Komentár
Peter61 k článku: Medvede stretávame častejšie, lebo sa zmenilo využívanie krajiny Soňa : "Čo sa mení po schválení novely o ľahšom strieľaní medveďov?..." (odomkol som) dennikn.sk/…/?cst=1eb1a23ccbd…
+ 129 ďalších príspevkovPeter61 k článku: Medvede stretávame častejšie, lebo sa zmenilo využívanie krajiny Soňa : "Čo sa mení po schválení novely o ľahšom strieľaní medveďov?..." (odomkol som) dennikn.sk/…/?cst=1eb1a23ccbd…
+ 129 ďalších príspevkovAdushka k článku: Štyri razy na októbrový Schneeberg: s deťmi od konečnej stanice zubačky Schneebergbahn Prepáč Soni, nevšimla som si tvoj komentár, keď bol aktuálny. S NO kartou je jedna jazda pre každého držiteľa karty zdarma, píšem to aj v článku. Kúpiš si NO ka …
+ 3 ďalšie príspevkyBikemartin k článku: Z Čierneho Balogu na Zbojská cez Obrubovanec, Kysucu a Klenovský Vepor Maťo, pamätám si tú náhodu. Tvoja trasa sa na Uhliarke pretla s touto mojou mapy.dennikn.sk/?trasa=dHi4a Mne sa potom nechcelo šliapať z krčmy na Sihle na Tlstý …
+ 22 ďalších príspevkovMatobee k článku: Cik-cak túra aprílovým Braniskom a Bachurňou Maťo veru trasa bola špecifická. Hehe Ale keď je tam toho veľa ako aj píšeš na malom priestore tak líniovo by šlo ťažšie zahrnúť toho viac alebo potom na viac k …
+ 23 ďalších príspevkovK článku: Kamenná chata pod Polomom – prechádzka s deťmi
nová témaSvatopluk k článku: Krajinou vyhasnutých vulkánov – od Sovieho hradu po Steblovú skalu Syn je dobrý borec, ja som šiel so synom prvý krát , keď mal 10 rokov. Chceli sme už keď mal 8, ale vtedy som sklamal ja, potrhal som si meniskus.
+ 8 ďalších príspevkovMartin knor k článku: Nočný lejak Tak to je teda ozaj luxusna utulna. Tiez zvacsa chodim sam, ale nevyhybam sa spolocnosti. Tento pribeh mi pripomenul jednu noc stravenu v bivaku pod Montazom. D …
nová témaMartin knor k článku: Známym a predsa neznámym masívom Devínskej Kobyly Tieto oblasti som uz celkom dobre obehal, ale po hranicnych kamenoch som este nesiel. Mozno aj na to pride.
+ 1 ďalší príspevokT.D.D. k článku: Kto postavil lavínový pamätník českým lyžiarom pod Ďumbierom? Brigáda sa vydarila - mohyla bola obnovená... facebook.com/…/pfbid02XvNXe4S…
+ 15 ďalších príspevkovMatobee k článku: Okruh sviežozelenou jarnou Burdou Tomáš dík za zastavenie. No Tono aj Pavel naladili aj mňa veru. Či už katakombami alebo jesennou Burdou. Uvidím, kedy sa tam zas dostanem, ale "chrobák v hlave …
+ 16 ďalších príspevkovK článku: Vyhliadková monitorovacia veža Malkovská hôrka
nová témaTomas Vohlarik k článku: Okolím Krupiny - 1. Neznáme chodníčky Štiavnických vrchov Štiavnické vrchy mám veľmi rád, túto časť nemám veľmi pochodenú, vďaka za tipy v článku aj diskusii
+ 3 ďalšie príspevkyPencurák k článku: Východokarpatská magistrála - miesto, kde turistovi dávajú dobru noc líšky Aj ja sa chystám koncom augusta prejsť túto magistrálu,takže vďaka za najnovšie info. Tiež mi chýba v článku trošku podfarbiť viacdňové putovanie nejakými zážit …
+ 2 ďalšie príspevkyPencurák k článku: Planina Horný vrch zo Sorošky Mariad, po oprave oporného múru hlavnej cesty v Jablonovskom sedle je žlto značený turistický chodník priechodný. Kamarát s partiou v nedeľu šli na bikoch z Hru …
+ 7 ďalších príspevkovPeter61: Himalaje - Everest trek - september 2009 Lenka Vacvalová : desiata ženská a prvá Slovenka bez pomocného kyslíka dennikn.sk/minuta/4004531/
+ 79 ďalších príspevkovSvatopluk k článku: Pribudol náučný chodník Kurinecká dubina pri Rimavskej Sobote Ospravedlňujem sa nie som botanikom, niekde som čítal, že takto vyzerali pôvodné lesy v tejto oblasti, ešte pred velkými zádahmi človeka.
+ 4 ďalšie príspevkyPeter61: bolest prstov Takéto prsty boleli ? facebook.com/…/?fbid=43530024…
+ 39 ďalších príspevkovK článku: Stuhleck v tieni vrtúľ
nová témaM.Beresik: Stanovanie pri Bratislave Dobry, chceli by sme ist s kamaratmmi stanovat niekde v okolo bratislavy alebo aj kludne dalej ze stredne slovensko alebo tak. Ale vlastne neviem si spomenut na …
+ 16 ďalších príspevkovHiro k článku: Ako prestavať dodávku na obytné auto (2) – izolácia a odhlučnenie Ahoj, link na video bohuzial nefunguje.
nová téma
Diskusná téma K článku: Verejná doprava a turistika (1. časť) - história
Diskusná téma K článku: Verejná doprava a turistika (1. časť) - história (strana 3)
Spomínam si na nejaký prastarý článok v Krásach Slovenska, kde Miloš Janoška popisoval ako býval v Žiline a keď chcel ísť na turistiku do Vrátnej, tak okrem samotnej túry bolo ešte potrebné prirátať aj trasu do Terchovej. Takže ak nemal šťastie na nejakého furmana, ktorý by ho vzal na voz, tak to znamenalo ešte dlhé kilometre v nohách navyše.
S verejnou dopravou je to dnes kadejaké. Uvažoval som o turistike s východiskom v Necpaloch s cieľom v Lipt. Revúcach (tam som chcel nechať auto) a previezť sa verejnou dopravou do Necpál, ale to je tak krkolomné, že som si to radšej vyhodil z hlavy. O nejakej cielenej doprave pre turistov radšej pomlčím. Opakom tohto trendu je hádam iba obnovenie vláčika do Plaveckého podhradia cez víkendy, tam sa aj v sobotu veru chystám.
Ja si ako decko pamätám že sme v 60-tych rokoch boli s rodičmi v Kvačianskej doline a viezli sme sa na autobusíku s "nosom" vpredu (asi Tatra 114).
A chcel som ešte spomenúť, že Julo Satinský v knižke Expedície spomína na autobus v sedle Burda.
Keď som išiel vlani Kvačianskou, videl som fotky autobusu na nejakom informačnom paneli. Ale ako to fungovalo, to si prisámbohu neviem predstaviť. Vraj v tom najstrmšom úseku bolo bežné, že cestujúci museli potlačiť.
rdbb: Je mozne, ze to bola iba V3S. Nie som pamatnik, takze iba reprodukujem, co som pocul v Kvacanoch a co som cital. Neskumal som ci islo naozaj o autobus.
Autobusová linka cez Kvačiansku dolinu sa síce spomínala na viacerých miestach, avšak nenašiel som žiadny relevantný zdroj potvrdzujúci jej existenciu, preto sa v článku o nej nezmieňujem. Ak sa jej existencia potvrdí, článok doplníme.
Len stručne k ostatnému, čo tu odznelo. Linka Banská Bystrica - Ružomberok bola skutočne koncesovaná už skôr, avšak v réžii súkromného dopravcu. Súkromníci prevádzkovali v medzivojnovom období rádovov viacej liniek než ČSD/ČSP. Problémom je, že je pomerne náročné dopracovať sa k vierohodným zdrojom o ich prevádzke, linky vznikali, zanikali a pomerne často sa menili. Komplexnejšie spracovanie činnosti súkromných dopravcov ešte len čaká na svoje spracovanie v budúcnosti.
ph: ja si veru nespomínam na linku autobusu z Kvačian do otvorenia novej cesty cez Matiášovce v r. 1986. Z Kvačian sa bez auta chodilo peši. Pre verejnosť bola len od(k) prvého ranného spoja k dispozícii služobná V3S so zakrytou korbou a lavicami pozdĺž (starším odvedencom známe počas ZVS).
Zážitok takéto cestovanie na celý život. No podobne ako studené autobusové prívesy či možnosť sa zviesť na mieste sprievodcu v RTO a ovládať stierač (deň detskej radosti :-). Či nakoniec v žel. vagónoch s pecou na uhlie atd. Ale dosť bolo spomienok.
Pekná práca. Dovolím si doplnenia, spresnenia čisto k uvedenému:
úvod: deľba výkonov verejná hromadná vs. individuálna automobilová je pre udržateľnosť dnes už určujúcou, nie iba výrazným prínosom. Že tak reálne nie je, je tristné.
v budovaní železnice v časoch Rak.-Uh. investične mali dosť silné slovo podnikatelia, politická moc bola viac koncesným úradom ako investorom (koncesne dokonca aj brzdou rozvoja, napr. spojenie RK-BB). Podobne mali veľké slovo mestá a všetci veľkí vlastníci pozemkov (čo tiež niekedy boli aj brzdou rozvoja). Ani geopolitické zmeny neboli nijak zásadnými, to skôr naopak len pri zániku prevádzky.
železnica bola proste výlučnou v doprave, tak sa aj celá infraštruktúra i v turistike odvíjala od nej (dobový realitný slogan: "škola a dráha v místě").
Podobne až do rozmachu indiv. automob. dopravy
bol vzťah turistika - verejná doprava iba nevyhnutným.
Úzkorozch. tratí by som ideou zaradil k samotným železniciam (nespájal s lanovkami). Nakoniec okrem techniky a koncesie mali podobný motív, ktorým prvotne nebola dopr. obslužnosť výhradne osob. dopravy. Až neskôr mali neskôr veľký význam i v turistike, samozrejme všeob. v osobnej doprave.
o systémovej dopr. obslužnosti možno hovoriť až od r. 1946, keď bola realizovaná až koncom 50-tych r.
autobus. doprava: napr. linka BB-RK bola koncesiou staršia, už od r. 1923. Za I. ČSR bol jej rozvoj naozaj silne orientovaný na "voľnočasové" aktivity, viac ako na dopr. obslužnosť obcí.
Spomenutý výpočet liniek do hôr nie je predimenzovaný, platil však len pár rokov do r. 1968, keď bola väčšina z nich už neverejnou. Konkrétne napr. N. Tatry, okrem doteraz existujúcich ostali do cca polovice 90-tych. r. len Železné, Jas. a Mošt. Kyslá. Iba bus z L. Hrádku na Č. Váh neviem, do r. 68 predsa obsluhovala PLŽ-ka až do L. Tepličky (aj keď ku koncu s verej. osobnou nie každý deň).
koordinácia & zmeny po N89: tá by mala mať výhradne platformu integr. dopr. systém so zákaznícky zaujímavou ponukou (súvis s úvodom). Ale to by nemohla absentovať dopr. politika, takže systém IDS ako švajčiarsky je v nedohľadne. Sme asi bohatší ako Švajčiari. Lebo primárny motív u nich pri jeho vzniku bolo šetrenie, oni vedeli už pred desaťročiami kalkulovať s externými nákladmu dopravy. U nás stále nie. Spomenutý (ne)súbeh výkonov bol proste ekonomickou realitou. Tá platí, síce v znamení komfortu v mierne pozmenej podobe, vo Švajčiarsku. Že sú aj vyspelejšie krajiny s horším prístupom (napr. Francúzsko mimo vlakov, autobusy v Pyrenejách i Alpách popoluškou), to iste nemôže byť argument.
Autorovi veľa zdaru v 2. časti. V boji s veternými mlynmi. Aj keď tými sme boli my všetci presadnutím do áut.
Pekny a zaujimavy clanok. Dnes uz tiez malokto tusi, ze autobus kedysi jazdil aj cez turisticky zaujimavu Kvačiansku dolinu, kym nepostavili cestu z Liptovskych Matiasoviec na Huty.
zastávku v Gaderskej doline si ešte pamätám. Fotili sme sa tam ako deti, lebo to už v tom čase bola rarita, že autobus chodí tak hlboko do doliny.