Pavel, za celú sériu článkov ďakujem, málokedy sa v jednom človeku skĺbi výkon, vnímanie prírody a schpnosť orezentácie pre druhých. Klobúk dole.

opravujem preklep: schopnosť prezentácie

Siel som po tej ceste od Svate Kateriny po Zeleznu Rudu a mal som dost. Ostatne useky som siel dalej od hranice, kde sa mi to zdalo zaujimavejsie.

Nastastie som tie lesy zazil pred kalamitou. Sumava nie je vysoka, je vsak rozlahla. Preto tam byva pomerne chladno. Ale stan som mal rano zasypany snehm v Smrcinach, nie na Sumave.

Tou zeleznicou co spominas som siel do Stozca. Mam na to paradne spomienky. V pondelok rano som sa dozvedel, ze kolegovia z Prahy organizuju jarnu skolu v Ceskych Zleboch. Okamzite som si vymenil hodiny. Nato som zbehol domov po veci a padal som na stanicu na vlak. Sumava je vsak daleko. V noci som lokalkou dosiel do Stozca. Bola tma ako v rohu a ja, ako obycajne, bez baterky. Medzitym mi doslo, ze sice viem ze akcia je v Ceskych Zleboch, ale netusim kde. No co, pojdem od domu k domu a snad volaco najdem. Nastastie, ked som sa pozeral cez okno do prvej budovy, este pred obcou, zbadal som dnu kolegov.

tramtária - to je veru pravda. Príroda je oveľa komplikovanejšia ako si my ľudia myslíme.

jurogel - som rád, že sa ti články páčili :).

martin knor - ja som sa snažil ísť čo najbližšie k hrebeňu pohoria. Je škoda, že priamo po hrebeni neurobili v súčasnosti nejakú peknú znaku. Bola by to taká divočina. Ako som už písal kalamita má aj výhodu. Otvorilo sa kopec výhľadov, ktoré by inak neboli. Inak zaujímavá príhoda :).