No budem musieť na nich pri ďalších výletoch dávať väčší pozor.
Ale oni sú fajn - pohodoví parťáci na túrach, pani konzulka pred rokom prišla na Slovensko, predtým bola štyri roky na Islande, je zdatná turistka a v rámci pobytu na Slovensku chce poznať aj naše hory.

Ešte by nám vyhlásili vojnu :-)

Uf, keď si spomeniem, kto všetko bol so mnou pred pár mesiacmi na vrchole rozhľadne:

• konzulka Nemeckého veľvyslanectva,
  • pracovník zo sekretariátu veľvyslanca,
  • ich priatelia, manželský pár z Nemecka,
  • štyria členovia nášho Turistického klubu, a ako sme sa "dobre bavili" nad výkyvmi veže vo vetre - uf,uf,uf...

Stačí si všimnúť odhnité nohy na tej strane od 3 jazdcov a 2x by som si rozmyslel, či poleziem hore. Osobne si ale myslím, že laná ju udržia, pokiaľ tam bude jeden - dvaja ľudia a nebudú vystrájať. Ale načo riskovať? Pri vetre to hore vždy knísalo, no výkyv 50 cm je už myslím dosť veľa.
Bola tam natiahnutá aj páska okolo celej rozhľadne, jej zvyšky sme 2x natiahli aj na vstup na ňu, keď sme šli na 3 jazdcov, no vždy keď sme sa vracali, páska bola fuč a hore ľudia.
Škoda jej. Snáď sa ju podarí opraviť...

Zdenči ďakujem za vysvetlenie, pre mňa bola táto tabuľka prekvapením - asi preto, že som na vrchol neprišiel zo Zochovej chaty a ani dole som nešiel na Zochovu chatu a tak tie tabuľky, o ktorých píšeš som nevidel.
Nemám pocit, že by bola rozhľadňa nejako viditeľne poškodená po utorňajšom vetre. Vyšiel som takmer na druhé poschodie rozhľadne, ale potom som sa rýchlo vrátil, keď pri jednom závane vetra už v tejto malej výške bol posun/výkyv konštrukcie veže možno až 50 cm.
A ešte som mal pocit pri obhliadke rozhľadne zdola, že je smerom hore špirálovito natočená, čo som si predtým (asi pred rokom, keď som tam bol so skupinou turistov z Nemecka) nevšimol.

Po utorkovom vetre som mal na mysli :-)

Takéto tabuľky sú už od zastávky na Zochovej chate dosť husto rozvešané na stromoch a zákaz platí už asi od októbra. Ale ľudia ako keby boli slepí, alebo sú skôr ignoranti. Keď už si to hore vyšľapú, tak lezú aj na rozhľadňu. Treba si ale všimnúť jej nohy a potom porozmýšlať. Asi pred 3 týždňami jeden otec hore posielal dcéru. Nechcela ísť. No keď sme sa s partiou pri odhnitej nohe začali baviť o tom, ako by sa dala vymeniť, zbystril zrak a dcéra aj keby hore chcela, tak už ju nepustí. Táto tabuľka bola pripnutá na stĺpe pri schodisku. Ale asi ju niekto radšej preložil na schody. Tam udrie skôr do očí.
A ako vyzerá rozhľadňa po pondelkovom vetre? Nie je ešte viac poškodená?