Prejdi na obsah

Hiking.sk
Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vriace fórum

Diskusná téma Strašidelné miesta v horách

Diskusná téma Strašidelné miesta v horách

Myslím, že takto definovaná téma tu ešte nie je. Ak sa mýlim, ospravedlňujem sa. Príbehy o horskom hoteli postavenom na mieste indiánskeho pohrebiska, o horských chatách na ktorých straší, alebo o opustených banských štôlach v ktorých záhane miznú ľudia sú známe. Existujú podobné miesta aj v slovenských horách?

V Tatrách má údajne existovať miesto, ktoré vás núti k skoku do prázdna. Dávnejšie mi o ňom rozprával starší obyvateľ Novej Lesnej. Z detstva a mladosti poznal ešte starých horských vodcov z obdobia spred roku 1918 a z prvej republiky. Oni údajne nazývali toto miesto "Duch skoku." Že ak na ňom stráviš určitý čas, nejaká neznáma sila ťa donúti skočiť zo skaly dole. Starí horskí vodcovia o tom údajne rozprávali takýmito slovami: "Je krásny deň, práve si vyšiel hore a tak sedíš, kocháš sa výhľadom a je ti dobre. Nad hlavou modrá obloha, priezračný vzduch, hory všade navôkol. Keď však sedíš príliš dlho, pohoda sa stratí a nastúpi iný pocit. Začne ťa ťažiť na prsiach, tlak cítiš akoby aj v hlave. Na hlbinu pod sebou sa zrazu dívaš inak - už to nie je kus nehostinného, cudzieho terénu. V mysli ti začne hrať nejaká neznáma melódia, pristúpi k okraju zrázu a dívaš sa dole. Je to tvoja skala, blízka a príjemná. A začneš mať rád aj hĺbku pod sebou. Až tak, že sa posledný krát pozrieš na oblohu nad hlavou, roztiahneš ruky a skočíš. Nemôžeš sa tomu ubrániť. Rozbité telo potom nájdu v zráze pod skalou. Ak vôbec ho nájdu."

Toto je sprostredkované rozprávanie starého pána, tak ako si ho pamätal zo "skaziek" starých horských vodcov. Ani za nič ale nechcel povedať kde sa "Duch skoku" vlastne nachádza. Možno to sám presne nevedel. Ja osobne sa domnievam, že by mohlo ísť o oblasť Studených dolín, resp. Slavkovského štítu. Novolesniansky vodcovia mali "revír" vo východnej časti Tatier. Ak predpokladáme, že tam došlo k nevysvetliteľným úmrtiam, malo by ísť o lokalitu, ktorú navštevovali ľudia častejšie (aj keď v tých časoch to bolo jednoduchšie ako dnes. Pohyb v Tatrách sa neviazal prísne na značené chodníky, pre turistov bolo otvorené prakticky všetko). A možno je to všetko len dávno zabudnutá legenda, ktorú si starí vodcovia vymysleli, aby mali pri túrach o čom rozprávať turistom :) Neviem.

Poznáte aj vy podobné miesta, resp. rozprávania o nich? Ja som z Popradu a všeličo sa hovorilo aj o Kozích chrbtoch. O streľbe v okolí horárne Vápenica, o nemeckých výkrikoch desiatky rokov po vojne, o náreku, ktorý počuť v zavýjaní vetra :)

Monolit

V Tatrách je ešte jedno miesto, kde síce nie sú zaznamenané žiadne negatívne javy a udalosti, ale može mať zvláštne genius loci. V roku 1917 začali stavať sanatórium v Novom Smokovci a údajne na stavbe pracovali aj vojnoví zajatci (Nový Smokovec vtedy ako rehabilitačnú bázu využívala rakúsko-uhorská armáda a na rôzne pomocné práce zrejme boli určení zajatci z ruskej a srbskej armády). Veľa z nich údajne zahynulo na nejakú nákazlivú chorobu (možno úplavicu), niektorí zrejme aj pri stavbe sanatória. Zajatci boli pochovaní niekde v miestach nad Novým Smokovcom. Kde, to dnes už nie je známe, pretože hroby pravdepodobne po roku 1945 zanikli. Ak neboli zlikvidované pri neskoršej výstavbe, tak pravdepodobne sú pozostatky týchto zajatcov stále niekde nad Novým Smokovcom. Ak by sa lokalita podarila identifikovať, celkom by si zaslúžili aspoň jednoduchú spomienkovú tabuľu.

Merhorn

rastaman vibrations ooo yeaah :)
Pani, je to len o tom co mate v hlave. Strach si generujeme sami, ci uz dobrovolne alebo obcas aj mimovolne :)
Ale ano, na prijemne vecerne posedenie pri ohniku je to fajn tema :)

Monolit

Merhorn: tak jasné, že strach si vytvárame sami. Ale niektoré miesta môžu mať zvláštne vibrácie :)
Mimochodom na legende o "Duchovi skoku" je pekne vidieť ako sa mení kolektívne vedomie ľudí v dejinách. Po roku 1945 sa totiž v Novej Lesnej kompletne vymenilo obyvateľstvo. Nemci ušli, alebo boli deportovaní a noví ľudia (Slováci, Gorali a Cigáni) netušili nič o príbehoch starých nemeckých horských vodcov :)
Inak, teraz som čítal, že za starých čias nemali vodcovia bohvieaký žold, a tak možno v očakávaní vyššej odmeny od turistov im vykladali strašidelné historky z tatranských dolín a kopcov :-D

Merhorn

monolit, ved jasne. preto som napisal, ze tieto pribehy maju naj caro vecer pri ohniku. vtedy to ma uplne inu atmosferu a oziva genius loci :)

Possum

Paradna tema. Lubim.

Mozem este rozsirit o podtemu?

Je aj vela miest v horach, kde sice nestrasi, ale posobia tiesnivo a clovek tam radsej zrychly krok.

U mna to je stupanie na Klak vo Velkej Fatre. Strasiedelna cast je, ked stupate hore Klackym potokom (ja tak robievam, bo ta zelena znacka pri potoku mizne a uz som tam bol x-krat, nikdy som ju nenasiel).

Je tam vzdy chladno (aj cez 37 stupnove horucavy), strmo a mokro. Kracate v zlabe, co posobi tiesnivo. Ide sa v potoku, takze treba davat pozor pod nohy a ked obcas clovek pozre hore, vidi iba strminu, ktora nie a nie koncit. Vsade naokolo fatransky prales bez zasahu ludi. Vo mne vzbudzuje pocit, ze sem by som asi isiel zakopat mrtvolu, keby na to prislo a nikdo by ju nikdy nenasiel. Pocit velkej vzialenosti od civilizacie.

Ak padne hmla, tak sa tiesniva atmosfera este vystupnuje. Uzasne miesto. Davam aj fotku do galerie. Nevystihuje atmosferu uplne, ale aspon na aku-taku predstavu:

hiking.sk/…/velka_fatra_a_cho…

Prosim, prosim, napiste aj Vy, ak mate svoje strasidelne miesta. Hrozne rad by som sa isiel pozret.

Monolit

possum: no, tá fotka je temná, tiesnivá a pochmúrna dosť, to teda hej :)
Na mňa tak pôsobila Tomanova dolina, kým bol ešte otvorený chodník. Raz sme tam boli, chuchvalce hmly z ktorých sa vynárali skaliská, temný mokrý les, nikde ani živáčka, hlások, zvuk :-D
Ale raz som sa bál aj v Zoborských vrchoch nad Nitrou. Nocoval som súbežne s Lyžiarskou lúkou v lese smerom na Podhorany. Neviem prečo, ale nevydržal som tam a úplne temným lesom som "klopýtal" na druhú stranu hrebienka otočenú smerom k Nitre. Tam som zaspal prakticky okamžite :))

Possum

MONOLIT: Tomanovskou Dolinou som schadzal z hrebena v jedno slnecne rano. Ale jesenne rane slnko z nej spravilo krasne a utulne miesto. Viem si ale predstavit, ze za spravneho pocasia... - tiez tam clovek chyta ten pocit, ze je tam prislis ticho a ze je to velmi daleko od ludi. Paradny tip :)

Monolit

Hej, od počasia mnoho závisí :)
Pravidelne chodím behať do lesa ktorým prebieha cyklistický chodník z Novej Lesnej do Smokovca. Počas slnečného, krásneho dňa sú úžasné výhľady na Tatry. Les dýcha pokojom a akoby radosťou. Stretávm tam zver, jelene, srny, videl som aj diviaky, alebo napr. včera líšku :)
Raz som ale bol behať počas daždivého, hmlistého dňa. Pocity diametrálne odlišné: nehybný les, obloha nasiaknutá vodou akoby padala na človeka. Keď praskla vetvička, bolo to počuť na desiatky metrov ďaleko :) veru, vtedy som sa počas behu neraz obzrel za seba a ak by niekde blízko mň vybehla srna, tak sa tam asi pototo :-D no, všetko je v hlave...

Turista222

Veľa takých miest je aj v okolí Poľany, Kremnických vrchov, Vtáčnika či Štiavnických vrchov. Zvláštne pocity ešte znásobuje hmla, mrholenie, či dážď.

Tarazed

Ta ja si myslim, ze netreba ani strasidelne historky, i ked ich ako kazdy rad citam...

No vacsina z nas , teda i vratane mna je priposrata, uz len ked kraca nocnym hustym lesom :D Vtedy citit aku moc ma kazda noc v lese :D Neviem jak vy, ale trebars na byvak si vzdy radsej vyberiem cistinku, lucku, najlepsie holy vrchol kopca, jak nejaky husty les :D

Tarazed

Pardon, chcel som napisat biuvac, ale potom som si spomenul na nasu obyvacku ... :P

Pridaj reakciu

Pridaním diskusného príspevku súhlasíte s podmienkami použitia hiking.sk.

Vriace fórum