Výber Cerová vrchovina je pohorie s magickým hradom a skalným vodopádom. Pozrite si deväť najkraších túr v ňom
Cerová vrchovina (Cserhát) je málo známe pohorie s magickým hradom a skalným vodopádom pri Fiľakove na hraniciach s Maďarskom. Patrí k našim najmladším sopečným pohoriam a má najlepšie zachovaný sopečný reliéf. Odporúčame ho turistom, ktorí ocenia ticho a pokoj. Pripravili sme tipy na deväť najkrajších túr v ňom.
Cerová vrchovina je neveľké pohorie na juhu Slovenska v blízkosti Fiľakova. Štátna hranica ho rozdeľuje na dve časti. Na maďarskej strane sa volá Cserhát. Najvyšší vrch pohoria Karanč má nadmorskú výšku 728 m. Patrí k našim najmladším sopečným pohoriam a má najlepšie zachovaný sopečný reliéf.
Hoci je Cerová vrchovina vulkanické pohorie, v jej zložení dominujú staršie morské usadeniny, čo jej geomorfológii dáva nezameniteľný ráz. V usadeninách vznikli kotlinky a brázdy. Najkrajšie časti sú chránené ako prírodné pamiatky. Sú to zároveň krajinársky veľmi pekné lokality – Čakanovský profil, Jalovské vrstvy a Lipovianske pieskovce.
Pozostatkami lávových prúdov sú vyvýšené chrbty so zvyškami bazaltových tabúľ – Pohanský hrad, Veľký Bučeň. Sopečné bralá rôznych tvarov sú pozostatky komínov sopiek, vyplnených bazaltovou lávou – Hajnáčka, Soví hrad, Šomoška, Steblová skala. Láva stuhnutá pod zemským povrchom vytvorila andezitové telesá Šiator, Karanč.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Lokalitami, ktoré odporúčame navštíviť, sú aj Kamenný vodopád, Mučínska stromová jaskyňa, vodopád Kamenná izba, Kostná dolina či historický kameňolom Mačacia.
V pohorí je päť hradov: Fiľakovský, Hajnáčka, Hodejov, Soví hrad a Širkovský hrad.
Porast pohoria tvoria listnaté lesy. Prevažujú dubové a v nich dominuje dub cerový, ktorý dal pohoriu aj meno. V Cerovej vrchovine sa môžeme stretnúť aj s niektorými vzácnymi a chránenými kvetmi, ako napríklad kosatec nízky, poniklec lúčny český, hlaváčik jarný, kukučka vencová, ľan chlpatý hladkastý a ďalšie.
Cerová vrchovina je z menšej časti súčasťou chránenej krajinnej oblasti (CHKO), zvlášť cenné lokality sú vyhlásené za rezervácie či chránené areály.
Turistika
V Cerovej vrchovine je dobrá sieť turistických značených chodníkov, doplnených niekoľkými náučnými chodníkmi, ktoré však väčšinou vedú spolu s turistickými chodníkmi. Na náučných chodníkoch sú kvalitné informačné tabule a tie sú aj pri zaujímavých lokalitách mimo náučných chodníkov. Vznikli zásluhou Novohradského geoparku, ktorý je zaradený do Európskej siete geoparkov a do Globálnej siete geoparkov UNESCO.
V pohorí nie sú žiadne sezóne obmedzenia a všetky trasy sa dajú prejsť aj opačným smerom či rôzne kombinovať. K niektorým zaujímavým lokalitám sa dá dostať aj lesnými či poľnými cestami.
Ponúkame zoznam deviatich najzaujímavejších trás. Sú to predovšetkým kratšie trasy vhodné aj pre deti, ale zdatnejším turistom nebude robiť problém predĺžiť si trasu podľa chuti, pretože turistické chodníky sa často križujú alebo nadväzujú na seba.
Horšie je to s verejnou dopravou. Cez pracovný týždeň nie sú veľké problémy, ale cez víkend sú spoje veľmi obmedzené, do koncových dediniek sa vtedy nedostanete vôbec.
Zoznam trás
- Mučínska jaskyňa - Lipovianska rozhľadňa
- Karanč
- Šomoška – Mačacia
- Baštianska kotlina
- Steblová skala - Zaboda
- Ragáč
- Pohanský hrad – Tilič
- Belinské skaly – Soví hrad
- Fiľakovské skaly – Fiľakovský hrad
1. Mučínska jaskyňa – Lipovianska rozhľadňa
- Vzdialenosť
- 16 km
- Prevýšenie
- +473 m stúpanie, -435 m klesanie
- Náročnosť
- mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- áno ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- zima 11.03.2018
- Pohoria
- Cerová vrchovina a Juhoslovenská kotlina (Geopark Novohrad/Nógrad)
- Trasa
- Doprava
- Lučenec (vlak, bus) - Kalonda (bus)
Lipovany (bus) - Lučenec (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » mapa momentálne nie je v ponuke
Prejdeme sa po maďarsko-slovenskej hranici, vyjdeme na rozhľadňu a pozrieme si najväčšiu stromovú jaskyňu na Slovensku.
Trasa začína v Kalonde. Zelená značka nás povedie priamo po hraničnej čiare. Cestou nás budú sprevádzať informačné tabule Geoparku Novohrad, pri ktorých sú aj malé oddychové miesta. Prevýšenie je minimálne, trasa rýchlo ubieha.
Pri zastavení Tri duby opustíme hranicu a vydáme sa náučným chodníkom k Mučínskej stromovej jaskyni. Jaskyňa je 12 metrov dlhá, vznikla v tufoch vyvetraním zuhoľnateného stromu. Je to najväčšia stromová jaskyňa na Slovensku.
Od jaskyne sa vrátime naspäť na zelenú značku a pokračujeme hraničnou čiarou dlhším nudným úsekom až k Lipovianskej rozhľadni. Kovová rozhľadňa poskytuje pekné výhľady na slovenskú i maďarskú stranu.
Od rozhľadne nás, síce neznačená, ale dobrá lesná cesta privedie do Lipovian. Cestou si pozrieme zaujímavú geologickú lokalitu Lipovianske pieskovce.
Zdatnejší turisti môžu značkou pokračovať na Karanč. Rodiny s malými deťmi alebo veľmi málo zdatní turisti si môžu zájsť k Mučínskej jaskyni priamo z Mučína a k rozhľadni priamo z Lipovian.
2. Karanč (728 m)
- Vzdialenosť
- 111.2 km
- Prevýšenie
- +4450 m stúpanie, -4450 m klesanie
- Náročnosť
- mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 3 dni
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- leto 10.07.2010
- Pohoria
- Cerová vrchovina
- Voda
-
- Šiatorská Bukovinka, Šimonova veža (bufet), Krúdyho prameň, hrad Šomoška (bufet), Somoskö (modré staré pumpy), Somosköújfalu (modré staré pumpy), prameň pod Karančom
- Doprava
- Fiľakovo (vlak, bus) – Šiatorská Bukovinka (bus) a späť
- SHOCart mapy
- » mapa momentálne nie je v ponuke
Vystúpime na najvyšší vrch Cerovej vrchoviny.
Začneme v Šiatorskej Bukovinke. Máme dve možnosti: červená značka od bývalej železničnej zastávky alebo žltá značka od hraničného priechodu. Červená je dlhšia. Obe sa stretajú na rázcestní Mižera. Ďalej mierne stúpanie ešte chvíľu pokračuje, ale neskôr značka prudko stúpa do sedla Karanč.
Zo sedla máme dve možnosti. Priamo po hranici červenou značkou na vrchol a potom zídeme k rozhľadni, ktorá je na maďarskej strane. Alebo prejdeme zo sedla na maďarskú stranu a taktiež červenou značkou vyjdeme najskôr k rozhľadni a na vrchol si necháme na neskôr.
Vrchol je však zalesnený a výhľady neposkytuje. Vrátime sa buď do Šiatorskej Bukovinky, alebo zídeme na maďarskú stranu do Somoskoújfalu.
Na maďarskej strane je ešte možnosť zájsť k pekne upravenej Kaplnke sv. Margity.
Prečítajte si:
3. Šomoška – Mačacia
- Vzdialenosť
- 4 km
- Prevýšenie
- +130 m stúpanie, -130 m klesanie
- Náročnosť
- ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- áno ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- leto 01.07.2023
- Pohoria
- Cerová vrchovina (CHKO Cerová vrchovina)
- Trasa
- Voda
-
- Krúdyho prameň
- Doprava
- Fiľakovo (vlak, bus) - Šiatorská Bukovinka (bus, parkovisko v Bukovinskej doline pri Šimonovej veži)
Táto trasa spája hrad, kamenné more, kamenný vodopád, kameňolom a rozhľadňu.
Začíname v Šiatorskej Bukovinke. Zelená značka nás vedie dolinou Bukovinského potoka. Privedie nás k vstupnému areálu na náučnom chodníku (NCH) Šomoška – Mačacia. Je tu parkovisko, oddychové miesto so zábavkami pre deti a Šimonova veža, kde sa dá kúpiť občerstvenie, suveníry a vstupné na náučný chodník a hrad Šomoška.
Chodník nás privedie k jazierkam pri Krúdyho prameni, ďalej máme na ceste kamenné more a unikátny Kamenný vodopád, ktorý vznikol stuhnutím lávy. Je vysoký 9 metrov a je tvorený šesťbokými bazaltovými stĺpmi.
Pokračujeme k hradu Šomoška, pozrieme si ho, pokocháme sa výhľadmi a vrátime sa k rázcestiu Bukovinský potok. Tu sa napojíme na žltú značku, ktorá ide súbežne s NCH Kameňolom Mačacia. Ten nás privedie k rázcestiu Mačacia. Tu sa nachádzajú zvyšky baníckej osady, oddychové miesto a kedysi tu stála aj rozhľadňa, no už ju demontovali.
Z rázcestia nás červená značka a náučný chodník privedú do lomu, kde nás tabule NCH poinformujú o jeho histórii. Druhou vetvou červenej značky sa dá vystúpiť nad lom a tu stojí novšia rozhľadňa s pekným výhľadom.
Od lomu môžeme ísť buď po červenej a prídeme priamo do Šiatorskej Bukovinky, alebo sa po žltej vrátime k vstupnému areálu, čomu sa potešia zvlášť deti.
Prečítajte si:
- Hrad Šomoška a Kamenný vodopád od Šiatorskej Bukovinky
- Hrady Šomoška a Šalgo (Salgó vára) zo Slovenska
- Cerová vrchovina – Šomoška
4. Baštianska kotlina
- Vzdialenosť
- 30 km
- Prevýšenie
- +722 m stúpanie, -774 m klesanie
- Náročnosť
- stredná 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- leto 22.06.2014
- Pohoria
- Cerová vrchovina (CHKO Cerová vrchovina) a Juhoslovenská kotlina (Rimavská kotlina)
- Voda
-
- Gemerský Jablonec (cintorín)
Petrovce (upravený prameň)
dolina Fenek (Prameň Péter Bikk)
Šimonovce (pumpa pri kostole)
- Gemerský Jablonec (cintorín)
- Doprava
- Fiľakovo (vlak, bus) - Gemerský Jablonec (bus)
Šimonovce (bus) - Jesenské (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » mapa momentálne nie je v ponuke
Prebádame časť Cerovej vrchoviny mimo turistických značiek.
Baštianska kotlina sa nachádza na južnom okraji Cerovej vrchoviny a prechádza ňou štátna hranica s Maďarskom. Vedie ňou zelená značka, ale v tomto úseku nie je turisticky zaujímavá.
Veľmi krátka žltá značka vedie s Petroviec na hraničný priechod s Maďarskom a prechádza cez chránený areál (CHA) Fenek. Ide o úzku dolinka so zachovalým močiarnym biotopom.
Vodná nádrž Petrovce je významná migračná lokalita vodného vtáctva a estetický krajinársky prvok. Vtoková časť je chránená ako CHA v. n. Gemerský Jablonec. Vedľa vodnej nádrže Petrovce sa nachádzajú dve lokality CHA Beležír, kde sa chránia biotopy s výskytom sysľa pasienkového.
Tachty je najjužnejšia obec Cerovej vrchoviny, má tri zaujímavosti. Tachtianska diatréma sa nachádza na východnom okraji obce. Diatréma je sopečný prívodný kanál, sopúch. V lokalite sa dajú sledovať jednotlivé vrstvy sopečného materiálu. Je tu aj odkrytý kontakt diatrémy s okolitými pieskovcami. Vodná nádrž Tachty – pekný krajinársky prvok, hniezdisko vodného vtáctva. Rozhľadňa stojí na malom návrší nad priehradou a je z nej pekný výhľad na celú kotlinu.
Z obce Večelkov vedie zaujímavo značený chodník k malému, takmer neznámemu pútnickému miestu Mária kút. Vode zo studničky sa pripisuje liečivá sila, aj keď chemický rozbor nebol ešte vykonaný a dá sa piť len na vlastné riziko. Chodník je vyznačený modrými krížikmi pribitými na živé stromy.
Prečítajte si:
5. Steblová skala – Zaboda
- Vzdialenosť
- 56 km
- Prevýšenie
- +2023 m stúpanie, -2038 m klesanie
- Náročnosť
- stredná 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 2 dni
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- jar 06.05.2020
- Pohoria
- Cerová vrchovina (CHKO Cerová vrchovina) a Juhoslovenská kotlina (Lučenská kotlina)
- Trasa
- Voda
-
- vodovod na cintoríne v Hajnáčke, vodovod pred ObÚ Belina
- Nocovanie
- V prístrešku v Šuriciach (pod Sovím hradom)
- 1. nocľah: mapa
- Doprava
- Jesenské (vlak, bus) - Hodejov (vlak, bus)
Trebeľovce (bus) - Lučenec (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » mapa momentálne nie je v ponuke
Dva geologicky zaujímavé skalnaté vrchy a dva hrady.
Trasu začneme v Hodejove. Nad obcou sa týči malý vŕšok so zbytkami múrov stredovekého hradu. Lokalita je však veľmi zarastená a kvôli malým zbytkom múrov sa tam oplatí štverať naozaj len „hradológom“. Pod hradom na lúčke stojí Kaplnka sv. Anny a od nej je pekný výhľad.
Značka prechádza cez rómsku časť obce (bez problémov), chvíľu nás vedie otvoreným terénom a potom sa vnoríme do lesa. Za lesom od smerovníka Dobogov nasleduje veľmi príjemná časť trasy systémom horských lúk. Stúpanie je mierne, len výstup na Črep sa zostrmí. Črep je skalnatý kopec s malou plošinkou na vrchu a skalnými stenami, v ktorých sú ukážkové bazaltové stĺpy. Od Črepu pokračuje chodník pohodlne lesom a privedie nás na chrbát Steblovej skaly, odkiaľ už kráčame skalnatým hrebienkom až po Steblovú skalu.
Steblová skala je klenot Cerovej vrchoviny. Jej krásu je však najlepšie vidieť z diaľky – je to obnažený lávový nek (vulkanický prívod, vyplnený lávou) s výraznou stĺpovou odlučnosťou v podobe obráteného vejára. Ale nemusíme rozumieť geológii, aby sme videli, že je to krásny krajinný prvok. Zo samotného vrcholu toto nevidieť, zato sú zo skaly pekné výhľady a na jar je to aj kvetinová záhradka.
Zostup zo Steblovej skaly je nepríjemný, strmý a sutinový. Po zostupe nasleduje úsek lesom do sedla Pod Zabodou. Tu je možnosť si trasu skrátiť a dobrou lesnou cestou (neznačenou) zísť rovno do Hajnáčky.
Pokiaľ to nevzdáme, čaká nás výstup na Zabodu. Žltá značka nás miernym stúpaním privedie pod jej skalnaté steny. Napodiv, chodník vrch neobchádza, ale krúti sa pomedzi balvany a skalné steny až nás privedie na vrchol. Z vrcholu síce nie sú výhľady, ale je to veľmi pekné miesto.
Značka nás z vrcholu zvedie najskôr trochu strmším úsekom, potom však pohodlne lesom a nakoniec krásnym úsekom výhľadovými lúkami a pasienkami nás privedie až do Hajnáčky.
Tu si ešte môžeme pozrieť zrúcaninu stredovekého hradu Hajnáčka.
Prečítajte si:
6. Ragáč
- Vzdialenosť
- 1,2 km
- Prevýšenie
- +130 m stúpanie, -130 m klesanie
- Náročnosť
- ľahká 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 0,5 dni
- Vhodnosť pre deti
- áno ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- jar 01.04.2007
- Pohoria
- Cerová vrchovina
- Trasa
- Voda
-
- Hajnáčka
- Nocovanie
- bez
- Doprava
- Vlak alebo autobus: LC - Fiľakovo - Hajnáčka alebo RS - Jesenské - Hajnáčka a späť
- SHOCart mapy
- VKÚ 1:50 000: č. 141 Cerová vrchovina - Lučenec
č. 144 Bodvianska pahorkatina - Rimavská kotlina
Turistický atlas Slovenska listy č. 325 a 326
Vystúpime na ikonický vrch Ragáč, ktorý turisti buď milujú, alebo nenávidia.
Značkári ako keby zabudli, že existujú aj serpentíny a značku vyznačili po spádnici.
Začneme v Hajnáčke. Zelená značka nás najskôr pohodovo vedie otvoreným terénom pod úpätie vrchu Ragáč. Za osadou Buková však začne prudké stúpanie. Na vrchol sa dostaneme rýchlo, ale stojí to veľa síl, zvlášť v teplom lete.
Vrch však stojí za námahu. Je skalnatý, sú z neho síce obmedzené, ale pekné výhľady a pod jeho vrcholom sa nachádza hlboká diera. Turisti ju nazývajú aj prďák alebo diera do pekla. Je to však len dobre zachovaný, výfukový komín sopečných plynov a pár.
Z Ragáča môžeme zísť modrou značkou do Gemerských Dechtár alebo sa v sedle Pod Deravým cerom napojíme na zelenú značku, vyjdeme na peknú skalnatú Zabodu a žltou značkou sa výhľadovými lúkami vrátime do Hajnáčky.
Prečítajte si:
7. Pohanský hrad – Tilič
Dva vrchy – dve pekné výhľadové miesta.
Trasu začneme v rekreačnom stredisku Obručná. Pokiaľ sem neprídeme autom (autobusové spojenie je veľmi obmedzené), môžeme začať trasu v Šiatorskej Bukovinke, v Beline alebo v Šuriciach. Trasa sa o 2 hodiny predĺži.
Červená značka nás miernym stúpaním privedie do sedla Monica (Monosa), kde sa pripája žltá značka z Beliny a zo Šuríc. Červená značka nás ďalej povedie bukovo-dubovým lesom až na náhornú plošinu Pohanského hradu, na ktorom kedysi stálo veľké hradisko. Plošina je z veľkej časti zarastená, ale z okrajových bazaltových brál sú na dvoch miestach pekné výhľady.
Značka nás odtiaľ privedie na východný okraj plošiny k rázcestníku so zelenou značkou. Ňou sa vydáme smerom do Hajnáčky. Asi v tretine trasy je malá odbočka na vrch Tilič. Sú z neho veľmi pekné pohľady na dedinku v údolí s jej dominantou, hradom Hajnáčka. Tilič je aj botanicky zaujímavý. Na jar býva pekne zakvitnutý poniklecmi, nátržníkmi, prvosienkami či modricami. Značkou zostúpime potom do samotnej obce.
8. Belinské skaly – Soví hrad
- Vzdialenosť
- 60 km
- Prevýšenie
- +1800 m stúpanie, -1800 m klesanie
- Náročnosť
- mierna 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 3 dni
- Vhodnosť pre deti
- nie ale závisí od kondície dieťaťa
- Obdobie
- jar 10.04.2015
- Pohoria
- Slovenské stredohorie: Cerová vrchovina (podcelky Hajnáčska a Mučínska vrchovina) a Juhoslovenská kotlina (podcelok Lučenská kotlina)
- Voda
-
- prameň Krúdy pod hradom Šomoška, prameň pri Šimonovej veži (parkovisko pod hradom Šomoška), studňa na žel. stanici Šiatorská Bukovinka, prameň svätej Margity na Karanči, minerálny prameň na Ulici J. A. Komenského v Lučenci
- Doprava
- Fiľakovo (vlak, bus)
Lučenec (vlak, bus)
- SHOCart mapy
- » mapa momentálne nie je v ponuke
» mapa momentálne nie je v ponuke
Pozrieme si veľa skál zhora a jednu skalu zdola.
Vychádzku začneme v Beline. Žltá značka nás vyvedie prevažne lesom na vrcholovú plošinu Belinských skál. Sú tu staré pokrútené duby, výhľad na západnú časť Cerovej vrchoviny a pohľad dole z okraja plošiny na jednotlivé veže a skalné steny. Belinské skaly sú v 5. stupni ochrany, predstavujú rozpad lávového prúdu a skalné mesto v počiatočnom štádiu vývoja. To však zo značky uvidíme len čiastočne.
Značka nás privedie do sedla Monica (Monosa) a z neho zostupujeme do Šuríc. Priamo v dedine je odbočka k Soviemu hradu. Hrad tam síce už dávno nestojí (bol to len malý hrádok), ale pekné čadičové bralo (výplň vulkanického prívodného kanála), vidieť z diaľky a je výraznou dominantou obce. Na vrchole brala je do skaly vytesaná cisterna, ale prístup k nej je dosť nebezpečný, preto si skalu obzrieme len zdola.
Prečítajte si:
9. Fiľakovské skaly – Fiľakovský hrad
Pozrieme si zaujímavé Fiľakovské skaly a bonusom bude po návrate Fiľakovský hrad.
Červená značka začína na železničnej zastávke Fiľakovo, kde v súčasnosti stoja aj rýchliky.
Značka nás vyvedie cez mesto, ponad záhradkársku oblasť a staré sady k rázcestníku Fiľakovské skaly. Je tu tabuľa ukazujúca preznačenie chodníkov. Tí, ktorí sa rozhodnú ísť predsa len na Veľký Bučeň alebo Kurinec, pokračujú po značke ďalej. Upozorňujeme, že v lesoch sa ťaží a lesné cesty na mnohých miestach po daždi sú prakticky nepriechodné.
My sa vydáme významovou červenou značkou k Fiľakovským skalám. Je to krátka a celkom príjemná vychádzka. Pod skalami je oddychové miesto so svojráznym prístreškom a veľkým upraveným ohniskom. Je tu aj panel s informáciou o Fiľakovských skalách. Vrátime sa do mesta, prejdeme sa veľkým parkom a navštívime hrad, ktorý je sprístupnený so sprievodcom, pekne upravený a sú z neho aj pekné výhľady.
Upozornenie: Pôvodná červená značka Cesty Márie Séchy od Sedla Bučeň cez Bulhary do Fiľakova je zrušená a pôvodne zelená značka je prefarbená na červeno. Na Veľký Bučeň v súčasnosti turistická značka nevedie, len miestne značenie z Veľkých Draviec. (Pozn. red.: Podľa posledných informácií je od TIM Veľký Bučeň, rázc. vyznačená významová červená značka na vrchol.)
Ďalšie zaujímavosti
Širkovský hrad
Piatym hradom Cerovej vrchoviny je Širkovský hrad. Vedie cez jeho lokalitu modrá značka z Jesenského na Ragáč. Zo Širkoviec na hrad je to krátka vychádzka, ale je tam len hradná plošina, valy a možno kúsok muriva v archeologickej sonde.
Kamenná izba (Spätná erózia)
Tento zaujímavý úkaz nájdeme neďaleko Šiatorskej Bukovinky. Asi 300 metrov od autobusovej zastávky Šiatorská Bukovinka, železničný prechod je lesná cesta smerom na západ. Po prekročení trate sa ocitneme na lúke s posedením. Úzkou roklinkou sa za chvíľu dostaneme k občasnému vodopádu, v zime ľadopádu.
Spätnou eróziou sa tu vytvoril asi 10 metrov vysoký skalný stupeň a činnosťou vody sa pod ním vytvoril aj priestor, ktorý nazývajú Kamenná izba.
Kostná dolina
Pompeje Cerovej vrchoviny. Je to významná paleontologická lokalita. Našli sa tu dobre zachovalé pozostatky mladotreťohorných cicavcov ako tapíry, pandy, mastodonty a pod.
Nálezy sa nachádzajú v múzeách v Budapešti, vo Viedni, ale aj v Rimavskej Sobote. Žiaľ, dolina je veľmi zarastená a miestni si z nej urobili smetisko. Nachádza sa v katastri obce Hajnáčka.
Čakanovský profil
Čakanovský profil je ukážkovým profilom ustupujúceho mora a následných riečnych a suchozemských usadenín. V spodnej časti sa nachádzajú Tachtianske nevrstvené pieskovce, v nadloží sú Jalovské vrstvy pieskovcov s pevnými lavicami, kde sa nachádzajú aj úlomky zubov žralokov a skamenené lastúrniky.
Lokalita sa nachádza na juhozápadnom okraji obce.
Jalovské vrstvy
Jalovské vrstvy sú prírodný geologický odkryv. Výberovým zvetrávaním sú odhalené odolnejšie pieskovcové lavice, ktoré vytvárajú krajinárky pôsobivý reliéf. V lesostepnej lokalite rastie aj chránená kukučka vencová. Územie sa nachádza v katastri obce Drňa.
Galamba
Relatívne nové pútnické miesto, ktorého história siaha do roku 2005, je pekne zasadené do prírodného prostredia. Súčasťou komplexu, ktorý sa postupne budoval je kaplnka, detviansky kríž, krížová cesta, pustovňa i Betlehem.
Záver
Cerová vrchovina je jedno z našich najmenších pohorí a ešte k tomu na juhu. Aj preto je málo navštevované. Kto však sem zavíta, určite ocení to ticho a pokoj. Iných turistov stretnete len na Karanči a Šomoške. A ak si myslíte, že sa tu ani nezapotíte, vyjdite si na Ragáč. Lahôdkou je výživný okruh z Hajnáčky cez Ragáč, Steblovú skalu, a Zabodu.
Zostavené aj za pomoci týchto stránok:
