ja nespochybnujem krokove napatie, ale jeho precenovany vyznam. To je cele. A kedze ta podrazka teda neizoluje, takze je vodiva? Nezvysuje odpor? O zasiahnuti mnohopocetnych skupin som este nepocul, ale moze to tak byt, skus uviest nejaky pripad, alebo odkaz. Ja nic tvrdohlavo nepovazujem za ochrancu ani izolant, ja som chcel len naznacit, ze krokove napatie nie je tak jednoduche, ako sa popisuje...O tom pohybe to bola nejaka studia, ktora to nejak mala potvrdit, ja som sa na to len pytal. Osobne povazujem za najlepsie sa vyhnut burke, alebo sa schovat, na tom sa snad zhoduju bez vyhrad vsetci.

@PaliT:
To úplne hlavné presvedčenie je pre mňa v tom, že výber tej vhodnejšej geografickej konfigurácie sa nemá robiť "rýchlym útekom", ale už oveľa skôr pred samotným príchodom búrky na základe vopred pozorovateľných príznakov. Ako bolo uvedené, vznik/príchod nie je zo sekundy na sekundu búrky a človek tak vždy má dosť času tie príznaky rozpoznať a vzápätí na ne patrične zareagovať.

Praxou ťažko potvrditeľné alebo vyvrátiteľné? Čo tie množstvá prípadov, ktoré sa stávajú? Šírenie výboja a teda aj krokové nápätie ja vôbec nepovažujem za natoľko neprebádanú a v praxi neoverenú vedu, ako sa to zdá tebe (viď mnohé prípady zasiahnutí mnohopočetných skupín, typicky napr. počas futbalových zápasov, apod.). Topánka, ktorú ty tvrdohlavo považuješ za "ochrancu" ťa 1. neizoluje a 2. nezvyšuje tvoj odpor natoľko ako si to ty predstavuješ.
Pozri sa, bavíme sa tu každopádne o určitej miere pravdepodobnosti, čiže o minimalizácii rizika, nie o jeho úplnej eliminácii.
A potom, každý aj tak v konečnom dôsledku uverí len tomu čomu chce. A takisto to bude aj v prípade tejto diskusie.

Osobne som veľmi skeptický k tvrdeniam, že pohyb človeka zvyšuje šancu zásahu bleskom. V prvom rade zemský povrch nie je homogénny, okrem ionizácie pochádzajúcej z narušeného elektrického poľa napr. z trčiacich stromov zohráva rolu aj rozličná vodivosť podkladu (obsah kovov v podloží, vlhkejšie miesta, atď.). Tieto faktory by mali znamenať pre blesk omnoho silnejšiu tendenciu na zásah, ako kráčajúci človek, či telo všeobecne. Ani si neviem predstaviť čo by ionizáciu u kráčajúceho človeka vyvolávalo – trenie podrážok? Trenie o vzduchové molekuly?

Blesky som videl veľakrát zblízka, 2x ma aj trafilo, na elektrofakulte sme dokonca robili experimenty s výbojmi vysokého napätia a to všetko ma vedie k presvedčeniu, že zostávať na nevyhovujúcom mieste je omnoho nebezpečnejšie, ako rýchlo utiecť do vhodnejšej geografickej konfigurácie, teda najmä do hĺbky nejakej doliny.

Vstko je to len teoretizovanie, od preskoceni iskry cez nohu nad terenom, az po ionizaciu. Ionizacia naozaj moze vznikat pri behu a trenim molekul, tak to bolo v clanku, ako to funguje v praxi a ci je to dolezite je druha vec. Podla toho, co tu pises , ti moze preskocit vsetko vsade. V burke predsa nechodis bosy...topankou sa ti odpor zvysuje...a to samozrejme nepisem preto, ze by som to chcel skusat. Uplne tak iosto by som nechcel skusat byt schuleny alebo mat nohy pri sebe pri burke. jedna vec je teoreticka fyzika a druha strana je experimentalna fyzika a to, ako sa to chova v praxi. Chcel by som ta vidiet, ze vysvetlujes blesku po tom ako si dostal ranu, ze vsak udriet nemal, lebo si nemal krokove napatie, lebo ze si sedel schuleny, alebo ze preskocit iskra mala, atd. Proste jedina bezpecna vec je ta, ze sa do burky nedostanes, alebo sa schovas niekam, kde ta to zasiahnut nemoz, napr. nieco co funguje ako faradayova klietka. To vseko okolo su len teorie, praxou tazko potvrditelne alebo vyvratitelne. naviac, ked blesk udrie do zeme, tak blesk ma casto hlavny vyboj a vedlajsi, ako budes vediet, ze ta nezasiahol ten vedlajsi a nebolo to to krokove povestne napatie?

@rast, rc1, a podobní:
S krokovým napätím je to podobné ako so státím pod stromom. Blesk síce zasiahne strom, ale ak od neho nie si dostatočne vzdialený, preskočí/rozvetví sa AJ VZDUCHOM a zasiahne aj teba. Rovnako výboj zo zeme preskočí aj do zdvihnutej končatiny, lebo vdialenosť zeme od topánky vo vzduchu je minimálna = nedostatočná. Ani topánky nie sú dostatočný izolačný prvok. Odpor človeka je proste stále natoľko menší ako odpor zeme, že výboju sa jednoducho oplatí skrz "vodivý most" na človeka preskočiť.
Zhrnul by som to ale asi takto s jedným myslím dosť závažným a osvedčeným argumentom. Ak chcete, môžete veriť fyzike a jej zákonom, ktoré na Zemi fungujú odpradávna. Ak nie, verte všetkému čo sa šuchne naokolo a dúfajte, že niekto tú fyziku raz prepíše podľa toho čo sa dopočujete. V tom druhom prípade prajem príjemné čakanie a málo zažitých nebezpečných situácii počas búrok.

Este len dodam. Povedzme, ze by ten mechanizmus ionizacie fungoval ako hovorite, so vzduchom ... To znamena, ze pocas utekania sa zrazam s molekulami, ktore by mi trebars brali alebo davali nejake elektrony, cim by ma nabijali ... Vsetok prebytocny naboj by tym padom bol okamzite odvedeny do zeme, cize vysledny efekt by bol zasa nulovy. Rovnaky efekt ako ten ktorym argumentujete nastava pocas tzv. hulavy (intenzivny predburkovy vietor, ako dosledok velkeho gradientu tlaku v burkovom mracne). Vtedy staci aj stat na mieste a rovnako okolo vas obteka vzduch ktory vas vie ionizovat :D

Pravym dovodom je skutocne krokove napatie, pretoze pocas behu sa vzdy mozes dotykat aj oboma nohami zeme resp. ked trebars bezis mokrou lukou tak si pocas behu takpovediac pernamentne spojeny vodivo so zemou oboma nohami... To co pisete nie je argument, pretoze ci sa pohybjete ci nie, ste vzdy rovnako nabiti ako i vase okolie spojene so zemou ci chcete ci nie, ci stojite ci nie, jednoducho ste uzemneni, lebo cely vas naboj sa odvadza do zeme ...

Ak utekate tak jedna z noh sa nedostane extremne vysoko nad zemsky povrch cize stale moze teoreticky aj preskocit iskra (co vsak neviem povedat nakolko je pravdepodobne) alebo ako som vyssie povedal.

Inac s tym lomnicakom sa dlho tahalo za kratsi koniec prave koli tomu, ze zula nie je vodiva a ten blesk co tresne do observatoria nebolo kam odviest .. preto sa tahali velke kable az dole do tatranskej lomnice. Ak pojdete na skalnate pleso alebo do lomnickeho sedla, mozete si ich aj vsimnut.

PS ak ste presvedceni ze sa mylim a ze pravdu mate vy, tak mi ju prosim zdovodnite lepsie, ako "niekde som cosi cital /pocul" lebo to nie je argument.

tarazed ale ked bezis tak zvacsa nemas naraz na zemi obe nohy ale vzdy je jedna vo vzduchu a tam krokove napatie asi nehrozi. ionizacia je asi dolezitejsia ako si myslime. minuly tyzden som siel jednym lesom a siel som okolo spaleneho zlomeneho stromu (evidentne od blesku) a trochu ma prekvapilo, ze to bol taky mensi strom v hustejsom smrekovom lese a okolo neho boli ovela radovo aj tri styri krat vyssie stromy ako tento a predsa tu hlavnu ranu schytal on.
poznam jedneho elektrikara, ktory staval blezkozvody na lomnicaku a napriek vsetkym profesionalnym poznatkom a skusenostiam dost dlho tahali s bleskami za kratsi koniec. on ako jeden z najskusenejsich ludi z tejto branze sam hovori ze problem je v tom, ze blesky nepoznaju nase fyzikalne zakony, ktore sme si definovali. treba mat hlavne stastie a burkam sa vyhybat

Tak pokial viem, tak ked behas, tak mas na zemi vzdy len jednu nohu, inak je to chodza. Takze z tohoto dovodu by krokove napatie vzniknut vobec nemalo...Ale to je jedno. Mne neslo o krokove napatie, ale o to, ze pohyb pritahuje blesk. Aspon tak som to niekde cital. Neviem, co tu vsetci maju s krokovym napatim, podla mna to nie je hlavny dovod a ani hlavny problem, i ked niekto si to urcite nemysli.

bluehen ked je burka tak je dobre sa skryt, ale podstatne je kde... Pod soliterny strom asi nie, pod plytky previs tiez nie, lebo takym sposobom ta akurat moze trafit prud. Ak sa chces schovat tak najlepsie do lesa, alebo ked uz pod skalu tak to musi byt hlbsia jaskyna s vysokym stropom... nechcem uvdzat rozmery ale daju sa na nete najst bezpecne skalne ukryty (vzdialenost a vyska) kde by ta blesk beziaci po povrchu skaly nemal uz trafit.

rast behat sa nema nie koli ionizacii :D Ale koli spominanemu krokovemu napatiu. Blesk sa po udere do zeme siri aj v zemi kym sa rozptyli. Ked budes utekat, tak cim je vacsia vzdialenost medzi nohami, tym vacsie napatie tam je tzv. krokove napatie, takze dostanes vacsiu ranu ked budes robit napr snuru ako ked budes stat s nohami pri sebe.

Mnohi robia take tury ale vo VH prostredi a viacdnove a prespia na chate. Trcat na nejakej pol dna aby sa vyho burke nie je kazdemu po chuti.

Mam na mysli napr okruhy cez priecne sedlo, bystru lavku a podobne, ktore zdatnejsi turista za tych 6-7 hodin zvladne. No a cas na dlhsie tury, hrebenovky, prespania prichadza koncom augusta, idealne v septembri

Ako napr aj dnes :)

V lete byvame dost v Tatrach a naozaj boli tyzdne, ze burky vystrajali medzi 11 a 14 hodinou.