Ani som netušil, že bude na príbeh taký ohlas. Ale asi každý a každá máme nejakú tú Marilu či Mariliaka za sebou a vieme o čom ten príbeh je.Niektoré vzťahy skončili podobne ako ten môj popísaný,niektoré ešte horšie a niektoré bezvadne, lebo aj dobrí partneri sa dajú nájisť. Všetci, tu na týchto stránkach ,máte určite kamarátov, či kamarátky, ktorí prisahali, že nikdy,naozaj nikdy, neopustia hory a kdeže je dnes ich stopa. Nuž čo,taký je život. Hlavne, že nás to ešte stále baví.

Pekný článok.. Mal som ja veru tiež svoju Marilu a priznám bolo to dosť ťažké dostať ju do lesa. Chcelo to obetu na oboch stranách (počúvanie klebiet a posedeníčka s kamarátkami).. No po pár rôčkoch už bol problém ju z lesa dostať... Teraz mi je Marilou moje lenivejšie ja, ale túto viem rýchlo umlčať..

clanok je dost dobry:) ja som skor opacny typ...rada chodim do prirody a som rada, ked nesedim doma. a zmyslupne vyuzijem volny cas....prenocovat niekde v lese na samote v chate som uz zazila a bolo to celkom fajn...pozorovanie zveri ma tiez svoje caro....a samozrejme dobra tura v horach je proste parada, tie zazitky su uplne super.

Zeny chodia do hor. Jedine, na co sa moc nechcu dat, su tie prave veci - par dni v zajati snehu a ladu, v zemi nikoho (ziadne wecko, tecuca voda - ak len tak potok, spanok vonku / stan).

tak ja asi patrim medzi tych par stastlivcov, ktorych musi Marila este tahat von. Prvu turu so mnou (asi aj prvu v zivote) absolvovala na Krivan, tam som myslel, ze jej turisticka kariera skonci skor ako zacala. Ale dnes uz ma za sebou kvantum tur, od Manina po Mt. Blanc a stale ju to bavi. Rada beha, jazdi na bajku a od tychto konickov ju neodradil ani skaredy uraz.

Pekny clanocek :) Ale chlapske osadentstvo hikingu, zasa musite uznat, ze ani s vami samymi to nie je na horach jednoduche a tak najst cloveka, ktory by uplne vyhovoval, je tazke :) Moj horsky spoluputovnik napriklad najradsej chodi na hory sam, to je potom boj. Tak raz za cas vypadneme spolocne, aby som akoze neremcala, a potom, ked si on ide sam, tak si tvorim vlastny horsky program a je to :)

Moja “Marila” je vždy pripravená so mnou ísť kedykoľvek a kdekoľvek na akúkoľvek túru. Dokonca mám dojem, že očakáva, aby sme na túry chodili oveľa častejšie. Nikdy nerepce a poslušne v tichosti splní všetky moje pokyny. Nemá žiadne nároky na stravu, nevadí jej žiaden nečas, spolieha sa úplne na mňa a verne ma sprevádza. Dosiaľ nikdy nepovedala nie. Len sa bojím, že niekedy ju môžem sklamať, že jednoducho jej nárokom a túžbam nebudem schopný vyhovieť. Ale dúfam, že ten čas je ešte hodne ďaleko, však moja Merida?!...

no, marila je zda sa dost rozsireny typ medzi zenskym pokolenim. ten pomer 1:5 spomenuty nizsie je asi realny, dokazuju to aj caste snahy najst nejaku tu "chutnu horalku" tuna na fore.velmi zaujimave citanie

Inak, aby som tej svojej nekrivdil (o par prispevkov nizsie), aj ona je schopna vyrazit. Minuly rok Alpy, toho roku Norsko, medzitym vselijake Tatry ... akurat ze bezo mna! so svojou partiou... tomu sa hovori psychohygiena :-)

to ja som tiez taka "Marila". stala som sa nou sice uz pomaly na stare kolena,ale slapem poctivo v snehu, v blate po skalach a niekedy s hrozou v ociach, ale tie vyhlady a hrdost v ociach mojej polovicky mi zato stoja. dobieham co som doteraz nestihla...

Mojej to "dobrovoľne nasilu" vydržalo cca štyri roky. Dokonca so mnou v Tatrách aj liezla trojkové cesty.Holt, láska je mocná čarodejka...:-)

hold, život je pes :-D ale nie... môj muž má prírodu rád, len kopčeky až tak nemusí ;-) ale turistikovať chodí. dobrovoľne nasilu :-D
no už sme trocha mimo témy...

Veď na jednu turistku podľa mňa pripadá cca päť turistov. A tebe sa ujde akurát neturista...:-)

jonathan.sk - čo?

Rikitan - to určite nie ;-)