Komentár
Peter61 k článku: Nový návštevný poriadok v Tatrách rozširuje možnosti pre skialpinizmus, no pridáva nové povinnosti a zakazuje vstup so psom do vysokohorského prostredia JAMES a HNO shsjames.org/horolezectvo-niz… Mimochodom, jendá sa o I. až II.+ UIAA. Choďák vypadol úplne
+ 29 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Ako sme držali bobríka hladu
Diskusná téma K článku: Ako sme držali bobríka hladu
Raz, keď sme vandrovali kdesi v Slovenskom rudohorí, večer, sediac pri ohni a oddychujúc po celodennom trmácaní sa, sme začali spomínať na naše krátke, ale o to nezabudnuteľnejšie členstvo v Skautingu. Boli sme vtedy veľmi mladí a Skauting bol v tej dobe zakázaný, a tak sa naše spomienky točili iba okolo niektorých akcií, ktoré nám utkveli v pamäti.
Bobrík smädu sa už v súčasnosti, pokiaľ viem, u skautov neloví, ale má ho zdokumentovaný J. Foglar v knižke Hoši od Bobří řeky alebo v jej pokračovaní Strach nad Bobří řekou a vtedy to chcelo, aby človek v sparne(30+ °C) na tábore vydržal 4 hodiny bez vody.
prísť podvečer k Dautovmu jazeru ( Pirin) a zistiť, že je tam akurát blato, to je iný bobor...
Bobrík smädu sa nikdy nerobil, pretože je to životu nebezpečné. Bez jedla vydržíte, ale tu ide hlavne o to, odoprieť si ho, hoci ho máte dostatok. Ale je to sranda.
Uff, to by som umrela. Ja som bola bez vody zaverecnu pasaz tury okolo SK-CZ_PL trojmedzia minuly rok a odvtedy vlacim dost tekutin navyse, len aby sa mi to uz nestalo :)
Pekný príbeh!
Ja som raz na túre v Rudohorí musel tiež držať bobríka smädu (takmer). Šiel som z Revúcej do sedla Nemcová a chcel som si doplniť vodu s prameňa v mape nad mestom. Samozrejme prameň netiekol. Ja som mal už len asi cca 3 deci džúsu s ktorými som musel vydržať do večera, cez noc a ráno, lebo najbližšie som si vedel vodu kúpiť až v Muráni. Ako som šľapal do sedla po ceste tiekla voda, boli tam mláky a mne tiekli sliny. Fakt som premýšľal že sa proste zohnem a budem piť z blatistej mláky, bolo leto, bol som ako mátoha. Vedel som že ten džús si musím rozdeliť rovným dielom na večeru a ráno. Bola to hrôza. Odvtedy si už dávam veľký pozor aby som si množstvo vody rozplánoval. V Muráni som hneď vbehol do potravín a schmatol fľašu z vodou :-)
Osobne som už neaktívny, ale srdcom ešte stále skaut a bobríka hladu som v pohode ulovil, dokonca 2x- raz na samom konci tábora na známom táborisku na Cibajkách a druhý raz počas tábora pri Kláštore pod Znievom, a to sme počas neho šliapali z tamojšej Suchej doliny cez Skalky na Kľak. Ale uznávam, že pre niekoho to môže byť riadne ťažký oriešok. Pre mňa bolo o dosť ťažšie mlčanie, to som nikdy nedotiahol.
Bobrík smädu by bol ešte tvrdšou skúškou.
Volakedy som sa ako student bavil tym, ze som mal postne piatky. Jedol som iba ovocie (kompot bol vitany) a vodu, ci limonadu. Aj na tury som tak chodil (skola v piatok byvala iba zriedka). Ale potom ma to prestalo bavit. Predsa: "Telo ma jit do hrobu zhuntovany."
Horšie je držať bobríka hladu nedobrovoľne, napríklad keď človek ide na dvojdňový bežkársky výlet a zabudne jedlo v chladničke a zistí to až na Skalke :)
Hrozný nápad!