Komentár
Lubo: Turistické značkované trasy Opravili sme chybu, ktora v niektorych pripadoch sposobovala naplanovanie trasy jednosmernym usekom v opacnom smere. Napriklad Klastorna dolina v opacnom smere …
+ 1922 ďalších príspevkovLubo: Turistické značkované trasy Opravili sme chybu, ktora v niektorych pripadoch sposobovala naplanovanie trasy jednosmernym usekom v opacnom smere. Napriklad Klastorna dolina v opacnom smere …
+ 1922 ďalších príspevkovK článku: Národný park Muránska planina otvoril nový chodník k syslovisku Biele vody
nová témaK článku: Kolkáreň Drienčany
nová témaMatobee k článku: Okruh sviežozelenou jarnou Burdou Gusto díky za upresnenie. :-)
+ 7 ďalších príspevkovPaliT k článku: O útulniach a ich obnove s Paľom Timkom Aktualizujeme zoznam darcov, veľmi pekne ďakujeme! 25,- Jitka Brzáková 100,- Vladislav Stanko 1700,- Nadácia Ekopolis 8,- Katka Filipka 75,- Peter Kmeťo (spolu …
+ 181 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Kto nás môže v prírode kontrolovať muž v sprievode psa, ktorý sa nachádzal mimo značeného turistického chodníka a to v období trvania sezónnej uzávery. tanap.sk/porusenie-pravidiel-…
+ 41 ďalších príspevkovK článku: Jaskyne Kremenie a Brložná diera, rozhľadne, Ondrašovské skaly a cyklovýlet Turcom
nová témaJana T. k článku: Via ferrata Megyer-hegy v skalách priamo nad jazerom na Zemplíne Krásne, zaujímavé miesta! Práve sme sa odtiaľ vrátili. :)
+ 5 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Nič je pre prírodu všetko (odomknutô) .... V Tatrách urobili protest po tom, ako už dvaja manažéri odmietli Tarabovo prepúšťanie dennikn.sk/…/?cst=111e714abb4…
+ 62 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Májový prechod Šípskej Fatry Pekne. Presiel som to uz cele, iba ta neznacena strecha na Cebrat od Z mi chyba. Obehal som co-to aj mimo chodnikov, kedze je tu vela paradnych bral.
+ 9 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Bivak na Sklenárovej lúke Pred mnohymi rokmi som spal na Sk-Pl hranici a v noci sa cosi motalo nedaleko stanu. Tiez to slusne funelo, ale v tych dobach nebolo este o medvedoch ani chyru …
+ 2 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Pribudol náučný chodník Kurinecká dubina pri Rimavskej Sobote Ta dubina je ozaj paradna.
+ 3 ďalšie príspevkyV.v.l.a.a.d.o.o k článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov Áno, jufema stojí a je vo výbornom stave.
+ 2 ďalšie príspevkyTomka k článku: Hláska na Kramárskom vrchu Anička, Heňo, Soňa, Martin, ďakujem za pristavenie.
+ 9 ďalších príspevkovAde.e k článku: Krížom cez Slovenské rudohorie (Kokava nad Rimavicou – Kopráš) Cize je na modrej TZT, hej? OK, dik. Ked som tade siel pred rokmi, tak to tam este nebolo.
+ 9 ďalších príspevkovMuska k článku: Salaš Obrubovanec Ten prameň sme si všimli keď sme šli okolo na bajkoch, chystáme sa ho ísť porobiť.. Vody je tam bolo dosť, len donesieme novú dlhšiu rúrku, aby sa dalo vyriešiť …
+ 162 ďalších príspevkovDaulagiri k článku: Tri Vody Prechádzal som okolo 1.5.2024, oddychoval a skrýval som sa tu pred silným slnkom. Prístrešok je pekný, na spanie len v núdzi, ale pred dažďom by mal ochrániť do …
nová témaDexter K k článku: Poľovnícka chata Vartáš Stav k 7.5. 2024 Terasa je stále na tom zle, treba opatrne cez ňu. Všetky okná sa dajú zavrieť. Aj okenice dať. Dve izby ideálne na spanie aj int. dvere sa dajú …
+ 10 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Fjällräven Kaipak 28 a 38 – dva nenápadné batohy niečo aj o školských taškách closer.sme.sk/…/logo-polarnej…
+ 20 ďalších príspevkovAde.e k článku: Ján Budaj o tom, či je medveďov priveľa a o výjazdoch na horské chaty Zaujimava informacia ohladom toho medveda z Talov a najma, ak to bol on, co nahanal tu Bielorusku.
+ 118 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Verejná doprava a turistika (1. časť) - história
Diskusná téma K článku: Verejná doprava a turistika (1. časť) - história (strana 3)
Spomínam si na nejaký prastarý článok v Krásach Slovenska, kde Miloš Janoška popisoval ako býval v Žiline a keď chcel ísť na turistiku do Vrátnej, tak okrem samotnej túry bolo ešte potrebné prirátať aj trasu do Terchovej. Takže ak nemal šťastie na nejakého furmana, ktorý by ho vzal na voz, tak to znamenalo ešte dlhé kilometre v nohách navyše.
S verejnou dopravou je to dnes kadejaké. Uvažoval som o turistike s východiskom v Necpaloch s cieľom v Lipt. Revúcach (tam som chcel nechať auto) a previezť sa verejnou dopravou do Necpál, ale to je tak krkolomné, že som si to radšej vyhodil z hlavy. O nejakej cielenej doprave pre turistov radšej pomlčím. Opakom tohto trendu je hádam iba obnovenie vláčika do Plaveckého podhradia cez víkendy, tam sa aj v sobotu veru chystám.
Ja si ako decko pamätám že sme v 60-tych rokoch boli s rodičmi v Kvačianskej doline a viezli sme sa na autobusíku s "nosom" vpredu (asi Tatra 114).
A chcel som ešte spomenúť, že Julo Satinský v knižke Expedície spomína na autobus v sedle Burda.
Keď som išiel vlani Kvačianskou, videl som fotky autobusu na nejakom informačnom paneli. Ale ako to fungovalo, to si prisámbohu neviem predstaviť. Vraj v tom najstrmšom úseku bolo bežné, že cestujúci museli potlačiť.
rdbb: Je mozne, ze to bola iba V3S. Nie som pamatnik, takze iba reprodukujem, co som pocul v Kvacanoch a co som cital. Neskumal som ci islo naozaj o autobus.
Autobusová linka cez Kvačiansku dolinu sa síce spomínala na viacerých miestach, avšak nenašiel som žiadny relevantný zdroj potvrdzujúci jej existenciu, preto sa v článku o nej nezmieňujem. Ak sa jej existencia potvrdí, článok doplníme.
Len stručne k ostatnému, čo tu odznelo. Linka Banská Bystrica - Ružomberok bola skutočne koncesovaná už skôr, avšak v réžii súkromného dopravcu. Súkromníci prevádzkovali v medzivojnovom období rádovov viacej liniek než ČSD/ČSP. Problémom je, že je pomerne náročné dopracovať sa k vierohodným zdrojom o ich prevádzke, linky vznikali, zanikali a pomerne často sa menili. Komplexnejšie spracovanie činnosti súkromných dopravcov ešte len čaká na svoje spracovanie v budúcnosti.
ph: ja si veru nespomínam na linku autobusu z Kvačian do otvorenia novej cesty cez Matiášovce v r. 1986. Z Kvačian sa bez auta chodilo peši. Pre verejnosť bola len od(k) prvého ranného spoja k dispozícii služobná V3S so zakrytou korbou a lavicami pozdĺž (starším odvedencom známe počas ZVS).
Zážitok takéto cestovanie na celý život. No podobne ako studené autobusové prívesy či možnosť sa zviesť na mieste sprievodcu v RTO a ovládať stierač (deň detskej radosti :-). Či nakoniec v žel. vagónoch s pecou na uhlie atd. Ale dosť bolo spomienok.
Pekná práca. Dovolím si doplnenia, spresnenia čisto k uvedenému:
úvod: deľba výkonov verejná hromadná vs. individuálna automobilová je pre udržateľnosť dnes už určujúcou, nie iba výrazným prínosom. Že tak reálne nie je, je tristné.
v budovaní železnice v časoch Rak.-Uh. investične mali dosť silné slovo podnikatelia, politická moc bola viac koncesným úradom ako investorom (koncesne dokonca aj brzdou rozvoja, napr. spojenie RK-BB). Podobne mali veľké slovo mestá a všetci veľkí vlastníci pozemkov (čo tiež niekedy boli aj brzdou rozvoja). Ani geopolitické zmeny neboli nijak zásadnými, to skôr naopak len pri zániku prevádzky.
železnica bola proste výlučnou v doprave, tak sa aj celá infraštruktúra i v turistike odvíjala od nej (dobový realitný slogan: "škola a dráha v místě").
Podobne až do rozmachu indiv. automob. dopravy
bol vzťah turistika - verejná doprava iba nevyhnutným.
Úzkorozch. tratí by som ideou zaradil k samotným železniciam (nespájal s lanovkami). Nakoniec okrem techniky a koncesie mali podobný motív, ktorým prvotne nebola dopr. obslužnosť výhradne osob. dopravy. Až neskôr mali neskôr veľký význam i v turistike, samozrejme všeob. v osobnej doprave.
o systémovej dopr. obslužnosti možno hovoriť až od r. 1946, keď bola realizovaná až koncom 50-tych r.
autobus. doprava: napr. linka BB-RK bola koncesiou staršia, už od r. 1923. Za I. ČSR bol jej rozvoj naozaj silne orientovaný na "voľnočasové" aktivity, viac ako na dopr. obslužnosť obcí.
Spomenutý výpočet liniek do hôr nie je predimenzovaný, platil však len pár rokov do r. 1968, keď bola väčšina z nich už neverejnou. Konkrétne napr. N. Tatry, okrem doteraz existujúcich ostali do cca polovice 90-tych. r. len Železné, Jas. a Mošt. Kyslá. Iba bus z L. Hrádku na Č. Váh neviem, do r. 68 predsa obsluhovala PLŽ-ka až do L. Tepličky (aj keď ku koncu s verej. osobnou nie každý deň).
koordinácia & zmeny po N89: tá by mala mať výhradne platformu integr. dopr. systém so zákaznícky zaujímavou ponukou (súvis s úvodom). Ale to by nemohla absentovať dopr. politika, takže systém IDS ako švajčiarsky je v nedohľadne. Sme asi bohatší ako Švajčiari. Lebo primárny motív u nich pri jeho vzniku bolo šetrenie, oni vedeli už pred desaťročiami kalkulovať s externými nákladmu dopravy. U nás stále nie. Spomenutý (ne)súbeh výkonov bol proste ekonomickou realitou. Tá platí, síce v znamení komfortu v mierne pozmenej podobe, vo Švajčiarsku. Že sú aj vyspelejšie krajiny s horším prístupom (napr. Francúzsko mimo vlakov, autobusy v Pyrenejách i Alpách popoluškou), to iste nemôže byť argument.
Autorovi veľa zdaru v 2. časti. V boji s veternými mlynmi. Aj keď tými sme boli my všetci presadnutím do áut.
Pekny a zaujimavy clanok. Dnes uz tiez malokto tusi, ze autobus kedysi jazdil aj cez turisticky zaujimavu Kvačiansku dolinu, kym nepostavili cestu z Liptovskych Matiasoviec na Huty.
zastávku v Gaderskej doline si ešte pamätám. Fotili sme sa tam ako deti, lebo to už v tom čase bola rarita, že autobus chodí tak hlboko do doliny.