Tieto posledné dva články o sprevádzaní turistov len definitívne spečatili môj názor, že naša legislatíva dávno prekročila úroveň Kocúrkova.

Môj názor? Keby som chcel zobrať skupinku turistov/návštevníkov, aby som im doprial viacdenný peší výlet po krásach a zaujímavostiach hociktorého pohoria mimo horolezecké terény, z môjho pohľadu by som povedal, že nepotrebujem NIČ. Z pohľadu znalosti o pohybe, táborení, bezpečnosti atď. nepotrebujem študovať nič. Do toho, čím chcem klientov zaujať pri výklade, je štát a jeho úrady úplný prd.

Mala by to byť voľná živnosť, do výkonu ktorej by sa nemalo vnucovať absolútne nič. Prezentuj svoje schopnosti a znalosti a nechaj trh na to, aby ocenil, či ponúkaš pridanú hodnotu, ktorú je niekto ochotný odmeniť peniazmi.

Išiel by som dokonca ďalej, zrušil by som akékolvek obmedzenia pohybu mimo značených turistických chodníkov, okrem časovo určených maloplošných rezervácií a ďalšia regulácia by už vyžadovala skôr skúsenosti s vyťaženosťou územia, náporu na niektoré lokality a pod.

Žiadne členstvo v akejkoľvek asociácii, žiadne (výpalnícke) povinné kurzy za 2600€, žiadne obmedzenia na hory, lebo štát by sa vôbec nemal kafrať do toho, či budem ukazovať klientom kačky na Číčovskom ramene, alebo robiť exkurziu po starých kultivaroch sliviek v Bošáckej doline, či organizovať vander po planinách Slovenského krasu.

Naopak, uvítal by som zákon, ktorý by priamo zakazoval úradom akékoľvek obmedzovanie či reguláciu aktivít v mäkkom turizme, okrem skutočne známych a terénnymi pracovníkmi ochrany prírody vyznačených uzáver v maloplošných rezerváciách.

Upozorňujem, že vodcovstvo v horolezeckom teréne je iná téma a zámerne sa jej tu nevenujem.

Neustála snaha niečo regulovať, predpisovať a zakazovať je nejaká psychická deviácia a mala by sa postihovať. Ústava akéhokoľvek štátu by mala predovšetkým obmedzovať politickú moc a úrady a naopak, všemožne chrániť slobodu občanov.

Prisám bohu, dospel som k presvedčeniu, že občania by sa mali združiť v zápase o princípy, ktoré v tomto príspevku objasňujem.

Chýbajúcej definície horského prostredia by som sa neobával.. už len pojmovo z neho predsa vypadáva nizinate prostredie či zastavane prostredie a v takomto prostredí sa sprievodcovia cestovného ruchu predsa najviac pohybuju..

A tie ich skúšky podľa vyhlášky by som na mieste sudcu vzal do úvahy ako výkladovu pomôcku pre definíciu ich pôsobenia: túry vo výške nad 1000mnm, s nastupanymi 500 metrami, čiže každá túra na kopec do 1500 mnm bude automaticky mimo ich pôsobenia, cize stáde vypadávajú aj túry k zrucaninam hradom. Konflikt so sprievodcami cestovného ruchu v tom teda nevidim.

Ambície v tom rozpätí nad 1000 mnm a nad 500 m ale majú smelé, až je to smiešne..