Tie burky asi fakt v posledných rokoch prichadzaju skor. Nam sa uz v Tatrách parkrat osvedcilo absolvovat turu az po burkach. Ked sme niekedy medzi 14:00 - 15:00 zacali, okolo 21:30 sme boli v pohode naspat - v podstate za svetla. Dobry vzduch, burky vyburene, malo ludi, zapad slnka... parada

Pri burke sa doporucuje nebehat, vraj to pritahuje blesk, nejakou ionizaciou vzduchu, ale neviem, ci je to pravda. Asi to nie je zly napad ist az po burkach, ale mozno treba pocitat aj nejakym bivakom

Bluehen: kvalitu pomocky meriac pomocou vahy a ceny? To su zaujimave kriteria. Ja ze funkcnost je na prvom mieste. K veci: nasmeky su dobre vtedy, ked je cisty lad (alebo firn tomu sa bliziaci) ako napriklad na prelome rokov v Tatrach. Na letne snehove polia je to nanic. Turistovi lepsiu sluzbu z pohladu bezpecnosti urobi turisticky cakan a VhT turista alebo horolezec ma mat naozajstne macky v batohu bez pardonu.

Cyro: ano, je to dobra taktika ako sa vyhnut davom. Ja som zatial vacsinou aplikoval skutocne skory start tak, aby som okolo obeda bol uz na zostupe a pripadna burka ma chytila bud hlboko v doline alebo idealne na chate pod strechou s pivom v ruke :-)

Ano je to dobra taktika, pouzitelna vsak len pri casovo kratsich turach. Ak chces ist dlhu a tazku turu (nebodaj liezt) neostava nic ine len cakat na vhodne pocasie.

Ja sa to snazim naplanovat presne tak, ako pise aj Lubo. Ucim to tak vsetkych, co idu so mnou. Ale spachtosom zial casto nerozkazes :).

V lete byvame dost v Tatrach a naozaj boli tyzdne, ze burky vystrajali medzi 11 a 14 hodinou.

Ako napr aj dnes :)

Mam na mysli napr okruhy cez priecne sedlo, bystru lavku a podobne, ktore zdatnejsi turista za tych 6-7 hodin zvladne. No a cas na dlhsie tury, hrebenovky, prespania prichadza koncom augusta, idealne v septembri

Mnohi robia take tury ale vo VH prostredi a viacdnove a prespia na chate. Trcat na nejakej pol dna aby sa vyho burke nie je kazdemu po chuti.

bluehen ked je burka tak je dobre sa skryt, ale podstatne je kde... Pod soliterny strom asi nie, pod plytky previs tiez nie, lebo takym sposobom ta akurat moze trafit prud. Ak sa chces schovat tak najlepsie do lesa, alebo ked uz pod skalu tak to musi byt hlbsia jaskyna s vysokym stropom... nechcem uvdzat rozmery ale daju sa na nete najst bezpecne skalne ukryty (vzdialenost a vyska) kde by ta blesk beziaci po povrchu skaly nemal uz trafit.

rast behat sa nema nie koli ionizacii :D Ale koli spominanemu krokovemu napatiu. Blesk sa po udere do zeme siri aj v zemi kym sa rozptyli. Ked budes utekat, tak cim je vacsia vzdialenost medzi nohami, tym vacsie napatie tam je tzv. krokove napatie, takze dostanes vacsiu ranu ked budes robit napr snuru ako ked budes stat s nohami pri sebe.

Tak pokial viem, tak ked behas, tak mas na zemi vzdy len jednu nohu, inak je to chodza. Takze z tohoto dovodu by krokove napatie vzniknut vobec nemalo...Ale to je jedno. Mne neslo o krokove napatie, ale o to, ze pohyb pritahuje blesk. Aspon tak som to niekde cital. Neviem, co tu vsetci maju s krokovym napatim, podla mna to nie je hlavny dovod a ani hlavny problem, i ked niekto si to urcite nemysli.

tarazed ale ked bezis tak zvacsa nemas naraz na zemi obe nohy ale vzdy je jedna vo vzduchu a tam krokove napatie asi nehrozi. ionizacia je asi dolezitejsia ako si myslime. minuly tyzden som siel jednym lesom a siel som okolo spaleneho zlomeneho stromu (evidentne od blesku) a trochu ma prekvapilo, ze to bol taky mensi strom v hustejsom smrekovom lese a okolo neho boli ovela radovo aj tri styri krat vyssie stromy ako tento a predsa tu hlavnu ranu schytal on.
poznam jedneho elektrikara, ktory staval blezkozvody na lomnicaku a napriek vsetkym profesionalnym poznatkom a skusenostiam dost dlho tahali s bleskami za kratsi koniec. on ako jeden z najskusenejsich ludi z tejto branze sam hovori ze problem je v tom, ze blesky nepoznaju nase fyzikalne zakony, ktore sme si definovali. treba mat hlavne stastie a burkam sa vyhybat

Pravym dovodom je skutocne krokove napatie, pretoze pocas behu sa vzdy mozes dotykat aj oboma nohami zeme resp. ked trebars bezis mokrou lukou tak si pocas behu takpovediac pernamentne spojeny vodivo so zemou oboma nohami... To co pisete nie je argument, pretoze ci sa pohybjete ci nie, ste vzdy rovnako nabiti ako i vase okolie spojene so zemou ci chcete ci nie, ci stojite ci nie, jednoducho ste uzemneni, lebo cely vas naboj sa odvadza do zeme ...

Ak utekate tak jedna z noh sa nedostane extremne vysoko nad zemsky povrch cize stale moze teoreticky aj preskocit iskra (co vsak neviem povedat nakolko je pravdepodobne) alebo ako som vyssie povedal.

Inac s tym lomnicakom sa dlho tahalo za kratsi koniec prave koli tomu, ze zula nie je vodiva a ten blesk co tresne do observatoria nebolo kam odviest .. preto sa tahali velke kable az dole do tatranskej lomnice. Ak pojdete na skalnate pleso alebo do lomnickeho sedla, mozete si ich aj vsimnut.

PS ak ste presvedceni ze sa mylim a ze pravdu mate vy, tak mi ju prosim zdovodnite lepsie, ako "niekde som cosi cital /pocul" lebo to nie je argument.

Este len dodam. Povedzme, ze by ten mechanizmus ionizacie fungoval ako hovorite, so vzduchom ... To znamena, ze pocas utekania sa zrazam s molekulami, ktore by mi trebars brali alebo davali nejake elektrony, cim by ma nabijali ... Vsetok prebytocny naboj by tym padom bol okamzite odvedeny do zeme, cize vysledny efekt by bol zasa nulovy. Rovnaky efekt ako ten ktorym argumentujete nastava pocas tzv. hulavy (intenzivny predburkovy vietor, ako dosledok velkeho gradientu tlaku v burkovom mracne). Vtedy staci aj stat na mieste a rovnako okolo vas obteka vzduch ktory vas vie ionizovat :D

@rast, rc1, a podobní:
S krokovým napätím je to podobné ako so státím pod stromom. Blesk síce zasiahne strom, ale ak od neho nie si dostatočne vzdialený, preskočí/rozvetví sa AJ VZDUCHOM a zasiahne aj teba. Rovnako výboj zo zeme preskočí aj do zdvihnutej končatiny, lebo vdialenosť zeme od topánky vo vzduchu je minimálna = nedostatočná. Ani topánky nie sú dostatočný izolačný prvok. Odpor človeka je proste stále natoľko menší ako odpor zeme, že výboju sa jednoducho oplatí skrz "vodivý most" na človeka preskočiť.
Zhrnul by som to ale asi takto s jedným myslím dosť závažným a osvedčeným argumentom. Ak chcete, môžete veriť fyzike a jej zákonom, ktoré na Zemi fungujú odpradávna. Ak nie, verte všetkému čo sa šuchne naokolo a dúfajte, že niekto tú fyziku raz prepíše podľa toho čo sa dopočujete. V tom druhom prípade prajem príjemné čakanie a málo zažitých nebezpečných situácii počas búrok.