Komentár
Svatopluk k článku: Z Ľubietovej do Slovenskej Ľupče, banský chodník a Ľupčiansky hrad Pekná prímestská prechádzka. Ľubietová má krásne vyzdobené námestie, vidno že bolo stavané pre väčšie mesto.
nová témaSvatopluk k článku: Z Ľubietovej do Slovenskej Ľupče, banský chodník a Ľupčiansky hrad Pekná prímestská prechádzka. Ľubietová má krásne vyzdobené námestie, vidno že bolo stavané pre väčšie mesto.
nová témaMartin knor k článku: Okolím kúpeľov Nimnica I. Vacsinu tychto tras som siel pocas dvoch dlhsich vandroviek. Ale bolo to uz davno. Inac, tie dve trasy sa Ti zlepili dohromady. Treba ich naklikat osobitne a na …
nová témaMartin knor k článku: Balkánsky trip 2023: Národný park Kiskunsági v Maďarsku Velmi zaujimava oblast. Laka ma to pozriet sa tam. Rastlinky, ktore u nas rastu na par malo miestach, tam mozu byt hojne. Inac, pred rokmi som bol na najvacsej …
+ 1 ďalší príspevokMarceliiino k článku: Chata na Veľkom Inovci 1.6.2024 som prechádzal okolo. Na dverách je informácia, že chata je do odvolania zavretá.
+ 56 ďalších príspevkovMatobee k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou Tomáš díky za tvoje slová. No veru "prešpikoval" som to celkom. Ale keď som sa chcel držať značkovaných chodníkov a vidieť čo najviac tak nebolo až tak veľmi na …
+ 32 ďalších príspevkovPeter61 k článku: KPZ pre horský aj cestný bicykel cyklistika je pomalá smrť planéty !
+ 39 ďalších príspevkovRudo: Himalaje - Everest trek - september 2009 Traverz Lhoce Everst za 2 dni bez kyslíku "vyriešený". Poliak Piotr Jerzy Krzyzowski: everestchronicle.com/rare-rec…
+ 82 ďalších príspevkovMisoB: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizácia Boli aktualizované priebehy TZT na mapy.dennikn.sk a výpočtové dáta pre službu HIKEPLANNER. Stav ku koncu mája 2024. Ďakujeme za pomoc všetkým pris …
+ 3330 ďalších príspevkovMatobee k článku: Prístrešok pod Palkošom Sväťo tam som nebol ani prstom na mape ale verím ti. :-) Podobných, menších - väčších objektov je na Orave viacero. Napríklad na Minčole alebo v Javoleckom sed …
+ 1 ďalší príspevokPatriot: Nová turistická útulňa Dnes otvorili novú útulňu v Malých karpatoch. trnavske.radio/…/v-malych-kar…
+ 122 ďalších príspevkovTomas Vohlarik k článku: Výstup na vrchol Smrk zo Samčanky vyzerá to byt pekná trasa, skoda takého krátkeho popisu a malého poctu fotiek. ale prehliadka mapy ma navnadila na navstevu :-)
nová témaKatko16 k článku: Letná sezóna v TANAP-e začína o dva týždne skôr + ďalšie zmeny v návštevnom poriadku Nejako si po sebe ten návštevný poriadok neskontrolovali. Na mapke sú "cyklotrasy" až po číslo 29 a v zozname je ich len 22 a nezodpovedajú tomu, čo je na mapke …
nová témaPeter61 k článku: Najprv spočítame turistov, potom sa rozhodneme, či regulovať návštevnosť Svaťo, keby to aspoň uzavreté oddelenie bolo.
+ 13 ďalších príspevkovMatobee k článku: Ako sa zbaliť na jednodňovú letnú túru v Tatrách Sa mi páči tá praženica. Hehe. :-) Tiež mi pasuje ale aj s "aditívami" ako šunka, cibula musí byť a keď je, nastrúham si na takú teplú aj údený syr. A ešte to z …
+ 6 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Východokarpatská magistrála - miesto, kde turistovi dávajú dobru noc líšky Dlho som o tejto magistrále ani nevedel, lebo o severovýchodné Slovensko som sa zaujímal menej. Ale už ju mám v povedomí. Možno niekedy v budúcnosti. No hlavne …
+ 7 ďalších príspevkovTomXX k článku: Dva dni v Malých Karpatoch – z Majdanu cez Slepý vrch na Jelenec a späť Jelenec a Geldek paráda ;)
nová témaDaulagiri k článku: Gola di Gorropu na Sardínii je najväčší a najhlbší kaňon v Taliansku Sestra bola kedysi s kamarátmi v tomto kaňone, takže odvtedy o jeho existencií viem. Na svete je toľko krásnych miest, ale nedá sa všetko pobehať. Vďaka za pode …
+ 3 ďalšie príspevkyV.v.l.a.a.d.o.o k článku: Tri koruny, veselý cintorín, Kremnický štít a bralo Krasín zbgis.skgeodesy.sk/…/zakladna… Tiež by ma zaujímalo, na mape je Krasín
+ 2 ďalšie príspevkyPavel Forgáč k článku: Južnou časťou Považského Inovca s odbočkami Tono - túto veru nepoznám 😃. Ale raz som s**l za pňom a zrazu sa pri mne objavil ujo čo bol na hríboch. Nuž zmohol som sa len na dobrý deň 😄.
+ 6 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Najvyšší vrch Veľkej Fatry
Diskusná téma K článku: Najvyšší vrch Veľkej Fatry (strana 4)
Jaro.q: vďaka za zaujímavý link.
I tie hist. topografické ukazujú napr. v príp. mapovania I. ČSR, že sa v názvosloví nejak netrápili s pôv. rak.-uhor. mapovaním (ak sú v linku uvedené roky edície správne). A to aj po r. 1933, keď vykonalo tzv. definitívne mapovanie celého územia, v názvosloví mnohé ako pri III. mapovania z 2. pol. 19. st. Dôvodom zrejme mohlo byť šetrenie nákladov a ani copyright už Ferenc Jožkovi nebolo treba hradiť.
Tie staré vojenské mapy je možné nájsť:
oldmapsonline.org/…/Banska_By…
Porastová mapa (ako všeobecne akékoľvek špeciálne tematické mapy) je topograf. obsahom len odvodenou zo zákl. mapy, i čo sa týka názvoslovia. Odlišnosti teda len v tematickej nadstavbe.
Civilné map. diela VKÚ (a zrejme ešte v širšej miere ďalších tvorcov už z digitálnej éry) treba brať za relevantné len v intenciách zdroja - voj. topografických máp, samozrejme s aplikáciou názvoslovnej štandardizácie. Voj. topografická služba ani v čase ČSĽA či aj ASR názvoslovie prakticky nijak neobnovovala od prevzatých starších mapovaní, resp. pre nich pôvodného z 50-tych r. Mnohé map. listy neboli ani topograficky obnovené (osobitne práve tie z hôr mimo sídiel či strateg. území), len technicky - tj. kartografickým vydaním s minim. obnovou "od stola". Tá zahŕňala po r. 95 už aj zákonom stanovenú štandardizáciu.
Tak na tur. mapách VKÚ len príp. iniciatíva kolektívu autorov okolo p. Rumla a Šíra z KST a ďalších, čo spracovávali primárne turist. nadstavbu a text. časť (tak aj sám autor článku na niekt. tituloch) príp. samotného techn. redaktora VKÚ.
No do topografie sa vo všeobecnosti nezasahovalo, len samozrejme pri aktualizácii rôznych prvkov, ktoré mali nejaký turist. význam.
Btw z tejto harmaneckej "dielne" sa mi viac páčila edícia KČT, kde p. Rohlík sa vydal podľa mňa efektívnejšou cestou použitím pôv. voj. kartograf. diela (viac-menej len s istou generalizáciou - redukciou počtu výškových bodov), no samozrejme tiež aj s pridaním nejakej obnovy topograf. obsahu, napr. nových stavieb komunikácií apod. Vydanie VKÚ zase síce mohlo poskytnúť priestor aj na mapovú obnovu napr. dosť problematických komunikácií dôležitých pre pohyb turistu (nespevnené cesty, chodníky atd.). No finančne to by bolo neúnosné, tak sa jednalo len o ich prekreslenie podľa topogr. máp, no s významnou generalizáciou. Jedine sa mapovala turist. nadstavba pri edícii 1.25 tis. (i to dosť povrchne). To len na okraj, keď sa v rôznych diskusiách tu na hiking spomínali.
O samotnej kóte 1595: bola minimálne od zač. zákl. topografického mapovania z 50-tych r., tj. na civil. zákl. mape 1:10tis či zákl. voj. topografickej 1:25tis. Ale na kóte 1592 (Ostredku) je významný geodetický bod, ktorý pre konštrukciu trigonetrickej siete bol prakticky výhodnejší než 300 m. vzdialená susedná vyššia kóta (tých prípadov na Slovensku je viacero, z blízkych pohorí napr. Flochová v Kremn v., či nízkotatr. Chabenec).
I preto sa práve aj na generalizovaných mapách práve uvádzal len Ostredok, nakoniec v turistických má pri vedení TZT osobitný význam. Podobne zrejme ani pre kataster táto kóta nemala prakticky nijaký význam.
Tak už či je to samostatný vrchol od Ostredku s rozdielnym názvom, v hôľnych pohoriach nebýva tak často ako v členitejších skalnatých. Ale to vyplýva, ako aj autor správne naznačuje, s pomenovaním od obyvateľov z tej či onej strany. A tak takto blízkych vrcholových názvov poznáme neúrekom. Mnohé aj vzdialenejšie sú viazané aj na jednotný základ (ako napr. NT Chochule či ZT Bystrá), zrejme tak bolo práve aj preto, že ich spoločne obsiahol jeden pohľad zdola a len niekedy z jednej strany. Lebo samozrejme ani štandardizované názvoslovie nijak nesúvisí s orografickým vymedzením, jedná sa len o vžité názvoslovie, ktoré sa štandardizuje, tj. vyberá sa príznačnejšie a v súlade s pravopisom (napr. Ostrô archaizmom vs. Ostré).
Každopádne je každé detailné pomenovanie vždy prínosné (a nielen pre turistov, horolezcov).
Čo sa týka veľkosti záberu štandardizovania názvov, autor nespomína publikačne detailnejší zdroj, tj. okresné vydania (v územno-správnom delení do r. 96). Síce ani mne aktuálne nie známy dotknutý martinský či liptovskomikulášsky, ale je skôr pravdepodobné, že vôbec predmetný vrch neobsahovala a možno aj podobne ten pomiestny názvov z vých. kotla. Tých názvov tam všeobecne je pomerne málo.
Takže občianska iniciatíva "zdola", čo je nakoniec len lepšie. I keď samozrejme to chce časom "posvätenie" od Názvoslovnej komisie ÚGKK, nakoľko i geograficky to má význam.
Čo sa týka jej nekomunikácie, žiaľ nič nevýnimočné a typické pre štátnu správu. Časy, keď jej predsedom bol p. Majtán (90-te r., btw práve rodák z Turca), sú už preč, len on zrovna bol v tomto zanietený a za ním je aj gro práce základov v tejto oblasti aj v legislatíve (prísl. zákon z r. 95). Tak len na okraj to, že štandardizácia názvoslovia prebieha v 5-roč. cykloch (to má medz. kontext zmluvnými krajinami UNESCO, edične cyklus rokov 2010, 2015 atd., tj. aj obnova publikácií). Neviem, či autor šiel výhradne cestou priamo na NK ÚGKK, lebo práve v miestnych názvoch sú zásadným poradným zborom príslušné katastrál. odbory OÚ. Možno tu by bola cesta "schodnejšia", neviem :-).
v sobotu sme boli na bikoch, stretli sme partiu, ktorá osadila turistický smerovník, pár metrov od vrcholu, takze sme sa museli stretnút. inak vdaka. tato čast VF je fakt nádherná.
ďakujem Vám za ťažku prácu. Urobili ste to pre nás (boli sme medzi prvnimi turistami na vrchole). Srdečne zdravím!
Za všetkych, ktori miluju tuto cast Velkej Fatry, ako aj vsetkych turistov, ĎAKUJEM!!! Skvela praca, ako aj clanok... ;)