Jaro.q: vďaka za zaujímavý link.
I tie hist. topografické ukazujú napr. v príp. mapovania I. ČSR, že sa v názvosloví nejak netrápili s pôv. rak.-uhor. mapovaním (ak sú v linku uvedené roky edície správne). A to aj po r. 1933, keď vykonalo tzv. definitívne mapovanie celého územia, v názvosloví mnohé ako pri III. mapovania z 2. pol. 19. st. Dôvodom zrejme mohlo byť šetrenie nákladov a ani copyright už Ferenc Jožkovi nebolo treba hradiť.

Tie staré vojenské mapy je možné nájsť:
oldmapsonline.org/…/Banska_By…

Porastová mapa (ako všeobecne akékoľvek špeciálne tematické mapy) je topograf. obsahom len odvodenou zo zákl. mapy, i čo sa týka názvoslovia. Odlišnosti teda len v tematickej nadstavbe.

Civilné map. diela VKÚ (a zrejme ešte v širšej miere ďalších tvorcov už z digitálnej éry) treba brať za relevantné len v intenciách zdroja - voj. topografických máp, samozrejme s aplikáciou názvoslovnej štandardizácie. Voj. topografická služba ani v čase ČSĽA či aj ASR názvoslovie prakticky nijak neobnovovala od prevzatých starších mapovaní, resp. pre nich pôvodného z 50-tych r. Mnohé map. listy neboli ani topograficky obnovené (osobitne práve tie z hôr mimo sídiel či strateg. území), len technicky - tj. kartografickým vydaním s minim. obnovou "od stola". Tá zahŕňala po r. 95 už aj zákonom stanovenú štandardizáciu.

Tak na tur. mapách VKÚ len príp. iniciatíva kolektívu autorov okolo p. Rumla a Šíra z KST a ďalších, čo spracovávali primárne turist. nadstavbu a text. časť (tak aj sám autor článku na niekt. tituloch) príp. samotného techn. redaktora VKÚ.
No do topografie sa vo všeobecnosti nezasahovalo, len samozrejme pri aktualizácii rôznych prvkov, ktoré mali nejaký turist. význam.
Btw z tejto harmaneckej "dielne" sa mi viac páčila edícia KČT, kde p. Rohlík sa vydal podľa mňa efektívnejšou cestou použitím pôv. voj. kartograf. diela (viac-menej len s istou generalizáciou - redukciou počtu výškových bodov), no samozrejme tiež aj s pridaním nejakej obnovy topograf. obsahu, napr. nových stavieb komunikácií apod. Vydanie VKÚ zase síce mohlo poskytnúť priestor aj na mapovú obnovu napr. dosť problematických komunikácií dôležitých pre pohyb turistu (nespevnené cesty, chodníky atd.). No finančne to by bolo neúnosné, tak sa jednalo len o ich prekreslenie podľa topogr. máp, no s významnou generalizáciou. Jedine sa mapovala turist. nadstavba pri edícii 1.25 tis. (i to dosť povrchne). To len na okraj, keď sa v rôznych diskusiách tu na hiking spomínali.

O samotnej kóte 1595: bola minimálne od zač. zákl. topografického mapovania z 50-tych r., tj. na civil. zákl. mape 1:10tis či zákl. voj. topografickej 1:25tis. Ale na kóte 1592 (Ostredku) je významný geodetický bod, ktorý pre konštrukciu trigonetrickej siete bol prakticky výhodnejší než 300 m. vzdialená susedná vyššia kóta (tých prípadov na Slovensku je viacero, z blízkych pohorí napr. Flochová v Kremn v., či nízkotatr. Chabenec).
I preto sa práve aj na generalizovaných mapách práve uvádzal len Ostredok, nakoniec v turistických má pri vedení TZT osobitný význam. Podobne zrejme ani pre kataster táto kóta nemala prakticky nijaký význam.
Tak už či je to samostatný vrchol od Ostredku s rozdielnym názvom, v hôľnych pohoriach nebýva tak často ako v členitejších skalnatých. Ale to vyplýva, ako aj autor správne naznačuje, s pomenovaním od obyvateľov z tej či onej strany. A tak takto blízkych vrcholových názvov poznáme neúrekom. Mnohé aj vzdialenejšie sú viazané aj na jednotný základ (ako napr. NT Chochule či ZT Bystrá), zrejme tak bolo práve aj preto, že ich spoločne obsiahol jeden pohľad zdola a len niekedy z jednej strany. Lebo samozrejme ani štandardizované názvoslovie nijak nesúvisí s orografickým vymedzením, jedná sa len o vžité názvoslovie, ktoré sa štandardizuje, tj. vyberá sa príznačnejšie a v súlade s pravopisom (napr. Ostrô archaizmom vs. Ostré).
Každopádne je každé detailné pomenovanie vždy prínosné (a nielen pre turistov, horolezcov).

Čo sa týka veľkosti záberu štandardizovania názvov, autor nespomína publikačne detailnejší zdroj, tj. okresné vydania (v územno-správnom delení do r. 96). Síce ani mne aktuálne nie známy dotknutý martinský či liptovskomikulášsky, ale je skôr pravdepodobné, že vôbec predmetný vrch neobsahovala a možno aj podobne ten pomiestny názvov z vých. kotla. Tých názvov tam všeobecne je pomerne málo.

Takže občianska iniciatíva "zdola", čo je nakoniec len lepšie. I keď samozrejme to chce časom "posvätenie" od Názvoslovnej komisie ÚGKK, nakoľko i geograficky to má význam.
Čo sa týka jej nekomunikácie, žiaľ nič nevýnimočné a typické pre štátnu správu. Časy, keď jej predsedom bol p. Majtán (90-te r., btw práve rodák z Turca), sú už preč, len on zrovna bol v tomto zanietený a za ním je aj gro práce základov v tejto oblasti aj v legislatíve (prísl. zákon z r. 95). Tak len na okraj to, že štandardizácia názvoslovia prebieha v 5-roč. cykloch (to má medz. kontext zmluvnými krajinami UNESCO, edične cyklus rokov 2010, 2015 atd., tj. aj obnova publikácií). Neviem, či autor šiel výhradne cestou priamo na NK ÚGKK, lebo práve v miestnych názvoch sú zásadným poradným zborom príslušné katastrál. odbory OÚ. Možno tu by bola cesta "schodnejšia", neviem :-).

v sobotu sme boli na bikoch, stretli sme partiu, ktorá osadila turistický smerovník, pár metrov od vrcholu, takze sme sa museli stretnút. inak vdaka. tato čast VF je fakt nádherná.

ďakujem Vám za ťažku prácu. Urobili ste to pre nás (boli sme medzi prvnimi turistami na vrchole). Srdečne zdravím!

Za všetkych, ktori miluju tuto cast Velkej Fatry, ako aj vsetkych turistov, ĎAKUJEM!!! Skvela praca, ako aj clanok... ;)