kajsi, nezufaj.
prepac, ad " 100 peticii nepomouze " : cital si tu soravu z URSO ?

@ all "Zistenia odboru kontroly prekročili pôvodný zámer a boli natoľko závažné, že úrad musel uplatniť svoje kompetencie a zmeniť
parametre vstupujúce do výpočtu ceny drevnej štiepky (biomasy).

davam do pozornosti vsetkym "VLKobijcom" a zaroven ich pozyvam na exkurziu na Vihod. Samozrejme, tyka sa to aj Bora.

Nazorny priklad toho, aki ,,odbornici" spravuju tento pseudostat - diletanti a korupcnici. Bojim sa, ze ani sto peticii tu nepomoze. V tomto bezpravnom bazmekistane vladnu peniaze a ludia, ktori ich maju, mozu vsetko. Toto biomasove sialenstvo sa zastavi az ked nebude co rubat a palit. A to bude mozno aj coskoro, staci sa pozriet na spominany Cergov, ci na Levocske, Slanske vrchy a ani uz nepisem co sa deje v narodnom lunaparku Nizke Tatry.
Co proti tomu robit, no co, ako? Ta bezmocnost ma privadza do zufalstva

tarazed, masaker aj kampan pokracuju. Takze podpisovat aposielat dalej. Platime za to vsetci !

"Ročný deficit dendromasy vhodnej na energetické využitie je teda 400 000 ton. Zdroje, ktorými sa tento deficit kompenzuje sú:"... citaj dalej
wolf.sk/…/biomasaker

Iste ani autor nespochybňuje hospodársky význam lesa, no ide zrejme predovšetkým o vzácne biotopy mimo výhradne kultúrneho lesa.
Naviac pri takto intenzívnej a na zbytkovú drevnú hmotu vyčerpávajúcej ťažbe sa brutálne likviduje lesná pôda ako základ aj hospodárskeho lesa (erózia v osobitne krehkom horskom prostredí). A chýba zdroj jej tvorby odvozom všetkého, botanici tvrdia o optime ponechania až 40 % hmoty z ťaženého. Táto pôda sa tvorila stovky, tisícky rokov, dnes sa zničí za moment. A sekundárne následky napr. na zadržiavanie vody (bohatá na organické zložky zachytí až desaťnásobok svojej hmotnosti!). Ďalšie protipovodňové opatrenia ani zďaleka nemajú tento efekt. Samozrejme to má aj zásadný vplyv i na zdroje pitnej vody. Na viac také smrečiny i jedle sú veľmi citlivé na nedostatok vody, ktoré pri danej zmene klímy (dlhšie suchšie a teplejšie obdobia), či takýchto ťažobných zásahoch (v lete na holine je i 40-50°C na slnku vs. les o vyše 20°C menej), majú veľké dôsledky na ich zdravotný stav a odolnosť.

V lesnom hospodárstve chýba osobitne silnejší vplyv botaniky, osobitne pre nár. parky a vyššie hory, ktoré sú klimaticky menej vitálne.

A zároveň je práve aj pre predmetnú biomasu potenciál mať min. vyvážené prírastky k vyťaženému objemu, nech je vysoký podiel náhodnej ťažby obdobný ako v predchádzajúcich rokoch. Musí sa stále viac dbať na výchovnú ťažbu k výraznejšej zmene vekovej rozmanitosti skladby lesa. Lebo práve začalo obdobie cca 3 desaťročí ťažby lesa v rubnom veku (proste z rokov keď sa intenzívne zalesňovalo), to je pre budúcnosť len rizikové. Prírastky hmoty totiž rastú teraz pomalšie pre túto skladbu vekového zloženia, aktuálne roky je to cca v prírastku 6,5 mil. m3 vs. ťažba k 10 mil. m3.
No vieme o množstve jalových plôch len s náletmi s dlhou premenou smerom k lesu, na ktorých by sa dal hospodársky les rýchlejšie založiť. Zrovna aj SV Slovensko má týchto plôch neúrekom. A na druhej strane o aj rýchlorastúcich drevinách, ktoré práve plantážovým spôsobom sú pre spomínanú biomasu ideálne. Okrem často nezmyselných infraštruktúrnych stavieb pre pre čerpanie fondov sa žiaľ financie na takúto stimuláciu nechcú nájsť.

Tu všeobecne absentuje legislatíva, aj napr. práve v externalitách, dopadoch po ťažbe. Príkladom sú susedné Levočské vrchy, kde po vyťažení na holoruby už niet povinného na protipovodňové opatrenia (o ťažbou zničenej infraštruktúre ani nerozpisujem).

co mozem proti tomu spravit? Povedzte, co ideme robit, ja sa pridam!