Komentár
Lubo k článku: Ako sa zbaliť na jednodňovú letnú túru v Tatrách V zozname je GoreTex bunda
+ 2 ďalšie príspevkyLubo k článku: Ako sa zbaliť na jednodňovú letnú túru v Tatrách V zozname je GoreTex bunda
+ 2 ďalšie príspevkyK článku: Dva dni v Malých Karpatoch – z Majdanu cez Slepý vrch na Jelenec a späť
nová témaDaulagiri k článku: Gola di Gorropu na Sardínii je najväčší a najhlbší kaňon v Taliansku Sestra bola kedysi s kamarátmi v tomto kaňone, takže odvtedy o jeho existencií viem. Na svete je toľko krásnych miest, ale nedá sa všetko pobehať. Vďaka za pode …
+ 3 ďalšie príspevkyPeter61: Himalaje - Everest trek - september 2009 Lenka Poláčková Vacvalová "Presne si pamätám, ako som si posledných 200 výškových dole opakovala: Už nikdy…,“ napísala ultrabežkyňa Poláčková na instagrame. Keď …
+ 81 ďalších príspevkovPavel Forgáč: Nová turistická útulňa Bol som pozrieť tú novú utulňu pri Sklenom. V podstate dvojička utulne v Uhornianskom sedle. Je tam aj elektrina a možnosť dobiť drobnú elektroniku. V blízkosti …
+ 121 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Východokarpatská magistrála - miesto, kde turistovi dávajú dobru noc líšky Ahoj, to je jasné každý podľa seba 🙂. Aj v knihe turistické magistrály, čo vychádza v týchto dňoch som ju rozdelil úplne inak. Inak moje prvé články tu vyzeral …
+ 6 ďalších príspevkovV.v.l.a.a.d.o.o k článku: Tri koruny, veselý cintorín, Kremnický štít a bralo Krasín zbgis.skgeodesy.sk/…/zakladna… Tiež by ma zaujímalo, na mape je Krasín
+ 2 ďalšie príspevkyPavel Forgáč k článku: Južnou časťou Považského Inovca s odbočkami Tono - túto veru nepoznám 😃. Ale raz som s**l za pňom a zrazu sa pri mne objavil ujo čo bol na hríboch. Nuž zmohol som sa len na dobrý deň 😄.
+ 6 ďalších príspevkovPeter61: vrtulnik na horach snažil sa pristáť (odomkn.) dennikn.sk/…/?cst=61764d69a6d…
+ 67 ďalších príspevkovFunTTomas k článku: Zaniknuté dediny (6) – Javorina Javorinská škola zanikla v roku 1972, náhodou som našiel zmienku v klenovskej kronike klenovec.sk/…/page-313.html#
+ 19 ďalších príspevkovMatobee k článku: Mičinské travertíny a ďalšie zaujímavosti v okolí Soňa pekná spoznávačka širšieho okolia Banskej Bystrice. Mičinské lúky sú veru parádne miesto. :-) Akurát je v okolí dosť medveďov. Kolegyňa stretla počas nedeľ …
nová témaK článku: Lovecká chata pri Deravej skale
nová témaGusto k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou EE, syn. Ja už som výbehový typ. Len vybehnem a zvalím sa.)) Preto by som už nedal také treky ako ty, alebo Maťo II.
+ 28 ďalších príspevkovPavel Forgáč k článku: Pečanské Myslím, že už je to jedno.
+ 3 ďalšie príspevkyMartin knor k článku: Z Podhorian do Horných Lefantoviec za históriou i tajomnými lesmi Tribeča Uvod nepoznam, hoci sa na tie male kopceky (Bahorce) chystam uz dlhsie. Zvysok mi je znamy. Ten mur bude pod zeleznicou. Podobne (hoci trochu vacsie) vidno na …
+ 1 ďalší príspevokMartin knor k článku: Jarná dvojdňovka Strážovskými vrchmi a rozkoš na Rokoši Pospomenuli ste mi vandrovku hrebenom: hiking.dennikn.sk/…/nitricke_… Ale odvtedy som bol v okoli Rokosa vela krat. Vzdusnou ciarou to nemam daleko.
+ 3 ďalšie príspevkyK článku: Altánok a základňa v Horšianskej doline
nová témaDaulagiri k článku: Z Čierneho Balogu na Zbojská cez Obrubovanec, Kysucu a Klenovský Vepor Maťo to bolo vtedy dokonalé načasovanie, stačilo pár sekúnd a úplne by sme sa minuli. Na bajku by som sem tiež rád zašiel, už som tie trasy obzeral, len to mám …
+ 23 ďalších príspevkovSona k článku: Štyri razy na októbrový Schneeberg: s deťmi od konečnej stanice zubačky Schneebergbahn Dakujem!
+ 4 ďalšie príspevkyLubo: TuristickaMapa.sk - fórum Aktualizovali sme vrstvu chranenych uzemii. Mozete si ju zapnut pomocou nastaveni mapy. maloplosne chranene uzemia: narodne prirodne rezervacie, prirodne reze …
+ 3329 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Verejná doprava a turistika (1. časť) - história
Diskusná téma K článku: Verejná doprava a turistika (1. časť) - história (strana 3)
Spomínam si na nejaký prastarý článok v Krásach Slovenska, kde Miloš Janoška popisoval ako býval v Žiline a keď chcel ísť na turistiku do Vrátnej, tak okrem samotnej túry bolo ešte potrebné prirátať aj trasu do Terchovej. Takže ak nemal šťastie na nejakého furmana, ktorý by ho vzal na voz, tak to znamenalo ešte dlhé kilometre v nohách navyše.
S verejnou dopravou je to dnes kadejaké. Uvažoval som o turistike s východiskom v Necpaloch s cieľom v Lipt. Revúcach (tam som chcel nechať auto) a previezť sa verejnou dopravou do Necpál, ale to je tak krkolomné, že som si to radšej vyhodil z hlavy. O nejakej cielenej doprave pre turistov radšej pomlčím. Opakom tohto trendu je hádam iba obnovenie vláčika do Plaveckého podhradia cez víkendy, tam sa aj v sobotu veru chystám.
Ja si ako decko pamätám že sme v 60-tych rokoch boli s rodičmi v Kvačianskej doline a viezli sme sa na autobusíku s "nosom" vpredu (asi Tatra 114).
A chcel som ešte spomenúť, že Julo Satinský v knižke Expedície spomína na autobus v sedle Burda.
Keď som išiel vlani Kvačianskou, videl som fotky autobusu na nejakom informačnom paneli. Ale ako to fungovalo, to si prisámbohu neviem predstaviť. Vraj v tom najstrmšom úseku bolo bežné, že cestujúci museli potlačiť.
rdbb: Je mozne, ze to bola iba V3S. Nie som pamatnik, takze iba reprodukujem, co som pocul v Kvacanoch a co som cital. Neskumal som ci islo naozaj o autobus.
Autobusová linka cez Kvačiansku dolinu sa síce spomínala na viacerých miestach, avšak nenašiel som žiadny relevantný zdroj potvrdzujúci jej existenciu, preto sa v článku o nej nezmieňujem. Ak sa jej existencia potvrdí, článok doplníme.
Len stručne k ostatnému, čo tu odznelo. Linka Banská Bystrica - Ružomberok bola skutočne koncesovaná už skôr, avšak v réžii súkromného dopravcu. Súkromníci prevádzkovali v medzivojnovom období rádovov viacej liniek než ČSD/ČSP. Problémom je, že je pomerne náročné dopracovať sa k vierohodným zdrojom o ich prevádzke, linky vznikali, zanikali a pomerne často sa menili. Komplexnejšie spracovanie činnosti súkromných dopravcov ešte len čaká na svoje spracovanie v budúcnosti.
ph: ja si veru nespomínam na linku autobusu z Kvačian do otvorenia novej cesty cez Matiášovce v r. 1986. Z Kvačian sa bez auta chodilo peši. Pre verejnosť bola len od(k) prvého ranného spoja k dispozícii služobná V3S so zakrytou korbou a lavicami pozdĺž (starším odvedencom známe počas ZVS).
Zážitok takéto cestovanie na celý život. No podobne ako studené autobusové prívesy či možnosť sa zviesť na mieste sprievodcu v RTO a ovládať stierač (deň detskej radosti :-). Či nakoniec v žel. vagónoch s pecou na uhlie atd. Ale dosť bolo spomienok.
Pekná práca. Dovolím si doplnenia, spresnenia čisto k uvedenému:
úvod: deľba výkonov verejná hromadná vs. individuálna automobilová je pre udržateľnosť dnes už určujúcou, nie iba výrazným prínosom. Že tak reálne nie je, je tristné.
v budovaní železnice v časoch Rak.-Uh. investične mali dosť silné slovo podnikatelia, politická moc bola viac koncesným úradom ako investorom (koncesne dokonca aj brzdou rozvoja, napr. spojenie RK-BB). Podobne mali veľké slovo mestá a všetci veľkí vlastníci pozemkov (čo tiež niekedy boli aj brzdou rozvoja). Ani geopolitické zmeny neboli nijak zásadnými, to skôr naopak len pri zániku prevádzky.
železnica bola proste výlučnou v doprave, tak sa aj celá infraštruktúra i v turistike odvíjala od nej (dobový realitný slogan: "škola a dráha v místě").
Podobne až do rozmachu indiv. automob. dopravy
bol vzťah turistika - verejná doprava iba nevyhnutným.
Úzkorozch. tratí by som ideou zaradil k samotným železniciam (nespájal s lanovkami). Nakoniec okrem techniky a koncesie mali podobný motív, ktorým prvotne nebola dopr. obslužnosť výhradne osob. dopravy. Až neskôr mali neskôr veľký význam i v turistike, samozrejme všeob. v osobnej doprave.
o systémovej dopr. obslužnosti možno hovoriť až od r. 1946, keď bola realizovaná až koncom 50-tych r.
autobus. doprava: napr. linka BB-RK bola koncesiou staršia, už od r. 1923. Za I. ČSR bol jej rozvoj naozaj silne orientovaný na "voľnočasové" aktivity, viac ako na dopr. obslužnosť obcí.
Spomenutý výpočet liniek do hôr nie je predimenzovaný, platil však len pár rokov do r. 1968, keď bola väčšina z nich už neverejnou. Konkrétne napr. N. Tatry, okrem doteraz existujúcich ostali do cca polovice 90-tych. r. len Železné, Jas. a Mošt. Kyslá. Iba bus z L. Hrádku na Č. Váh neviem, do r. 68 predsa obsluhovala PLŽ-ka až do L. Tepličky (aj keď ku koncu s verej. osobnou nie každý deň).
koordinácia & zmeny po N89: tá by mala mať výhradne platformu integr. dopr. systém so zákaznícky zaujímavou ponukou (súvis s úvodom). Ale to by nemohla absentovať dopr. politika, takže systém IDS ako švajčiarsky je v nedohľadne. Sme asi bohatší ako Švajčiari. Lebo primárny motív u nich pri jeho vzniku bolo šetrenie, oni vedeli už pred desaťročiami kalkulovať s externými nákladmu dopravy. U nás stále nie. Spomenutý (ne)súbeh výkonov bol proste ekonomickou realitou. Tá platí, síce v znamení komfortu v mierne pozmenej podobe, vo Švajčiarsku. Že sú aj vyspelejšie krajiny s horším prístupom (napr. Francúzsko mimo vlakov, autobusy v Pyrenejách i Alpách popoluškou), to iste nemôže byť argument.
Autorovi veľa zdaru v 2. časti. V boji s veternými mlynmi. Aj keď tými sme boli my všetci presadnutím do áut.
Pekny a zaujimavy clanok. Dnes uz tiez malokto tusi, ze autobus kedysi jazdil aj cez turisticky zaujimavu Kvačiansku dolinu, kym nepostavili cestu z Liptovskych Matiasoviec na Huty.
zastávku v Gaderskej doline si ešte pamätám. Fotili sme sa tam ako deti, lebo to už v tom čase bola rarita, že autobus chodí tak hlboko do doliny.