi od konečnej stanice zubačky Schneebergbahn Dakujem!
+ 4 ďalšie príspevkyLubo: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizovali sme vrstvu chranenych uzemii. Mozete si ju zapnut pomocou nastaveni mapy. maloplosne chranene uzemia: narodne prirodne rezervacie, prirodne reze …
+ 3329 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Medvede stretávame častejšie, lebo sa zmenilo využívanie krajiny Soňa : "Čo sa mení po schválení novely o ľahšom strieľaní medveďov?..." (odomkol som) dennikn.sk/…/?cst=1eb1a23ccbd…
+ 129 ďalších príspevkovK článku: Kamenná chata pod Polomom – prechádzka s deťmi
nová témaSvatopluk k článku: Krajinou vyhasnutých vulkánov – od Sovieho hradu po Steblovú skalu Syn je dobrý borec, ja som šiel so synom prvý krát , keď mal 10 rokov. Chceli sme už keď mal 8, ale vtedy som sklamal ja, potrhal som si meniskus.
+ 8 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Nočný lejak Tak to je teda ozaj luxusna utulna. Tiez zvacsa chodim sam, ale nevyhybam sa spolocnosti. Tento pribeh mi pripomenul jednu noc stravenu v bivaku pod Montazom. D …
nová téma
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Diskusná téma K článku: Cez Ostrôžku za detvianskymi krížmi
Voľakedy dávno som si zmyslel, že vyleziem na najvyššie vrcholy všetkých slovenských pohorí. Tohoto roku som myšlienku oprášil a na jeseň som vyšiel na najvyšší bod Ostrôžok. Popri tom som si spravil okružnú prechádzku cez Kriváň a Detvu krajom podpolianskych lazov.
najsevernejšie detvianske kríže na Slovensku sú na symbolickom cintoríne pod Ostrvou v Tatrách, ale v Európe najseverovýchodnejšiu polohu drží Litva - Hora krížov (Kryžiu kalnas)https://vladimirbencik.blog.sme.sk/c/518249/litva-najlitovskejsie-mesto-kaunas-a-hora-krizov-s-farebnym-krizom-z-detvy.html
Na ten úsek so zničenými značkami na Rudnej magistrále som aj ja narazil počas túry v septembri t.r. Dal som o tom mailom avízo aj na KST - sľúbili, že to postúpia miestnemu značkárovi.
Značky sú zosekané asi sekerkou a jeden domáci turista mi povedal, že to je zničené už pár rokov, vraj krátko po pretrasovaní úseku Rudnej magistrály medzi Detvou a Sliačskou Poľanou.
P.S. Nevie niekto presnejšie kedy bolo to pretrasovania realizované?
Pre TDD: teda to je prekvapenie ! Detviansky kríž v Podunají, južnejší už byť nemože !
Dik za tip, to mame len kusok od chalupy :)
Ahoj Sona,
To GPS je (vytiahnute z mapy hikingu):
N48°36.28' E17°14.292'
V skutocnosti ten kopec "nema meno", no na vrchole je mala kaplnka Marie Magdaleny. Su tam stare stromy, lavicky, a nedaleko pekna osada Habany. Carovne miesto.
Martin, a mozes sem hodit GPS suradnicu tej Marie Magdaleny? Diky :)
Pre Karola:
Je mozne ze v lete je ta hrdzava triangulacna tyc tak zarastena, ze ju nevidno. O kameni pod nou som nevedel, nehladal som ho. Mna v podstate potesilo, ze vrchol je zhruba tam, kde som ho pred mnohymi rokmi neuspesne hladal.
Pre Dalibora:
Sice netusim co je "geodynamika", ale asi mas pravdu. Len ked uz coskoro obeham vrcholy pohori, chcem mat dalsiu zabavku :-). Naviac, myslim si, ze aj kotliny a roviny mozu mat pekne kopce (hoci male). Ako deti sme v Turci chodili na "Attilov hrob" (dnes je uz obstavany panelakmi) a nik mi nevyhovori, ze to nie je zaujimavy "kopec" :-). A taka Maria Magdalena (najvyssi kopec Borskej Niziny) leziaca na Ceskej ceste stoji za navstevu ovela viac, ako vrcholy viacerych pohori. Mozno su z hladiska geografie vrcholy kotlin nezaujimave, ale to su (z hladiska geografie) aj feraty :-D.
@MariánO:
Zobrať si mapy, najmä geologickú a pôdnu a sledovať zmeny parametrov tam, kde by mohli byť uvažované hranice. A ísť si to následne overiť do terénu. Na realizáciu je to hrozne ťažká a prakticky v podstate nemožná úloha. Je jasné, že ani prof. Mazúr s Luknišom to pri svojom členení nemali podrobne preskúmané a viedli na viacerých miestach hranice iba hrubým odhadom podľa najvýraznejších zmien v pôdnom a horninovom kryte, apod.
@Martin:
Som naozaj rád, že na PrifUK si dostal takú istú odpoveď. Ja som tamojším odchovancom, tak ma to vnútorne celkom potešilo :D Ale nebude to jediný pádny dôvod, uvažovať nad najvyšším "kopcom" nížiny/kotliny/brázdy myslím nemá hlbší význam ani z hľadiska geodynamiky, atď.
možno najjužnejší...
hiking.sk/…/sluzby-galeria-na…
knor:vlani som robil Rudnú magistrálu a pri Piešti pred Siroňom som aj ja narazil na zničené značky,blúdil v kríkoch a nakoniec som musel ísť podľa mapy.Niekto ich úmyselne zničil a ten kto je slabší v orientácii tam môže mať problém.Žiaľ,aj takýto ľudia sa nájdu...
Vrchol Ostrôžka sme chceli navštíviť počas našej Karpatiatour 2013. V neprehľadnom teréne s vysokou trávou sme však vrchol nenašli. Ostrôžka s okolím predstavujú veľmi pekné idylické prostredie. Veľká škoda, že na vrchol nevedie turistická značka (vzhľadom k tomu, že ide o najvyšší vrchol pohoria je to dosť nepochopiteľné). Na vrchole by sa oplatilo postaviť rozhľadňu, ktorá by umocnila výhľady (na Slovensku sa stavajú rozhľadne, z ktorých okrem stromov nič nevidno – tu by z rozhľadne bolo vidieť široko-ďaleko).
Pripájam úryvok z mojich zápiskov Karpatiatour 2013, týkajúci sa okolia Ostrôžky:
„V sedle Stará Huta - Poľana odbočujeme doprava na štrkovú cestu. V stálom stúpaní s občasnými výhľadmi prichádzame do usadlosti Sliačska Podpoľana. Sú tu zaujímavé staré štýlové domy, stromy, záhrady - to všetko pôsobí veľmi sugestívne. Prechádzame popri starých kamenných domoch k rázcestiu. Cesta vľavo vedie smerom na Ostrôžku (876 m) najvyšší kopec pohoria Ostrôžky, v ktorom sa nachádzame ...
Stúpanie cez pekné lúky vyšliapeme v sedle bicykla, vyššie sa nám otvárajú pekné výhľady. Na najvyššom bode prejazdenej lúčnej cesty nevieme kadiaľ ísť na samotný nevýrazný vrchol. Čurdo zastavuje s tým, že ostane na tomto mieste a naje sa, ja už len pešo pokračujem ďalej s cieľom nájsť najvyšší bod. V hlbokej tráve chvíľu chodím sem a tam, vrchol však nenachádzam. Nakoniec prieskum vzdávam. Neskôr som sa od Tomáša Trstenského dozvedel, že najvyšší bod nie je ľahké nájsť. V maili mi napísal: „Vrchol Ostrôžky je označený kamenným pätníkom a tiež triangulačnou tyčou (v čase mojej návštevy tam bola), ale je pravda, že samotný vrchol bol zarastený malinčím, tak sme vrcholový kameň chvíľu hľadali, no nachádza sa pri starej zvážnici.“
Je veľká škoda, že na Ostrôžku nevedie turistická značka, zaslúžila by si to (rovnako ako aj turisti a cykloturisti : ).
Martin, odoslané.
Dalibor, poraď, ako čo najpresnejšie určiť hranice členenia.
Ahoj Marian,
Prosim Ta, posli mi to na knor@math.sk, tam mi to zatial neprislo. Ja som prezrel co ponuka Internet, nasiel som kde tie kopce su (dobra fuska) a ked sa mi nepacili, navrhol som svoje a poslal Tomasovi. On to posudi, poupravuje podla seba a zrejme sa to objavi na hikingu.
Pre Dalibora.
Ano, to co hovoris mi volakedy povedali na PF UK, ked som sa tam bol pytat na cosi :-). No mna nezaujima najvyssi "bod", ale najvyssi "kopec". Tiez sa mi nevidi ak je ten najvyssi kopec iba uplaz z pohoria. Ohladne Podunajskej pahorkatiny, Brezina je na kraji, Dlhy vrch pri obci Cechy sa mi ako najvyssi kopec paci viac (uf, pozeram ze Tomasovi som to poslal v obratenom poradi :-( ). Samozrejme, su aj oblasti, ktore najvyssi "kopec" nemaju, lebo v nich ziaden kopec jednoducho nie je.
@knor:
Kedysi som sa nad podobnými vecami tiež zamýšľal a vyšlo mi, že podľa mňa nemá zmysel brať do úvahy aj najvyššie body relatívne znížených resp. poklesnutých geomorfologických útvarov/celkov ako sú v geomorfologickom členení SR roviny, kotliny a brázdy. Najvyšší bod týchto teoreticky môže ležať kdesi na úpätnici, ktorá je hranicou, oddeľujúcou ich od priľahlého susedného vyvýšeného útvaru (pohoria). A takýto bod môže mať väčšiu nadmorskú výšku ako nejaká vrcholová kóta, ktorá (celkom) spadá do danej roviny/kotliny/brázdy. Veľa závisí práve od toho, ako a tým pádom kadiaľ je úpätnica vedená.
Toto tiež môže platiť aj pre len mierne vyvýšené útvary reliéfu, ako sú napr. pahorkatiny, typicky napr. pre Podunajskú, kde celkom pochybujem, že jej najvyšším bodom musí byť Brezina ( mapy.hiking.sk/?x=18.32608… ), ako sa zvykne uvádzať.