Komentár
Peter61: Himalaje - Everest trek - september 2009 Lenka Vacvalová : desiata ženská a prvá Slovenka bez pomocného kyslíka dennikn.sk/minuta/4004531/
+ 79 ďalších príspevkovPeter61: Himalaje - Everest trek - september 2009 Lenka Vacvalová : desiata ženská a prvá Slovenka bez pomocného kyslíka dennikn.sk/minuta/4004531/
+ 79 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Pribudol náučný chodník Kurinecká dubina pri Rimavskej Sobote Ospravedlňujem sa nie som botanikom, niekde som čítal, že takto vyzerali pôvodné lesy v tejto oblasti, ešte pred velkými zádahmi človeka.
+ 4 ďalšie príspevkyPeter61: bolest prstov Takéto prsty boleli ? facebook.com/…/?fbid=43530024…
+ 39 ďalších príspevkovMatobee k článku: Východokarpatská magistrála - miesto, kde turistovi dávajú dobru noc líšky Jozef perfektná trasa oblasťou, ktorú takmer vôbec nepoznám okrem najznámejšej časti Bukovských vrchov. Pekné zábery a určite si na dlhom pochode zažil parádne …
+ 1 ďalší príspevokGusto k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou Peter 61 prosím ťa, kto už má dnes hnojisko na dvore? a obec Šindliar má kanalizáciu
+ 18 ďalších príspevkovK článku: Stuhleck v tieni vrtúľ
nová témaM.Beresik: Stanovanie pri Bratislave Dobry, chceli by sme ist s kamaratmmi stanovat niekde v okolo bratislavy alebo aj kludne dalej ze stredne slovensko alebo tak. Ale vlastne neviem si spomenut na …
+ 16 ďalších príspevkovMariad k článku: Planina Horný vrch zo Sorošky Ospravedlňujem sa, že môj príspevok súvisí s témou len okrajovo - s východzím bodom túry, Jablonovským sedlom. Zháňam informácie o stave žltej turistickej značk …
+ 6 ďalších príspevkovHiro k článku: Ako prestavať dodávku na obytné auto (2) – izolácia a odhlučnenie Ahoj, link na video bohuzial nefunguje.
nová témaDaulagiri k článku: Poľovnícka chata Lešník Tiež som tadiaľto prechádzal v decembri, ale pred 16-timi rokmi :-) Chatku si matne pamätám, ale v hlave mi utkvelo hlavne veľa snehu a v tom čase ešte pekné hu …
+ 1 ďalší príspevokK článku: Pastierske lúky v Belujskej doline
nová témaPeter61: Ako zbrzdiť pád na zľadovatelom svahu? zimná uzávera ešte neskončila, sezóna letných pádov začala. Heliport V.Hágy pokosený : hzs.sk/uraz-turistky-na-tatra…
+ 151 ďalších príspevkovFunTTomas k článku: Kto postavil lavínový pamätník českým lyžiarom pod Ďumbierom? Potvrdzujem konanie brigády. Ak sa chce niekto pridať, tak podrobnosti sú na kremnicka.hiking.sk/…/#more-1…
+ 14 ďalších príspevkovMatobee k článku: Kysuckými samotami Turzovskej vrchoviny Martin díky za radu ale to čo píšeš považujem za samozrejmosť. Strechy si všímam a vždy ma to poteší, keď je šindlová. Ale považujem aj domce v Jelitove za drev …
+ 25 ďalších príspevkovLukas k článku: Chatka pod Strážovom Chatka je kompletne zrekonštruovaná, ostala asi iba nosná konštrukcia (podľa hrčí na fotke som identifikoval pôvodnú krokvu :D). Dvere sú zamknuté, da sa ale do …
+ 12 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Prekliate pivo Jasné cocktu poznám a mám aj nejakú doma momentálne :). Podobná našej kofole, akurát má viac bylinkovú chuť. Mám rád aj Solu a Schwepper, ktoré predávajú v Slov …
+ 27 ďalších príspevkovAdushka k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (1) Hehe, dobrý vtip, snáď už v dnešnej dobe neplatí :) Inak presne aj na letisku v Tirane som dostala auto na mini dvorčeku, kde sa dve autá ledva vyhli.. nuž, mus …
+ 7 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (2) Tie obrazky hor su paradne. Tento rok som planoval navstevu viacerych krajin na Balkane, ale nakoniec sa (tak ako uplynule roky) pozriem asi iba do Macedonska.
+ 10 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Jarný výstup na Žľab a útulňu Zemlianku z Drietomy Celkom pekna prechadzka
+ 2 ďalšie príspevkyPatriot: Nová turistická útulňa Pribudla nová turistická útuľna pri Sklenom. youtube.com/watch?v=1Xo-eAZw8…
+ 120 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Najvyšší vrch Veľkej Fatry
Diskusná téma K článku: Najvyšší vrch Veľkej Fatry (strana 4)
Jaro.q: vďaka za zaujímavý link.
I tie hist. topografické ukazujú napr. v príp. mapovania I. ČSR, že sa v názvosloví nejak netrápili s pôv. rak.-uhor. mapovaním (ak sú v linku uvedené roky edície správne). A to aj po r. 1933, keď vykonalo tzv. definitívne mapovanie celého územia, v názvosloví mnohé ako pri III. mapovania z 2. pol. 19. st. Dôvodom zrejme mohlo byť šetrenie nákladov a ani copyright už Ferenc Jožkovi nebolo treba hradiť.
Tie staré vojenské mapy je možné nájsť:
oldmapsonline.org/…/Banska_By…
Porastová mapa (ako všeobecne akékoľvek špeciálne tematické mapy) je topograf. obsahom len odvodenou zo zákl. mapy, i čo sa týka názvoslovia. Odlišnosti teda len v tematickej nadstavbe.
Civilné map. diela VKÚ (a zrejme ešte v širšej miere ďalších tvorcov už z digitálnej éry) treba brať za relevantné len v intenciách zdroja - voj. topografických máp, samozrejme s aplikáciou názvoslovnej štandardizácie. Voj. topografická služba ani v čase ČSĽA či aj ASR názvoslovie prakticky nijak neobnovovala od prevzatých starších mapovaní, resp. pre nich pôvodného z 50-tych r. Mnohé map. listy neboli ani topograficky obnovené (osobitne práve tie z hôr mimo sídiel či strateg. území), len technicky - tj. kartografickým vydaním s minim. obnovou "od stola". Tá zahŕňala po r. 95 už aj zákonom stanovenú štandardizáciu.
Tak na tur. mapách VKÚ len príp. iniciatíva kolektívu autorov okolo p. Rumla a Šíra z KST a ďalších, čo spracovávali primárne turist. nadstavbu a text. časť (tak aj sám autor článku na niekt. tituloch) príp. samotného techn. redaktora VKÚ.
No do topografie sa vo všeobecnosti nezasahovalo, len samozrejme pri aktualizácii rôznych prvkov, ktoré mali nejaký turist. význam.
Btw z tejto harmaneckej "dielne" sa mi viac páčila edícia KČT, kde p. Rohlík sa vydal podľa mňa efektívnejšou cestou použitím pôv. voj. kartograf. diela (viac-menej len s istou generalizáciou - redukciou počtu výškových bodov), no samozrejme tiež aj s pridaním nejakej obnovy topograf. obsahu, napr. nových stavieb komunikácií apod. Vydanie VKÚ zase síce mohlo poskytnúť priestor aj na mapovú obnovu napr. dosť problematických komunikácií dôležitých pre pohyb turistu (nespevnené cesty, chodníky atd.). No finančne to by bolo neúnosné, tak sa jednalo len o ich prekreslenie podľa topogr. máp, no s významnou generalizáciou. Jedine sa mapovala turist. nadstavba pri edícii 1.25 tis. (i to dosť povrchne). To len na okraj, keď sa v rôznych diskusiách tu na hiking spomínali.
O samotnej kóte 1595: bola minimálne od zač. zákl. topografického mapovania z 50-tych r., tj. na civil. zákl. mape 1:10tis či zákl. voj. topografickej 1:25tis. Ale na kóte 1592 (Ostredku) je významný geodetický bod, ktorý pre konštrukciu trigonetrickej siete bol prakticky výhodnejší než 300 m. vzdialená susedná vyššia kóta (tých prípadov na Slovensku je viacero, z blízkych pohorí napr. Flochová v Kremn v., či nízkotatr. Chabenec).
I preto sa práve aj na generalizovaných mapách práve uvádzal len Ostredok, nakoniec v turistických má pri vedení TZT osobitný význam. Podobne zrejme ani pre kataster táto kóta nemala prakticky nijaký význam.
Tak už či je to samostatný vrchol od Ostredku s rozdielnym názvom, v hôľnych pohoriach nebýva tak často ako v členitejších skalnatých. Ale to vyplýva, ako aj autor správne naznačuje, s pomenovaním od obyvateľov z tej či onej strany. A tak takto blízkych vrcholových názvov poznáme neúrekom. Mnohé aj vzdialenejšie sú viazané aj na jednotný základ (ako napr. NT Chochule či ZT Bystrá), zrejme tak bolo práve aj preto, že ich spoločne obsiahol jeden pohľad zdola a len niekedy z jednej strany. Lebo samozrejme ani štandardizované názvoslovie nijak nesúvisí s orografickým vymedzením, jedná sa len o vžité názvoslovie, ktoré sa štandardizuje, tj. vyberá sa príznačnejšie a v súlade s pravopisom (napr. Ostrô archaizmom vs. Ostré).
Každopádne je každé detailné pomenovanie vždy prínosné (a nielen pre turistov, horolezcov).
Čo sa týka veľkosti záberu štandardizovania názvov, autor nespomína publikačne detailnejší zdroj, tj. okresné vydania (v územno-správnom delení do r. 96). Síce ani mne aktuálne nie známy dotknutý martinský či liptovskomikulášsky, ale je skôr pravdepodobné, že vôbec predmetný vrch neobsahovala a možno aj podobne ten pomiestny názvov z vých. kotla. Tých názvov tam všeobecne je pomerne málo.
Takže občianska iniciatíva "zdola", čo je nakoniec len lepšie. I keď samozrejme to chce časom "posvätenie" od Názvoslovnej komisie ÚGKK, nakoľko i geograficky to má význam.
Čo sa týka jej nekomunikácie, žiaľ nič nevýnimočné a typické pre štátnu správu. Časy, keď jej predsedom bol p. Majtán (90-te r., btw práve rodák z Turca), sú už preč, len on zrovna bol v tomto zanietený a za ním je aj gro práce základov v tejto oblasti aj v legislatíve (prísl. zákon z r. 95). Tak len na okraj to, že štandardizácia názvoslovia prebieha v 5-roč. cykloch (to má medz. kontext zmluvnými krajinami UNESCO, edične cyklus rokov 2010, 2015 atd., tj. aj obnova publikácií). Neviem, či autor šiel výhradne cestou priamo na NK ÚGKK, lebo práve v miestnych názvoch sú zásadným poradným zborom príslušné katastrál. odbory OÚ. Možno tu by bola cesta "schodnejšia", neviem :-).
v sobotu sme boli na bikoch, stretli sme partiu, ktorá osadila turistický smerovník, pár metrov od vrcholu, takze sme sa museli stretnút. inak vdaka. tato čast VF je fakt nádherná.
ďakujem Vám za ťažku prácu. Urobili ste to pre nás (boli sme medzi prvnimi turistami na vrchole). Srdečne zdravím!
Za všetkych, ktori miluju tuto cast Velkej Fatry, ako aj vsetkych turistov, ĎAKUJEM!!! Skvela praca, ako aj clanok... ;)