Trasa

Lysá Poľana – Palenica Białczańska – Wodogrzmoty Mickiewicza – Dolina Roztoki – Siklawa – Dolina Pięciu Stawów Polskich, pod Kozim Wierchem – Tablica S. Bronikowskiego – Zawrat – Nad Zmarzłym Stawem – Czarny Staw Gąsienicowy – Schronisko PTTK Murowaniec – Brzeziny

Je polovica mája, jeho predlžujúce sa dni využívame na pomerne dlhú túru cez dve doliny poľských Vysokých Tatier. Začíname na Lysej Poľane, je pol siedmej, slnko sa už dávno vyšvihlo nad horizont. Prechádzame štátnu hranicu a vykračujeme asfaltkou na parkovisko Palenica Białczańska. Tu platíme vstupné do TPN.

Po hodine nudného šliapania asfaltu sme pri Mickievičových vodopádoch (Wodogrzmoty Mickiewicza). Vďaka takmer dvojtýždňovým lejakom a topeniu sa snehu sú plné zurčiacej vody. Nasledujeme zelenú značku. Vchádzame do Doliny Roztoki. Spred pár týždňov sneh ustúpil, a tak treba kráčať po kamenistej ceste. Pred nami je dlhé putovanie, volíme čo najrýchlejšie tempo. Zastavujeme sa pri známej “bacówke”, fotíme a pokračujeme ďalej.

Pri údolnej stanici nákladnej lanovky chaty Schronisko Górskie PTTK w Dolinie Pięciu Stawów Polskich sa objavuje sneh. Na “schronisko” nejdeme. Radi by sme si teraz v plnej jarnej sile pozreli jeden z najväčších vodopádov Tatier. Pokračujeme zasneženým chodníkom, sem-tam sa prepadáme, sneh je typicky topiaci sa pre jar. Čím sme bližšie, hlas vodopádu silnie. Napokon stojíme pred ním. Siklawa (niekde sa uvádza Wielka Siklawa) má výšku 40 m a samotná výška prahu je okolo 65 – 70 m. Vodopád, ako aj potok je napájaný z plesa Wielki Staw Polski, ktoré je rozlohou druhé najväčšie pleso, najhlbšie a taktiež objemom najväčšie v Tatrách.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Začína prvé ozajstné stúpanie, preverujúce našu kondíciu. Na jeho konci prichádzame k plesu Wielki Staw Polski. Dávame si raňajkovú pauzu. Vystavujeme naše tváre prvým dnešným slnečným lúčom. Obdivujeme hradbu Liptovských múrov (Liptowskie Mury), za ktorými je naša Kôprová a Kobylia dolina.

Po oddychu pokračujeme ďalej. Pod Kozím vrchom (Kozi Wierch, 2291 m ), najvyšší poľský končiar (mimo hranice), dobiehame mladý poľský párik. Zdravíme sa “dzień dobry”, “część” a zisťujeme navzájom, kto kam ide. Oni na Kozí vrch a my prezrádzame, že naším cieľom sú Zawrat a Murowaniec. Súhlasne si kývneme hlavami a na rázcestí sa dávame každý svojím smerom. Prechod dolinou Piatich Poľských plies (Dolina Pięciu Stawów Polskich) je plný okúzľujúcich pohľadov. Ľadovcová dolina sa voľakedy nazývala hovorovo "Pięciostawy". Ako ďalej postupujeme, otvára sa pohľad na Hrubý štít (Szpiglasowy Wierch, 2172 m) s jeho sedlom Szpiglasowa Przełęc. Vidíme vyšliapanú stopu zimnej cesty k nástupu do sedla, ktorá vedie ponad pleso Wielki Staw Polski.

Za Čiernym plesom (Czarny Staw Polski, ľudovo Czarny Staw) začína ďalšie naberanie výškových metrov do horného poschodia doliny Piatich Poľských plies s menom Dolinka pod Kołem. Rovno oproti nám je Hladké sedlo (Gładką Przełęcz, 1993 m), zo slovenskej strany do neho prichádza červená značka, a to z Tichej respektíve Kobylej doliny. Pred mnohými rokmi tu z doliny “Pięciostawy” bola tiež červená poľská značka, ale už je zrušená a ani “Schengen” ju neotvoril, rovnako ako priechody Chalubinského vráta (Wrota Chałubińskiego) či Mengusovské sedlo (Mięguszowiecką Przełęcz pod Chłopkiem).

Po pravej strane je Pustą Dolinka, prechádza ňou žltá značka do sedla Kozia Przełęcz na Orlej prti. Fotíme si zrázy Kozieho vrchu a zuby spomínaného hrebeňa Orlej prte. Na konci stúpania využijeme krátku prestávku na kontrolu pozície v mape. Vidíme, že sme sa odklonili od letného chodníka. Zimný vyšliapaný chodník obchádza skalný hrebeň zvažujúci sa z vrcholu Kołowa Czuba (Kolová čuba, 2105 m). Skalisko je považované za tzv. nunatak - osamotenú skalu, ktorá kedysi trčala z ľadovca ako napríklad naša Strelecká veža. Sme na začiatku spomínanej Dolinky pod Kołem. Od severozápadu až po vrchol Kołowej Czubi boli svahy pastierskym územím. Teraz nás čaká záverečné stúpanie pod Kołowú Czubu do nášho dnešného cieľa. Stáčame sa na sever a vidíme ľudí v sedle. Pod nami je Zadné Poľské pleso (Zadni Staw Polski, niekedy Zadni Staw alebo Zadni Staw pod Kołem, alebo Staw pod Kołem).

Spočiatku je naberanie výšky pozvoľné. Pred záverečným traverzom nasadzujeme stúpacie železá ("mačky", raki). V mäkkom snehu nebudú aspoň prešmykovať nohy. Čakan (czekan) nám pomôže pri prudkom stúpaní. Ako rýchlo naberáme výšku, tak sa odkrývajú výhľady na hraničné Rysy a Mengusovské štíty. Široký záber obsahuje vrcholy od “Belianok”, cez Kôprovský či Štrbský štít až po Kriváň. Prestávky samozrejme využívame na kochanie sa. Prvýkrát stretávame ľudí oproti. Napokon sa dostávame do Závratu (Zawrat), začiatku Orlej prte. V snehu smerom k Malému Koziemu vrchu (Mały Kozi Wierch, 2226 m) je len jedna stopa, tak sa nepokúšame pokračovať ďalej. Na opačnú stranu k hraničnému štítu Svinica (Świnica, 2301 m) nie sú žiadne viditeľné stopy. Sme tu na chvíľu sami. Neskôr pozorujeme, ako prichádza ďalší pár z doliny Piatich Poľských plies. Zavše aj zo strany Gąsienicowej doliny sa zjavujú ľudia. Robíme si dlhšiu energetickú občerstvovaciu prestávku. Nechávame našim očiam dostatok času, nech sa popasú po neopozerateľných scenériách štítov Vysokých Tatier od severozápadu.

Nakoniec si nasadzujeme prilby a vydávame sa do poriadneho padáku Závratového žľabu (Zawratowy Żleb). Spočiatku sa vo firnovom snehu istíme poriskom čakanu. Ako klesáme, pribúdajú oproti nám vystupujúci "teniskoví výletníci" a zopár športovcov pripomínajúcich horských bežcov. Tu je dobré spomenúť, že v čase bez snehovej pokrývky je žľab samozrejme vysypaný suťou a postupuje sa po oboch jeho skalných stranách, miestami zaistenými kramľami (klamrami) a reťazami (łańcuchami). Výstup do sedla v máji je výhodnejšie absolvovať zo strany Gąsienicowej doliny.

Pod sedlom v skalnej stene v roku 1904 umiestnil kňaz Walenty Gadowski 1,2 m vysokú sochu Panny Márie Nepoškvrneného Počatia. Turisti ju nazývajú aj Panna Mária zo Zawratowej. Bohužiaľ, pri našom zošupe dole sme si nedali pozor a minuli sme ju. Napokon prichádzame na skalný prah s plesom Zmarzły Staw Gąsienicowy (Zmarzły Staw, tiež Zmarzły Staw pod Zawratem). Práve ideme popod Koščielcový chrbát (Kościelcowa Grzęda). Poza neho sklesávame k veľkému plesu Czarny Staw Gąsienicowy. Uvádza sa, že plochou je šieste najväčšie v Tatrách (po Štrbskom plese), a čo do objemu je piate pred plesom Czarny Staw Polski. Hodnú chvíľu nám trvá než sa dostaneme na jeho protiľahlý koniec. Tu medzi značným množstvom sviatočných turistov schádzame na poľanu Hala Gąsienicowa so Schroniskom Murowaniec. Chata a jej bigos opäť potvrdili svoje gastronomické kvality, priam sa kuchár od týždňa k týždňu zlepšuje! Za nás by si zaslúžil rád Zlatého bigosu, a to určite.

Na návrat do podhoria máme niekoľko možností. Napríklad smer Zakopané modrou, respektíve žltou. Alebo čiernym chodníkom, čo je široká zvážnica slúžiaca pre potreby chaty ako aj cyklistov. Tou by sme sa dostali k hlavnej ceste Zakopané - Lysá Poľana. Po odšliapaných 17 km si volíme len 6 km prechádzku čiernou. V Brzezinách chytáme minibus smer Morské oko. Za 20,- PLN na osobu sa odvážame na našu hranicu, do Lysej Poľany.

Užitočné odkazy:

• letný opis túry,
• poľská turistická mapa.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek