Počas sopečnej činnosti sa dostali na povrch masy lávy a iného sopečného materiálu. Tuhnutím lávy vznikali sopečné horniny ako andezity, ryolity a v závere i čadiče (bazalty). Stmelením úlomkovitého sopečného materiálu s popolom vznikali za horúca pyroklastiká, po vychladnutí epiklastiká, usadením sopečného popola vznikali tufy a v jazerách tufity.

Geomorfológiu pohoria však neformovali sopky, ale tektonická a horotvorná činnosť. Popri zlomoch niektoré územia klesali a inde sa zase vyzdvihlo do výšky spod sopky morské dno. Keď sa vytvorila sieť vodných tokov, postupne vznikalo pohorie s komplikovaným systémom horských chrbtov a hlbokých dolín.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Krajina i príroda Štiavnických vrchov je však formovaná aj ľudskou, hlavne banskou činnosťou. Rudy tu dobývali Kelti niekoľko storočí pred naším letopočtom. Pozostatky banskej činnosti ako sú pingy, šachty, štôlne, haldy, ale i tajchy, nachádzame v Štiavnických vrchoch takmer na každom kroku. Pokiaľ prvé spomenuté pôsobia často ako jazvy v krajine, tajchy sa stali perlami Štiavnických vrchov.

Najvyššie vrchy obkolesujú srdce pohoria a tým je jedno z najkrajších miest Slovenska – Banská Štiavnica. Najvyšším vrchom Štiavnických vrchov je bájne Sitno s výškou 1009 m.

Výber Sitno – osem najkrajších túr do kolísky slovenskej turistiky

23. 4. 23 Danka Tomášiková

Turistika

Štiavnické vrchy sa pokladajú za kolísku turistiky na našom území. Už v 19. storočí tam vznikla sieť turistických chodníkov a aj prvý turistický spolok a prvá turistická chata. Turistické chodníky vznikali hlavne okolo Banskej Štiavnice a najvyššieho vrchu Sitno. Časom sa sieť rozšírila na okrajové časti pohoria. Dnes si predstavíme osem najkrajších trás, ktoré sa dajú absolvovať zo severnej a západnej strany pohoria, čiže z Pohronia.

Vďaka hustej sieti turistických chodníkov je možné skombinovať si vlastné trasy. Tu sú vybraté hlavne jednodňové trasy vhodné aj pre deti a menej zdatných turistov.

Prehľad túr

1. Demian – Suť – Šášov,
2. Szabóova skala – Pustý hrad – Sklené Teplice,
3. Bralce,
4. Vyhne – Kamenné more – Sklené Teplice,
5. Kerling (Banský vrch) a Jelenia skala,
6. Hulín (Biela skala) a Chlm,
7. Z Breznického hradu ku Slovenskej bráne,
8. NCH Plešovica.

1. Demian – Suť – Šášov

Vzdialenosť

18 km

Prevýšenie

+955 m stúpanie, -970 m klesanie

Náročnosť

mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

nie ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

leto 09.09.2007

Pohoria

Štiavnické vrchy a Žiarska kotlina

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 717 m n. m.
• Najnižší bod: 250 m n. m.

Voda

• Hronská Dúbrava (pohostinstvo), studnička pod Demianom v Jaseňovej doline, Šášovské Podhradie (pohostinstvo), Žiar nad Hronom-Ladomer (pohostinstvo)

Doprava

Zvolen (vlak, bus) - Hronská Dúbrava (vlak, bus)
Šášovské Podhradie (vlak, bus) - Žiar nad Hronom (vlak, bus)

SHOCart mapy

» č.229 Štiavnické vrchy, Krem… (1:100.000)

Viac Zatvor Trasa

Na trase zdoláme dva vrchy, pokocháme sa unikátnym výhľadom a navštívime ruinu hradu. Trasa je trochu náročnejšia, preto hlavne rodinám s deťmi odporúčam len prvú časť – výstup na Demian a späť, alebo výstup na hrad Šášov a Bačovku.

Začneme na železničnej stanici Hronská Dúbrava, lávkou prejdeme cez Hron a podchodom popod R1 do dedinky Hronská Breznica. Odtiaľto nás čaká pomerne strmé stúpanie do sedla pod Demianom. Tu si môžeme pri studničke oddýchnuť, lebo strmé stúpanie pokračuje až na vrchol Demianu, kde nás čakajú krásne, doslova letecké výhľady na Kremnické vrchy, Poľanu, Javorie a dedinky roztrúsené v horách.

Zostúpime naspäť do sedla a pokračujeme lesom až na rozsiahle výhľadové lúky Henclová. Za Henclovou vedie chodník miernym stúpaním prevažne lesom, len občas je spestrený lúčnatými úsekmi. Stúpanie na vrch Suť je poriadne strmé. Z vrcholu Sute sú obmedzené výhľady do Štiavnických vrchov a na Kremnické vrchy. Zo Sute nás čaká dlhý zostup lesom do Šášovského Podhradia. Tu si nezabudnime pozrieť zrúcaninu hradu Šášov, ktorý Združenie na záchranu hradu Šášov upravuje a stabilizuje. Pokiaľ máme čas, odporúčam zájsť náučným chodníkom ku Hronu pozrieť si Bačovku. Je to bralo na brehu rieky, z ktorého je krásny pohľad na tečúci Hron.

Prečítajte si tiež:

• Štiavnické vrchy - severná časť

2. Szabóova skala – Pustý hrad – Sklené Teplice

Vzdialenosť

17 km

Prevýšenie

+987 m stúpanie, -978 m klesanie

Náročnosť

mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

nie ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

jeseň 09.02.2016

Pohoria

Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 671 m n. m.
• Najnižší bod: 250 m n. m.

Voda

• studnička pri zelenej značke

Doprava

Hliník nad Hronom (vlak, bus) - Lehôtka pod Brehmi (bus)

SHOCart mapy

» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Viac Zatvor Trasa

Na trase si pozrieme prvý chránený geologický objekt na našom území, jeden pustý hrad a kúpele, ktoré sa hrdia európskym unikátom.

Z dedinky Lehôtka pod Brehami nás zelená značka spolu so žltou, pomerne strmým stúpaním za chvíľu privedie na hrebeň Szabóovej skaly. Je to prvý chránený geologický objekt na Slovensku a zároveň jedna z prvých vyhlásených rezervácii. Žltou značkou pôjdeme ďalej na vyhliadkové bralo s krížom. Na skalu sú pekné pohľady hlavne z diaľky, ale aj zo Szabóovej skaly sú krásne výhľady do údolia Hrona, Žiarskej kotliny a na Vtáčnik. Vrátime sa na zelenú značku, ktorá pokračuje najskôr skalnatým terénom a potom lesom ponad Sklenoteplickú dolinu. Pod PR Kapitulské bralá chodník prechádza na druhú stranu doliny a privedie nás k rázcestníku Pod Kapitulskými bralami. Je tu pekné jazierko a ešte krajší výhľad na majestátne Kapitulské bralá. Rodiny s malými deťmi či menej zdatní turisti tu môžu ukončiť trasu a ostatní pokračujeme zelenou značkou na Pustý hrad. Pustý hrad je naozaj pustý, veľa sa z neho nezachovalo, ale miesto je to zaujímavé. Z hradu zídeme do kúpeľnej obce Sklené Teplice, kde si môžeme pozrieť pekný farebný, stále sa tvoriaci travertín, alebo si zájsť do Parenice. Je to európsky unikát – prírodná jaskyňa s hypertermálnou vodou. Lístok sa dá zakúpiť online.

Prečítajte si tiež:

• Nenáročná túra II. – Štiavnické vrchy

3. Bralce

Vzdialenosť

7 km

Prevýšenie

+345 m stúpanie, -345 m klesanie

Náročnosť

mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

áno ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

jeseň 16.10.2022

Pohoria

Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 465 m n. m. okruh Bralce
• Najnižší bod: 250 m n. m. Lehôtka pod Brehmi, mlyn

Voda

• na trase nie je žiadny zdroj vody

Doprava

Hliník nad Hronom (vlak, bus) / Lehôtka pod Brehmi (bus, parkovanie pri začiatočnom rázcestí)

SHOCart mapy

» č.482 Štiavnické vrchy, Krem… (1:40.000)

Viac Zatvor Trasa

Teraz sa prejdeme jedným z najkrajších chodníkov nielen v Štiavnických vrchoch, ale aj na Slovensku. Oficiálny čas prechodu 6 km dlhého okruhu je 2.15 h, ale rátajte s tým, že naplánovaný čas vám nemusí stačiť.

Začneme opäť v Lehôtke pod Brehmi, ale teraz pôjdeme na juh. Miestni nadšenci a znalci tu vybudovali zaujímavú trasu, ktorá bola pôvodne vyznačená miestnym kruhovým značením, až neskôr ju KST preznačilo pásovým značením. Zelená značka nás povedie chvíľu po rovine, potom strmším stúpaním na prvú vyhliadku s posedením a výhľadom do Žiarskej kotliny. Druhá vyhliadka je na Szabóovu skalu a kto sa bude dobre pozerať, uvidí na skale pôvodný, vyše storočný nápis Szabó szikla.

Za vyhliadkami nás chodník vovedie do krajiny rozorvaných skál. Výzor lokality vznikol následkom povrchovej ťažby ryolitu, takže sa tu striedajú vytvorené útesy a haldy kamenia. Všadeprítomné skaly tu vytvárajú doslova labyrint. Chodník prechádza pomedzi machom obrastené skaly, ale aj atraktívnym skalným tunelom. Prídeme k oddychovému miestu, kde stôl tvorí mlynský kameň. Nachádzame sa totiž v oblasti s kvalitným ryolitom, z ktorého sa v minulosti vyrábali mlynské kamene.

Chodník pokračuje výstupom na Kečku úzkou skalnou štrbinou, ktorú prekonáme pomocou reťazového rebríka. Kečka je vrcholová plošina s kolmými stenami, ktorá vznikla odťažením kameňa dookola. Z okrajov Kečky sú pekné výhľady, pozor však na nebezpečné trhliny, ktorých je tu niekoľko. Pomocou lávky a schodíkov zídeme pod Kečku, môžeme nazrieť do jaskyne (nevstupovať!) a chodníkom prejdeme do najstaršej časti, kde začali ťažiť ryolit. Ďalej nás chodník vyvedie na haldy, odkiaľ sú pekné výhľady a uvidíme ťažbou vzniknutú skalnú ihlu. Skalnatá časť končí a lesom prejdeme na Janovu lúku a odtiaľ chodníkom naspäť do Lehôtky pod Brehmi.

Prečítajte si tiež:

• Bralce, Kečka a Pustý hrad Teplica
• Babiná – B. Štiavnica – Sklené Teplice – Bzenica

4. Vyhne – Kamenné more – Sklené Teplice

Vzdialenosť

4 km

Prevýšenie

+268 m stúpanie, -268 m klesanie

Náročnosť

ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

áno ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

leto 05.07.2021

Pohoria

Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 502 m n. m. Kamenná
• Najnižší bod: 310 m n. m. Vyhne

Voda

• prameň pod Kamenným morom

Doprava

Vyhne (bus, parkovanie neďaleko akvaparku Vodný svet)

SHOCart mapy

» č.1092 Štiavnické vrchy, Javo (1:50.000)

Viac Zatvor Trasa

Na trase sa najskôr prejdeme cez kamenné more a potom budeme kráčať veľmi malebnou krajinou pomedzi samoty, staré sady a výhľadové lúky. Krajinársky veľmi hodnotnú trasu začneme vo Vyhniach. Predtým ako začneme stúpať si môžeme ísť pozrieť Mamuta - zaujímavú travertínovú kopu s vodopádom, ktorá vznikla z odpadovej vody starého kúpaliska.

Zelená značka nás povedie uličkou pomedzi domčeky na okraj Kamenného mora. Na Slovensku je to najväčšie a najrozsiahlejšie kamenné more, ktoré vzniklo následkom zemetrasenia a rozpadu ryolitového brala. Je zvláštny pocit, prejsť morom skál.

Chodník nás lesom vyvedie na vrchol Kamennej s výhľadom na samotné Kamenné more, ale i na Vyhne a okolie. Zvyšok trasy nie je taký dramatický, ale naopak veľmi pohodový. Malé lesíky sa striedajú s rozsiahlymi výhľadovými lúkami a roztrúsenými samotami. Žiaľ, mnohé pôvodné domčeky sú prebudované na moderné domy. Nakoniec cez dedinku Repište prejdeme do Sklených Teplíc.

Prečítajte si tiež:

• Z Krupiny do Vyhní cez Kozelník 2

5. Kerling (Banský vrch) a Jelenia skala

Trasa je veľmi pestrá. Prejdeme malou tiesňavou, popri teplom prameni, vystúpime na lúčnatý vrch, skalnú vyhliadku, uvidíme niekoľko samôt a sprevádzať nás budú pekné výhľady.

Trasu začneme v Žarnovici. Žltá značka nás najskôr prevedie lanovou lávkou cez Hron, potom malou tiesňavou do dedinky Lukavica. Za Lukavicou sa môžeme pristaviť pri teplom prameni, ktorý voľne vyteká z vrtu, prípadne osviežiť sa v malom, taktiež voľne prístupnom jazierku. Značka nás potom lesmi i lúkami privedie k rázcestníku Pod Priechodnou, kde sa napojíme na modrú značku. Ňou vyjdeme pod Banský vrch (častejšie je používaný pôvodný názov Kerling). Na samotný vrchol značka nevedie, ale rozľahlá lúka s kaplnkou, posedením i útulňou je dostatočnou náhradou. Značka ďalej vedie lesíkmi a krásnymi výhľadovými lúkami až do sedla Rumplovská. Tu prestúpime na žltú značku a privedie nás na skalnaté výhľadové miesto s krížom a lavičkami – na Jeleniu skalu. Odtiaľ sa vrátime a pomerne strmým úsekom zostúpime do Vyhní.

Prečítajte si tiež:

• Vyhnianske špacírky za prístreškami II.
• Mariánske leto v Štiavnických vrchoch
• V otcových stopách...

6. Hulín (Biela skala) a Chlm

Vzdialenosť

8 km

Prevýšenie

+560 m stúpanie, -565 m klesanie

Náročnosť

ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

nie ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

zima 14.02.2021

Pohoria

Štiavnické vrchy (CHKO Štiavnické vrchy)

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 725 m n. m. Chlm
• Najnižší bod: 197 m n. m. Brehy, most cez Hron

Voda

• prameň Mokriaň v blízkosti žel. zastávky Rudno nad Hronom

Doprava

Nová Baňa (vlak, bus)
Rudno nad Hronom (vlak, bus)

SHOCart mapy

» č.482 Štiavnické vrchy, Krem… (1:40.000)

Viac Zatvor Trasa

Na krátkej vychádzke si pozrieme dva vrchy. Druhý je vyšší, ale z prvého sú krajšie výhľady. Trasu začneme v peknej dedinke Brehy, neďaleko Novej Bane. Žltá značka nás lesom, a pomerne strmým stúpaním privedie na vrch Hulín, volaný tiež Biela skala. Z vyhliadky je krásny pohľad do údolia Hrona, južnú časť Štiavnických vrchov a Pohronský Inovec. Ešte kúsok pôjdeme žltou značkou a napojíme sa na zelenú a tá nás privedie na o 100 metrov vyšší Chlm. Z Chlmu nie sú výhľady a tak pokračujeme zelenou značkou do Rudna nad Hronom. Odmenou nám bude lúčnaté zakončenie hrebeňa, z ktorého sú výhľady do údolia Hrona a na Vtáčnik. Veľmi pekná je fotogenická kaplnka nad Rudnom.

Komu by sa trasa zdala krátka, môže z Chlmu pokračovať opačným smerom a cez Slosberg a Krížny buk, môže dôjsť až do bývalého slobodného kráľovského banského mestečka Pukanec.

Prečítajte si tiež:

• Stredoveké bane Slosberg a Rabenstein

7. Z Breznického hradu k Slovenskej bráne

Na trase nás čaká bývalý hrad, kopec síce bez výhľadov, ale zato so zvláštnou atmosférou a na konci Slovenská brána.

Začíname v Tekovskej Breznici. Zelená značka más prevedie cez dedinu a strmým stúpaním nás vedie na niekdajší Breznický hrad. Spolu so značkou stúpa Náučno-poučný chodník a veselými citátmi nám spríjemňuje stúpanie. Z hradu zostalo len kus múru, a tak sa rýchlo presunieme na neďalekú Sokoliu skalu, z ktorej sú krásne pohľady na Putikov vŕšok a do Chválenskej doliny. Zo Sokolej skaly až na Priesil kráčame veľmi atraktívnym, úzkym a skalnatým hrebienkom.

Z Piesila síce nie sú výhľady, ale kopec má zvláštnu atmosféru a je príjemné si tu posedieť. Teraz nás čaká dlhý pochod lesom až na Krivín. Na Krivíne kedysi stálo veľké hradisko a dodnes sú viditeľné valy. Dnes je z Krivína najmä prekrásny výhľad na rieku Hron. Z Krivína zídeme ku Hronu, kde kedysi stála impozantná Slovenská brána. Pri stavbe železnice, však bralá na oboch stranách Hrona boli odťažené a premenené na kameňolom.

Trasa má viac možností. Z Priesila môžeme zísť Pod Rakovec a odtiaľ sa Chválenskou dolinou (neznačene) vrátiť do Tekovskej Breznice, alebo ísť do Devičian po zelenej značke, prípadne pokračovať modrou značkou cez Agraš a Krížny buk a zelenou zísť do baníckeho mestečka Pukanec.

Prečítajte si tiež:

• Okolo Tekovskej Breznice
• Štiavnické vrchy - západná časť

8. NCH Plešovica

Vzdialenosť

13 km

Prevýšenie

+372 m stúpanie, -367 m klesanie

Náročnosť

ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas

1 deň

Vhodnosť pre deti

áno ale závisí od kondície dieťaťa

Obdobie

jar 19.03.2022

Pohoria

Štiavnické vrchy - podcelok Kozmálovské vŕšky a Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina

Trasa

• Štart: mapa
• Koniec: mapa
• Najvyšší bod: 318 m n. m. Plešovica
• Najnižší bod: 173 m n. m. Tlmače, most cez Hron

Doprava

Tlmače (vlak, bus)
Kozmálovce (vlak, bus)

SHOCart mapy

» č.482 Štiavnické vrchy, Krem… (1:40.000)

Viac Zatvor Trasa

V roku 2021 otvorili v Kozmálovských vŕškoch NCH Plešovica a my sa teraz ním prejdeme. Kozmálovské vŕšky v dávnoveku odrezal Hron od Štiavnických vrchov. Na prvý pohľad obyčajné nezaujímavé vŕšky. Keď sa však vyznačí chodník, postaví rozhľadňa a pridá pár tabúľ, vznikne celkom atraktívne miesto, kde domáci môžu relaxovať a občas sem zablúdia zo zvedavosti turisti zo vzdialenejších miest.

NCH začína v parku na námestí v Lipníku, čo je sídlisko patriace k Tlmačom. Má šesť informačných tabúľ a jednu rozhľadňu, na ktorú sa nejde hore, ale schádza dole. Napriek tomuto paradoxu je z nej pekný výhľad.

Dodatky

Chodník Andreja Kmeťa

Modro značená trasa nesie meno Andreja Kmeťa, ktorého život je nerozlučiteľne spätý so Štiavnickými vrchmi. Začína v Bzenici, jeho rodisku, pokračuje cez Vyhne, okolo Banskej Štiavnice, cez Sitno až do Prenčova, kde pôsobil ako rímskokatolícky farár takmer 30 rokov. Trasa je určená diaľkoplazom, je dlhá 40 km a vraj sa dá prejsť za minimálne 12 hodín. Samozrejme, dá sa prejsť tiež na etapy.

Andrej Kmeť

Bol rímsko-katolícky kňaz a posledný slovenský polyhistor. Venoval sa archeológii, mineralógii, paleontológii, histórii, botanike a etnografii. Viac info na Wikipédii.

Náučné chodníky

Okrem hustej siete turistických chodníkov, je v Štiavnických vrchoch veľa náučných chodníkov. Väčšina z nich však ide súbežne s turistickými chodníkmi aspoň časťou svojej trasy. Žiaľ, nie všetky sú vyznačené na turistických mapách. Môže to byť však príjemné spestrenie, keď sa na svojej trase stretnete s náučným panelom a dozviete sa niečo o lokalite, ktorou kráčate. A kde všade sa môžete stretnúť s náučným chodníkom?

Pri výstupe na Demian - NCH Spoznaj a chráň, pri hrade Šášov - NCH Šášov, vo Vyhniach - NCH Andreja Kmeťa a Po stopách baníckej činnosti, v Banskej Hodruši - NCH Cestujeme v čase.

Bačovka (Podstožok)

Bačovka je asi 30 metrov vysoké bralo, zasadené priamo do toku Hrona pod Šášovským hradom. Zo skaly je krásny výhľad na tečúci Hron a južnú časť Jastrabskej vrchoviny. Dobre ju poznajú vodáci, ktorým sa pri splavovaní stavia do cesty. V stredoveku slúžila na ochranu cesty popod hrad.

Bačovka je novodobý názov, pôvodne sa volala Podstožok. Meno dostala na počesť docenta Jozefa Baču. Bol to vodák, pedagóg, vedecký pracovník a bol veľmi obľúbený medzi študentmi a priateľmi. Z ich iniciatívy bol do skaly vytesaný názov Bačovka.

Mamut

Je živá travertínová kopa, priamo vo Vyhniach, pod západným svahom vrchu Tisová. Pekný prírodný útvar bol v nedávnej minulosti doslova barbarsky obostavaný tenisovými kurtami a bol znemožnený prístup do jeho blízkosti. V súčasnosti tenisové kurty chátrajú a bránička v plote je otvorená, a tak sa dá k nemu prísť.

Samoty

V Štiavnických vrchoch je okrem väčších obcí a mesta Banská Štiavnica, veľmi veľa lazníckych osídlení. Niektoré tvorí len jeden dom a hospodárske budovy a niektoré vytvárajú malú osadu. Ešte donedávna sa na takmer všetkých hospodárilo a okolo nich boli ovocné sady. Dnes sa hospodári málo, niektoré sady sú spustnuté a žiaľ, mnohé pekné domčeky sú prestavané na veľkolepé vily.

Štôlne a pamiatky na banskú činnosť

https://hiking.dennikn.sk/ga/66853/stolna_s_antona_paduanskeho.html?ref=mapa V Štiavnických vrchoch sa na každom kroku stretnete s banskou činnosťou. Nielen múzeá a banícke zariadenia nám ju pripomínajú, ale aj v krajine roztrúsené šachty, štôlne, pingy a haldy. Niekde lokality sú upravené, sú súčasťou náučných chodníkov i turistických trás, ale vo voľnej prírode si treba dávať veľký pozor, kam stúpate, lebo mnoho šácht a prepadlísk nie je zabezpečených ani označených.

Rudniansky vodopád**

Je jediným registrovaným vodopádom v pohorí Štiavnické vrchy. Je asi 4 metre vysoký. Pri dostatku vody vytvára viac prúdov, ktoré obtekajú skalu a v zime vytvárajú peknú ľadovú výzdobu.

Putikov vŕšok

Je vyhasnutou bazaltovou sopkou neďaleko Tekovskej Breznice. Je dielom poslednej sopečnej aktivity na území Slovenska. Hovorí sa o nej ako o najmladšej sopke na našom území, ale má približne 102 000 rokov. Pod vrcholom sa nachádza 26 metrov dlhá jaskyňa Sezam, ktorá je vlastne prieduchom, cez ktorý unikali plyny.

Tajchy

Vodné nádrže vytvorené kedysi pre potreby baníctva, sú dnes ozdobou Štiavnických vrchov a využívajú sa hlavne na rekreačné účely. Tajchov bolo vybudovaných viac ako 50, ale do dnešnej doby sa ich zachovalo funkčných 26. Väčšina sa nachádza v centre pohoria, okolo Banskej Štiavnice. V západnej časti pohoria sú len dva, Brennerský a Kopanický.

Brennerský patrí k najstarším tajchom a má veľmi mohutnú hrádzu. Žiaľ, dnes má vodu len po vytrvalých dažďoch a topení snehu. Kopanický (Moderštôlniansky) tajch bol v roku 1997 zrekonštruovaný a slúži obyvateľom Kopaníc a chalupárom na rekreačné účely.

Teplé pramene a kúpele

Okrem tajchov, ktoré poskytujú v lete chladné osvieženie sa v pohorí nachádzajú teplé minerálne pramene, ktoré poskytujú nielen osvieženie, ale majú aj liečivé účinky.

Lukavica

Termálny prameň objavili prieskumným vrtom v 80–tych rokoch minulého storočia. Pôvodne mal byť zapečatený, no súhrou okolností sa tak nestalo a voda voľne vyteká do malého jazierka. Ľudia ho využívajú ako prírodné kúpalisko, no žiaľ, okolie býva často nevábne zapratané nepotrebnými haraburdami.

Vyhne

Minerálny prameň vo Vyhniach bol objavený pri baníckej činnosti. Už v 13. storočí tu vznikli malé kúpele, ktorých popularita stále rástla. Najväčší význam dosiahli v 17. a 18. storočí, kedy patrili k najpopulárnejším stredoeurópskym kúpeľom. Koncom 19. storočia, vďaka novému vrtu, boli kúpele vynovené a rozšírené. Vznikla tu sieť kúpeľných chodníkov, napríklad na Hájsku a Amáliinu skalu. Po vzniku ČSR stratili kúpele uhorskú klientelu a pomaly upadali. Počas II. sv. vojny bol v kúpeľoch zriadený pracovný tábor, kde boli umiestnení Židia, ktorí boli neskôr odsunutí do Poľska. Vyprázdnené kúpele boli následne rozkradnuté, vyrabované a pravdepodobne úmyselne vypálené. V šesťdesiatych rokoch tu vzniklo kúpalisko, ktoré bolo veľmi populárne. V súčasnosti na jeho mieste stojí Vodný raj Vyhne – moderný akvapark s viacúčelovými bazénmi, toboganom, vírivkami či masážami.

Sklené Teplice

Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza zo 14. storočia a v tomto storočí tu vznikla skláreň, ktorá dala meno obci. Prvá zmienka o tunajších kúpeľoch sa datuje do 16. storočia. Kúpele postupne vlastnili rôzni majitelia. Poslední majitelia boli Gasperetzovci z Uľanky (dnes súčasť Banskej Bystrice). Po vydaní Benešových dekrétov sa stal vlastníkom štát.

V súčasnosti vyviera v Sklených Tepliciach sedem prameňov s teplotou od 37 do 52,3 °C. Liečia sa tu pacienti s pohybovými a nervovými ochoreniami, ale kúpele poskytujú procedúry aj komerčne, hotelovým hosťom či iným návštevníkom. Najpopulárnejší je európsky unikát - jaskynný parný kúpeľ Parenica s teplotou 42 °C.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek