Vodárenská alebo vodná nádrž?

Vodné dielo Starina bolo budované v rokoch 1981 - 1987, kedy boli súbežne vysídlené a zlikvidované sídla na území vodného diela a tiež všetky dediny nad priehradou. Dôvodom je rozsiahle územie hygienickej ochrany v pramennej oblasti rieky Cirocha, ktorá napĺňa nádrž povrchovou vodou. Prameň Cirochy je pri Ruskom sedle, ktoré je pomenované podľa najvyššie položenej vysídlenej obce - Ruské. Priesmykom viedla dávna cestná spojnica medzi Uhorskom a Malopoľskom - Porta Rusica alebo tiež Via Rusica (Ruská brána) - cez hlavný hrebeň Východných Karpát.

Túra Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina

29. 4. 20 Tomáš Trstenský

Primárnym účelom vodnej nádrže je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a tiež ochrana pred povodňami, zabezpečenie biologického prietoku počas období sucha a čiastočne výroba elektrickej energie. Úpravou vody na pitie v Stakčíne preto nesie označenie vodárenská nádrž. Ide o naše najväčšie umelé jazero na pitnú vodu (objem nádrže 59,9 mil. m³). Zemná hrádza dosahuje výšku 48 metrov a dĺžku 345 metrov v korune. Vysídlení obyvatelia (3500) sa presťahovali prevažne do Sniny, Stakčína a Humenného. Vodné dielo si možno prezrieť počas dňa otvorených dverí pri príležitosti svetového dňa vody (22. marec), kedy Slovenský vodohospodársky podnik umožní vstup pre verejnosť.

Vysídlené obce:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

• Dara (rusínsky Дара),
• Ostrožnica (Ostružnica) (rusínsky Острожніця /Ostrožnicja/),
• Ruské (rusínsky Руське),
• Smolník (rusínsky Смолник /Smolnyk/),
• Starina (rusínsky Старина /Staryna/),
• Veľká Poľana (rusínsky Великы Поляны /Velyki Poljani/),
• Zvala (rusínsky Звала).

Možnosti prístupu

Údolie Cirochy je od priehradného múra uzavreté pre motorové vozidlá, no napriek tomu tu stretnete súkromné automobily. Dôvodom sú výnimky na vjazd pre majiteľov pozemkov nad nádržou. Ide o ojedinelých chatárov, ktorí vo vysídlených dedinách majú mobilné rekreačné obydlia (prívesy, maringotky a pod.). Nachádza sa tu tiež pár poľovníckych objektov. Oblasť je ľahko dostupná po obslužnej údolnej asfaltovej ceste rôznej kvality, ktorou vedie červená cyklotrasa č. 16 a zelená cyklotrasa č. 5871. Pre peších turistov je údolie horšie dostupné, lebo jedine cez býv. obec Ruské ide zelená značka z červenej hrebeňovky (Východokarpatská magistrála) v Ruskom sedle do dedinky Runina (rusín. Руніна). Iné značené trasy oblasťou nevedú. Eventuálne sa dá do vysídlených dedín Ostrožnica a Zvala dostať po lesných cestách so susednej obce Parihuzovce (rusín. Паризівцї), kam premáva autobus zo Sniny.

Najvyššie položený vojenský cintorín

S partiou sme sa vybrali k Ciroche, aby sme spoznali najvyššie položený vojenský cintorín z 1. sv. vojny u nás. Pri pohľade do mapy sa zdá, že k cintorínu na Prednom Hodošíku (851 m) nevedie žiadna značená trasa. No opak je pravdou. Prístup na kopec síce nemá klasické turistické značenie, ale z vysídlenej Veľkej Poľany vám budú cestu ukazovať jednoduché smerovky k cintorínu. Samotné pietne miesto spoznáte podľa dreveného oplotenia, ústredného kríža, hrobov (krížov) a informačnej tabule. Umiestnené tu boli pozostatky 668 prevažne ruských vojakov z marca a apríla 1915. Z občasne koseného priestranstva sa ponúka výhľad na sever k hlavnému hrebeňu Bukovských vrchov. Voľný pohyb po lesoch v okolí neodporúčam, lebo aj nám sa podarilo v poraste vidieť viacero nevybuchnutej munície. O kótu Kučalata (917 m) sa zvádzali tuhé boje, o čom svedčí doteraz množstvo železných črepín naukladaných na rázcestiach zvážnic.

Veľká Poľana

Prvá písomná zmienka o sídle je z roku 1493 (pramene uvádzajú tiež rok 1567). Zo zaniknutej dediny dones možno vidieť v niekdajšom centre zachovaný obecný a vojenský cintorín s kamennou rotundou (pomník padlým v 1. sv. vojne), farskú drevenú studňu maliara Oresta Dubaya, ruinu posledného domu a zvyšky cerkvi z roku 1784, ktorá bola výrazne poškodená počas bojov a od roku 1915 je v rozvalinách. Na dolnom konci pri Lukovom potoku sa zachoval prícestný kríž z roku 1853. Na vojenskom cintoríne sú uložené ostatky 340 prevažne rakúsko-uhorských vojakov.

Výročné stretnutie rodákov obce sa koná druhú májovú nedeľu. Súčasťou je odpustková slávnosť pri maličkej novodobej kaplnke rodákov. Stojí na mieste murovaného chrámu sv. Michala archanjela z roku 1926 (dokončený v 1933), ktorým nahradili 1. sv. vojnou zničený chrám na kopci. Cerkev nakoniec v roku 1986 demolovali (odpálili) spolu s ostatnými budovami. Počas stretnutia rodákov sa možno dostať nad VN Starina bez špeciálneho povolenia (na vjazd do pásma hygienickej ochrany vodárenského zdroja), lebo platí výnimka.

Ruské

Názov sídla je odvodený od rusínskeho obyvateľstva, ktoré doteraz obýva kraj Polonín. Prvá písomná zmienka o dedine pochádza z roku 1585 v súvislosti s platením daní. Na začiatku 17. storočia dedinu tvorilo štrnásť poddanských domácností, dve gazdovstvá šoltýsov a dom dedičného richtára, ktorí zakladali sídlo. O storočie neskôr (1703) v obci chovali dvadsaťsedem volov, trinásť koní, devätnásť kráv, stodvanásť oviec, tridsaťdva ošípaných a trinásť včelstiev u šoltýsov a sedem volov, koňa, štyridsaťdva oviec, päť ošípaných a tri včelstvá u poddaných. No obývané boli len štyri poddanské domy a sedemnásť domov bolo neobývaných. V roku 1915 bol na Ciroche postavený vodný mlyn (nad súčasným turistickým rázcestím) a v roku 1728 pribudla krčma, aby bolo kde prepíjať oldomáš.

Z 18. storočia taktiež pochádza písomná zmienka o drevenom chráme sv. Michala archanjela v lokalite Sybudka. V roku 1765 začali murovať chrám Narodenia sv. Bohorodičky a dokončili ho rok pred koncom storočia. Avšak v roku 1986 bol zbúraný počas vysídlenia údolia pre VN Starina. V súčasnosti na jeho mieste stojí menšia drevená kaplnka. Jedinou zachovanou pamiatkou z cerkvi je zvon z roku 1605.

Desaťročia 19. storočia v Uhorsku boli poznačené chudobou, cholerovými epidémiami a vysťahovalectvom do Severnej Ameriky. Búranie obce v 80-tych rokoch 20. storočia obišlo jedine prícestné kríže a cintoríny. Na hornom konci Ruského dodnes stojí "amerikánsky kríž" ako pripomienka vysťahovania do USA. Na polceste do Ruského sedla (pri modrej značke) bol v serpentínach vybudovaný monument Červenej armády (167. streleckej divízie 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu) po krutých bojoch o horský priesmyk, ktorý istý čas slúžil ako hraničný priechod medzi vojnovým Nemeckom (zábor Poľska) a Maďarskom (1939 - 1944).

Použité pramene a súvisiace odkazy:

• Slovenský priehradný výbor,
• Porta Rusica,
• https://fortepan.hu (voľná licencia na historické fotografie),
• http://beskydnik.eu,
• https://uetetnofolk.eu,
• Veľká Poľana - stretnutia rodákov,
• Ruské - o niekdajšej obci.

_Autori fotografií: Eszter Babarczy, Soňa Burlasová, Soňa Kovačevičová, Karel Plicka, Ján Podolák, Miroslav Sopoliga, M. Šipka, Tomáš Trstenský_

Seriál o zaniknutých dedinách

• Zaniknuté dediny (1) – Horné Opatovce
• Zaniknuté dediny (2) – Mochovce
• Zaniknuté dediny (3) – Hadviga
• Zaniknuté dediny (4) – Piesky
• Zaniknuté dediny (5) – Dara a Starina
• Zaniknuté dediny (6) – Javorina
• Zaniknuté dediny (7) – Ipeľský Potok a Hámor
• Zaniknuté dediny (8) – Dubník
• Zaniknuté dediny (9) – Selce a vodný tunel
• Zaniknuté dediny (10) – Brezová, cez Oselný vrch
• Zaniknuté dediny (11) – päť hornooravských dedín pod vodou
• NKP Kalište - náučné prechádzky
• Podproč – koniec sveta na Spiši
• Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) (Hámor)
• Levoča – Záľubica – Hradisko – Levoča (Ruskinovce)
• Levoča – Dvorce – Vinná – Tichý Potok (Dvorce)
• Chmeľov, Čiernohuzec a Kuligura - okruh z Blažova (Blažov a Blažovská Dolina)
• Cyklistika s malými deťmi nad Bystrickou dolinou (Riečnica)
• Okolo vodnej nádrže Nová Bystrica (Harvelka a Riečnica)

Fotogaléria k článku

+81 ďalších fotiek